想, 想念, 概念, 表象 (f.), sense; perception; mark; name; recognition; gesture
●sn22.56、sn22.57などで定義されています。
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, saññā? | それでは比丘たちよ、想とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, saññākāyā . | 比丘たちよ、これら六想の集まり、 |
| rūpasaññā, saddasaññā, gandhasaññā, rasasaññā, phoṭṭhabbasaññā, dhammasaññā. | 色想、声想、香想、味想、接触想、法想。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, saññā. | 比丘たちよ、これが想と呼ばれます。 |
●語源が説かれています。ここでは上記六想のうち色想の具体例が挙げられています。
| Sañjānātīti kho, bhikkhave, tasmā ‘saññā’ti vuccati. | 比丘たちよ、『想起する(sañjānāti)』それゆえ『想(saññā)』と言われます。 |
| Kiñca sañjānāti? | では何を想起するのか? |
| Nīlampi sañjānāti, pītakampi sañjānāti, lohitakampi sañjānāti, odātampi sañjānāti. | 青も想起し、黄も想起し、赤も想起し、白も想起します。1) |
●想は名色のうちの名の要素のひとつです。sn12.2において
「それでは比丘たちよ、名色とは何か?
受、想、思、触、作意。
これを名と呼ぶ。…」と説かれています。
●想は各種の瞑想法の名前にも使われています。何かをイメージする場合です。死想、不浄想、膨張した(死体の)想等々です。
| ‘‘Aṭṭhikasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā. | 「比丘たちよ、骨想は修養され多修されると、大果、大益があります。 |
| ‘‘Puḷavakasaññā [puḷuvakasaññā (ka.)], bhikkhave, bhāvitā…pe… | 「比丘たちよ、虫聚(死体に集まる虫類)想は修養され(多修されると、大果、大利があります。) …中略… |
| Saññā ca vedanā ca cetasikā. | 想と受は心的なものです。 |
| Ete dhammā cittappaṭibaddhā, tasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti. | これらの法は心に付随しており、それゆえ想と受は心行です」と。 |
| ‘‘Papañcasaññā itarītarā narā, | 誰であれ妄想の想ある人々は |
| Papañcayantā upayanti saññino; | 妄想に行く者として有想へ接近する |
| ‘‘Dhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññā, uppajjati diṭṭhi, uppajjati vitakko’’ti. | 「比丘たちよ、界に縁りて想が生じ、見が生じ、尋が生じます」と。 |
| ‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ. | 「比丘たちよ、種々なる界に縁りて種々なる想が生じ、種々なる想に縁りて種々なる思惟が生じ、種々なる思惟に縁りて種々なる欲が生じ、種々なる欲に縁りて種々なる熱悩が生じ、種々なる熱悩に縁りて種々なる探求が生じます。 |
| ‘‘Yā cāyaṃ, bhikkhu, ābhādhātu yā ca subhadhātu yā ca ākāsānañcāyatanadhātu yā ca viññāṇañcāyatanadhātu yā ca ākiñcaññāyatanadhātu . | 「比丘よ、この、光界というもの、浄界というもの、虚空無辺処界というもの、識無辺処界というもの、無所有処界というもの。 |
| imā dhātuyo saññāsamāpatti pattabbā. | これらの界は、想の等至により達せられるべきです。 |
| Evameva kho, bhikkhave, yo hi koci samaṇo vā brāhmaṇo vā uppannaṃ visamagataṃ saññaṃ na khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti, so diṭṭhe ceva dhamme dukkhaṃ viharati savighātaṃ saupāyāsaṃ sapariḷāhaṃ; | まさにそのように比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、生じて不正に至った想をすぐに断じ、除去し、終結させ、非有に至らせない者。彼はまさに現法で、困惑あり悩みあり熱悩ありて苦しく住するでしょう。 |
| ‘‘taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpasaññā niccā vā aniccā vā’’ti? | 「ラーフラよ、これをどう思いますか。色想は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| Tassa mayhaṃ, āvuso, iminā vihārena viharato vitakkasahagatā saññā manasikārā samudācaranti’’. | 友よ、そのとき、この住法に住している私に、尋をともなった想と作意が起こりました。 |
| Yo saññāya chandarāgo taṃ pajahatha. | 比丘たちよ、想への愛着。それを断じなさい。 |
| Evaṃ sā saññā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. | そうすれば、その想は断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に生起せざる性質となります。 |
| Phassasamudayā saññāsamudayo; | 触の集起ゆえに想の集起があり、 |
| phassanirodhā saññānirodho. | 触の滅ゆえに想の滅があります。 |
| ‘‘Yattha nāmañca rūpañca, asesaṃ uparujjhati; | 名と色が残りなく滅ぶところ |
| Paṭighaṃ rūpasaññā ca, etthesā chijjate [vijaṭe (ka.)] jaṭā’’ti. | 反感と色想も そこでこの束縛は断たれる」と。 |
| ‘‘Atītesu me, bhante, kāmesu kāmacchando pahīno, anāgatesu me kāmesu kāmacchando vigato, ajjhattabahiddhā [ajjhattaṃ bahiddhā (syā. kaṃ. pī. ka.)] ca me dhammesu paṭighasaññā suppaṭivinītā. | 「尊者よ、私には過去の諸欲について欲望が断じられ、私には未来の諸欲について欲望は離れ、そして私には内外の諸法について反感の想がよく駆逐されています。 |
| ‘‘Rūpasaññā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; | 「比丘たちよ、色想は無常で変壊し変異するものであり、 |
| saddasaññā… | 声想は … |
| gandhasaññā… | 香想は … |
| rasasaññā… | 味想は … |
| phoṭṭhabbasaññā… | 接触想は … |
| dhammasaññā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. | 法想は無常で変壊し変異するものです。 |
| yo dhammasaññāya nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo’’ti. | 比丘たちよ、法想の滅、寂静、消滅。それは苦の滅、諸病の寂静、老死の消滅です」と。 |
| Viditā saññā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti. | 諸想が、生じるのが知られ、現前するのが知られ、没滅するのが知られます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sampajāno hoti. | 比丘たちよ、このように比丘は正知しています。 |
| ‘‘Yasmiṃ, ānanda, samaye tathāgato kāyampi citte samodahati [samādahati (sī. syā. pī.)] cittampi kāye samodahati, sukhasaññañca lahusaññañca kāye okkamitvā viharati; | アーナンダよ、如来が身を心に収め、心も身に収め、身において楽想と軽想に来入して住するとき、 |
| tasmiṃ, ānanda, samaye tathāgatassa kāyo lahutaro ceva hoti mudutaro ca kammaniyataro ca pabhassarataro ca. | アーナンダよ、そのとき、如来の身はより軽く、より柔軟で、より作業に適し、より輝くのです。 |
| Idha tvaṃ, dīghāvu, sabbasaṅkhāresu aniccānupassī viharāhi, anicce dukkhasaññī, dukkhe anattasaññī pahānasaññī virāgasaññī nirodhasaññīti. | ディーガーヴよ、ここであなたは一切諸行において無常を随観し、無常において苦の想ある、苦において無我の想ある、断の想ある、離貪の想ある、滅の想ある者として住しなさい。 |