| uppajjati | uppādeti (使役) | uppanna | uppāda |
| 生じる | 生じさせる | 生じた、現れた、既生の | 生起 |
| 起こる | 起こさせる | 起きた | 生起 |
起る、生じる、発生する to be born; arises
uppajjatiは自動詞であり、目的語をとる場合はuppādetiとなります。
もうひとつの重要な言葉であるudaya:出現、生起とは、sn56.37等を見てもほぼ同義語のようです。
類語 samuppāda:共起、samudaya:集起、paṭiccasamuppāda:縁起、udaya:出現、生起、pabhava:発生、 発生関連語
| Aniccā sabbe saṅkhārā, uppādavayadhammino; | すべての諸行は無常で 生起と衰滅の法である |
●縁起の常套句です。
| Iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati. | かくして これがあればそれがあり これの生起よりそれは生じる |
| Imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati. | これがなければそれはなく これの滅ゆえにそれは滅する |
| Sāmampi kho etaṃ, sīvaka, veditabbaṃ [evaṃ veditabbaṃ (syā. kaṃ. ka.)] yathā pittasamuṭṭhānānipi idhekaccāni vedayitāni uppajjanti; | シーヴァカよ、ここに胆汁から発動する、ある種の感受が起きることは自分自身でも知られるべきで、 |
| Evañhi so, bhikkhave, mahārukkho ucchinnamūlo assa tālāvatthukato anabhāvaṃkato [anabhāvakato (sī.), anabhāvaṅgato (syā. kaṃ.)] āyatiṃ anuppādadhammo. | こうして比丘たちよ、その大樹は根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に生起せざる性質となるでしょう。 |
| ‘‘yo, bhikkhave, pathavīdhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo rogānaṃ ṭhiti jarāmaraṇassa pātubhāvo. | 「比丘たちよ、地界の生起、存続、転生、顕現。それは苦の生起、諸病の存続、老死の顕現です。 |
| Ime kho, bhikkhave, aṭṭha dhammā bhāvitā bahulīkatā anuppannā uppajjanti, nāññatra tathāgatassa pātubhāvā arahato sammāsambuddhassā’’ti. | 比丘たちよ、これら八つの未生の法が、修養され多修されたものとして現れるのは、阿羅漢・正等覚者たる如来の顕現による他はありません」と。 |
| Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, imassa vepullassa pabbatassa ‘pācīnavaṃso’tveva samaññā udapādi. | 比丘たちよ、昔あるとき、このヴェープッラ山には『パーチーナヴァンサ』という呼称が生じました。 |
| Yo hi koci, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ lābhasakkārasilokaṃ assādeti nikāmeti . | 比丘たちよ、誰であれ、生じた利得、恭敬、名誉を楽味とし希求する比丘。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu giddho papatāya [bhikkhu papatāya (syā. kaṃ.), bhikkhu viddho papatāya (?)] anayaṃ āpanno byasanaṃ āpanno yathākāmakaraṇīyo pāpimato. | この者は『銛で射抜かれた貪求者、悪しき者の欲するがままに不幸に陥り、災難に陥った比丘』と呼ばれます。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ. | 「比丘たちよ、色は無常であり、 |
| Yopi hetu, yopi paccayo rūpassa uppādāya, sopi anicco. | 色の生起のための因と縁、それも無常です。 |
| Aniccasambhūtaṃ, bhikkhave, rūpaṃ kuto niccaṃ bhavissati! | 比丘たちよ、無常から生成した色がどうして常住になりますか。 |
| Evaṃ sā saññā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. | そうすれば、その想は断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に生起せざる性質となります。 |
| ‘‘Sace taṃ, ānanda, evaṃ puccheyyuṃ . | 「アーナンダよ、もし人々が君にこう問うなら、 |
| ‘katamesaṃ, āvuso ānanda, dhammānaṃ uppādo paññāyati, vayo paññāyati, ṭhitassa [ṭhitānaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] aññathattaṃ paññāyatī’ti? | 『友アーナンダよ、いかなる諸法の生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られるのですか?』と。 |
| Evaṃ puṭṭho tvaṃ, ānanda, kinti byākareyyāsī’’ti? | アーナンダよ、こう問われた君は何と解答しますか?」と。 |
| ‘‘Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati . | 「比丘たちよ、いったい何があるとき、何を取して何に執持して、このような見が生じるのでしょうか? |
| ‘so attā, so loko, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo’’’ti? | 『我と世界は同一で、その私は没後も存在し、常住、恒常、永遠、不変壊法である』」と。1) |
| ‘‘Tayo kho, mahārāja, purisassa dhammā ajjhattaṃ uppajjamānā uppajjanti ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 「大王よ、三法が人の内に生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |