sn17.1『怖経』Dāruṇasuttaṃ

Evaṃ me sutaṃ . 私はこのように聞いた。
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi . そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
‘‘bhikkhavo’’ti.「比丘たちよ」と。
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.「尊者よ」と、かの比丘たちは世尊に応じた。
Bhagavā etadavoca . 世尊はこう言われた。
‘‘Dāruṇo, bhikkhave, lābhasakkārasiloko kaṭuko pharuso antarāyiko anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya.「比丘たちよ、利得、恭敬、名誉は残酷で容赦なく粗悪であり、無上の瑜伽安穏会得障害となります。
Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ . それゆえ比丘たちよ、ここでこのように学ぶべきです。
‘uppannaṃ lābhasakkārasilokaṃ pajahissāma, na ca no uppanno lābhasakkārasiloko cittaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti.『我々は生じた利得、恭敬、名誉捨て去ろう。そして我々に生じた利得、恭敬、名誉遍取してとどまらないようにしよう』と。
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです」と。