界、要素、字界、語根、道理、舎利 an element,natural condition,a relic,root of a word,humour of the body,faculty of senses.
●そもそも界は”特質や傾向の同じグループ”という意味です。類に近い言葉です。
sn14.15では「類は友を呼ぶ」のように使われています。
| ‘‘Dhātusova, bhikkhave, sattā saṃsandanti samenti. | 比丘たちよ、界ゆえに衆生は交わり集まります。 |
| Hīnādhimuttikā hīnādhimuttikehi saddhiṃ saṃsandanti samenti; | 劣った志向の者たちは、劣った志向の者たちと一緒に交わり集まり、 |
●sn14.1では十八の種々なる界が説かれ、sn14.2、sn14.6により以下のように整理できます。現在では十八界と呼ばれることもあります。
感覚器官 対象 識
(内界) (外界)
-
-
-
-
-
-
この内界、外界、識の出会いを触と言います。(sn12.43)
sn35.129:アーナンダ尊者により種々なる界が詳説されています。
●地・水・火・風の四界が説かれることもあり、mn28_1ではサーリプッタ尊者により詳しく説かれています。
| ‘‘catasso imā, bhikkhave, dhātuyo. | 「比丘たちよ、これら四つの界があります。 |
| Katamā catasso? | 四とは何か? |
| Paṭhavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu . | 地界、水界、火界、風界。 |
| imā kho, bhikkhave, catasso dhātuyo’’ti. | 比丘たちよ、これらが四つの界です」と。 |
| ‘‘Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imāsaṃ catunnaṃ dhātūnaṃ evaṃ assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ na abbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, | どれほどであれ比丘たちよ、私がこのようにこれら四界の楽味を楽味として、危難を危難として、出離を出離として如実に証知しなかった間、比丘たちよ、私は決して |
| bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddhoti [abhisambuddho (sī. syā. kaṃ.)] paccaññāsiṃ. | 神々、魔、梵天を含む世界、沙門、婆羅門、王を含む人々のうちで『無上の正等覚を現等覚した』と自認しませんでした。 |
●sn18.9、sn18.12-20、sn25.9、sn26.9では六界について説かれています。
-
-
-
-
-
-
| ākāsadhātu… | 虚空界は … |
| viññāṇadhātu niccā vā aniccā vā’’ti? | 識界は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| yo viññāṇadhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. | 識界の生起、存続、転生、顕現。それは苦の生起、諸病の存続、老死の顕現です。 |
●sn14.11では、以下の七界について説かれています。
-
-
-
-
-
-
-
| ‘‘Ahaṃ, bhikkhave, yāvadeva ākaṅkhāmi dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāmi, dibbe ca mānuse ca, ye dūre santike ca. | 比丘たちよ、私は望むままに、人間を超えた清浄な天の耳界により、天と人の遠く近くの声、両方を聞きます。 |
| ‘‘Yā kāci kaṅkhā abhinandanā vā, | 「何であれ期待や歓喜は |
| Anekadhātūsu puthū sadāsitā; | それぞれ複数の要素に常に頼り |
| Aññāṇamūlappabhavā pajappitā, | 無智の根を発生源として熱望されたもの |
| ‘‘Dhātuṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññā, uppajjati diṭṭhi, uppajjati vitakko’’ti. | 「比丘たちよ、界に縁りて想が生じ、見が生じ、尋が生じます」と。 |
| ‘‘Rūpadhātu kho, gahapati, viññāṇassa oko. | 「居士よ、色界は識の家です。 |
| ‘‘Rūpadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘たちよ、もし色界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu dhātuso upaparikkhati, āyatanaso upaparikkhati, paṭiccasamuppādaso upaparikkhati. | 比丘たちよ、ここに比丘は界から調査し、処から調査し、縁起から調査します。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu tividhūpaparikkhī hoti. | 比丘たちよ、三種類から調査する比丘はこのようです。 |
| Yāvatā, bhikkhave, khandhadhātuāyatanaṃ tampi na maññati, tasmimpi na maññati, tatopi na maññati, taṃ meti na maññati. | 比丘たちよ、彼は蘊・界・処の限りにおいて、それを思わず、それについても思わず、それからも思わず、私のそれと思いません。 |
| So evaṃ amaññamāno na ca kiñci loke upādiyati. | このように思わない彼は、世間で何であれ取着せず、 |
| ‘‘Nibbānadhātuyā kho etaṃ, bhikkhu, adhivacanaṃ – ‘rāgavinayo dosavinayo mohavinayo’ti. | 「比丘よ、この『貪の調伏、瞋の調伏、痴の調伏』は涅槃界の指示語です。 |
| Āsavānaṃ khayo tena vuccatī’’ti. | それによって諸漏の尽滅があると言われます」と。 |
| Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu [ārabbhadhātu (syā. ka.)] nikkamadhātu parakkamadhātu. | 比丘たちよ、取り組む要素、努力する要素、奮闘する要素があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の精進覚支の生起の、また既生の精進覚支の修養・成満の食です。 |