| abhinandati | abhinandanā |
| 歓喜する | 歓喜 |
大いに喜ぶ, 歓喜す rejoices at; finds pleasure in; approves of
abhi:超えた、優れた、対して + nandati:喜ぶ = 歓喜する
辞書や諸訳では、“nandī”を”歓喜”と訳す場合が多いようですが、このwikiでは語の強弱をつけるため、
“nandī”を”喜び”とし、この“abhinandati”を”歓喜する”としました。
※2024年3月26日、用例を見るとnandatiは対象をとるときに具格や処格をとり、対格をとる場合はabhinandatiの形になるようです。つまり強弱ではなくabhiは“対する”と見て目的語をとる場合の形として、abhinandatiは“対して喜ぶ“と訳すべきかも知れません。
⇒喜関連語
| ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhuṃ abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. | 「比丘たちよ、眼を歓喜する者、彼は苦を歓喜し、 |
| Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmāti vadāmi. | 苦を歓喜する者、彼は苦から解放されないと私は説きます。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi . | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は世尊の所説に歓喜し、随喜して、さらに世尊に質問をした。 |
| viññāṇaṃ abhinandamāno baddho mārassa; | 識を歓喜する者は魔に縛られ、 |
| anabhinandamāno mutto pāpimato. | 歓喜しない者は悪しき者から逃れます。 |
| Adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | もし不苦不楽受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。 |
| ‘‘yo, bhikkhave, pathavīdhātuṃ abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. | 「比丘たちよ、地界を歓喜する者、彼は苦を歓喜し、 |
| Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmāti vadāmi. | 苦を歓喜する者、彼は苦から解放されないと私は説きます。 |
| Rūpaṃ abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati. | 色に歓喜し歓迎し固執してとどまります。 |
| Tassa rūpaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī. | 色に歓喜し歓迎し固執してとどまる彼には喜びが生じます。 |
| Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ rūpasmiṃ anapekkho hoti; | 比丘たちよ、このように見る既聞の聖弟子は過去の色に願望なき者となり、 |
| anāgataṃ rūpaṃ nābhinandati; | 未来の色を歓喜せず、 |
| paccuppannassa rūpassa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. | 現在の色の厭離、離貪、滅のための行道者となります。1) |
| Yāyaṃ taṇhā ponobhavikā [ponobbhavikā (syā. kaṃ. ka.)] nandīrāgasahagatā [nandirāgasahagatā (sabbattha)] tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ . | およそ貪と喜びをともない、あらゆるところに歓喜を求める、再有へ導くこの渇愛、すなわち、 |
| kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā. | 欲愛、有愛、無有愛。 |
| yo viññāṇaṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. | 比丘たちよ、識を歓喜しない者、彼は苦を歓喜せず、 |
| Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmī’’ti. | 苦を歓喜しない者、彼は苦から解放されたと私は説きます」と。 |
| ‘‘Tatra, bhikkhave, sutavā ariyasāvako iti paṭisañcikkhati . | それについて比丘たちよ、既聞の聖弟子は、かく熟慮します、 |
| ‘ahaṃ kho etarahi rūpena khajjāmi. | 『いま私は色に食われている。 |
| Atītampāhaṃ addhānaṃ evameva rūpena khajjiṃ, seyyathāpi etarahi paccuppannena rūpena khajjāmi. | まるでいま現在の色に食われているように、過去の時も私はそのように色に食われていた。 |
| Ahañceva kho pana anāgataṃ rūpaṃ abhinandeyyaṃ, anāgatampāhaṃ addhānaṃ evameva rūpena khajjeyyaṃ, seyyathāpi etarahi paccuppannena rūpena khajjāmī’ti. | もしまた私が未来の色に歓喜するなら、未来の時も私はそのように色に食われるだろう。まるでいま現在の色に食われているように』と。 |
| ‘Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānātī’’ti. | 『身の崩壊、命の遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは、歓喜されることなく、冷たくなるであろう』と了知します」と。 |
| So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. | 彼は苦受に触れているとき、欲楽を歓喜する(ようになります)。 |