sn36.6
sn36.6『矢経』Sallasuttaṃ
| ‘‘Assutavā, bhikkhave, puthujjano sukhampi vedanaṃ vedayati [vediyati (sī. pī.)], dukkhampi vedanaṃ vedayati, adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati. | 「比丘たちよ、無聞の凡夫は楽受も感受し、苦受も感受し、不苦不楽受も感受します。 |
| Sutavā, bhikkhave, ariyasāvako sukhampi vedanaṃ vedayati, dukkhampi vedanaṃ vedayati, adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati. | 比丘たちよ、既聞の聖弟子は楽受も感受し、苦受も感受し、不苦不楽受も感受します。 |
| Tatra, bhikkhave, ko viseso ko adhippayāso [adhippāyo (sī. ka.), adhippāyaso (syā. kaṃ.), adhippāyoso (pī.)] kiṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti? | それについて比丘たちよ、無聞の凡夫と比べて既聞の聖弟子には何の卓越、何の特性、何の差異がありますか?」と。 |
| Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā…pe… | 「尊者よ、我々の法は世尊を根本とし、 …中略… |
| assutavā. Bhikkhave, puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. | 比丘たちよ、無聞の凡夫は苦受に触れているとき、悲しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥ります。 |
| So dve vedanā vedayati . | 彼は二種の受を感受します。 |
| kāyikañca, cetasikañca. | 身体的な(受)と、心的な(受)です。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, purisaṃ sallena vijjheyya [sallena anuvijjheyyuṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)]. | たとえば比丘たちよ、矢で男を射抜きます。 |
| Tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ vijjheyya [sallena anuvijjheyyuṃ (sī.), sallena anuvedhaṃ vijjheyyuṃ (syā. kaṃ.), sallena vijjheyyuṃ (pī.)]. | その男を追撃して、第二の矢で射抜きます。 |
| Evañhi so, bhikkhave, puriso dvisallena vedanaṃ vedayati. | 比丘たちよ、こうしてその男は二本の矢で受を感受します。1) |
| Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. | まさにそのように比丘たちよ、無聞の凡夫は苦受に触れているとき、悲しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥ります。 |
| So dve vedanā vedayati . | 彼は二種の受を感受します。 |
| kāyikañca, cetasikañca. | 身体的な(受)と、心的な(受)です。 |
| Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā hoti. | 苦受に触れているとき、まさにそれへ反感ある者となります。 |
| Tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so anuseti. | すると苦受へ反感あるその者に、苦受への反感の随眠、それが随眠します。 |
| So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. | 彼は苦受に触れているとき、欲楽を歓喜する(ようになります)。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Na hi so, bhikkhave, pajānāti assutavā puthujjano aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ, tassa kāmasukhañca abhinandato, yo sukhāya vedanāya rāgānusayo, so anuseti. | 比丘たちよ、その無聞の凡夫は、欲楽より他に苦受からの出離を了知しないからです。彼が欲楽を歓喜するなら、楽受への貪の随眠、それが随眠します。 |
| So tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti. | 彼はそれらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知しません。 |
| Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ appajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so anuseti. | それらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知しない者には、不苦不楽受への無明の随眠。それが随眠します。 |
| So sukhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. | もし彼が楽受を感受するなら、結ばれたままそれを感受し、 |
| Dukkhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. | もし苦受を感受するなら、結ばれたままそれを感受し、 |
| Adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. | もし不苦不楽受を感受するなら、結ばれたままそれを感受します。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘assutavā puthujjano saññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, saññutto dukkhasmā’ti vadāmi. | 比丘たちよ、これは『無聞の凡夫は生、老、死、悲、悲嘆、苦、憂、悩に結ばれ、まさに苦に結ばれている』と言われます。私はそう説きます。 |
| ‘‘Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. | しかし比丘たちよ、既聞の聖弟子は苦受に触れているとき、悲しまず、疲労せず、悲嘆せず、胸を叩いて嘆かず、迷妄に陥りません。 |
| So ekaṃ vedanaṃ vedayati . | 彼は一種の受を感受します。 |
| kāyikaṃ, na cetasikaṃ. | 心的なものでなく、身体的な(受だけ)を。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, purisaṃ sallena vijjheyya. | たとえば比丘たちよ、矢で男を射抜きます。 |
| Tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ na vijjheyya. | その男を追撃しても、第二の矢は射抜きません。 |
| Evañhi so, bhikkhave, puriso ekasallena vedanaṃ vedayati. | 比丘たちよ、こうしてその男は一本の矢で受を感受します。 |
| Evameva kho, bhikkhave, sutavā ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. | まさにそのように比丘たちよ、既聞の聖弟子は苦受に触れているとき、悲しまず、疲労せず、悲嘆せず、胸を叩いて嘆かず、迷妄に陥りません。 |
| So ekaṃ vedanaṃ vedayati . | 彼は一種の受を感受します。 |
| kāyikaṃ, na cetasikaṃ. | 心的なものでなく、身体的な(受だけ)を。 |
| Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā na hoti. | 苦受に触れていても、まさにそれへ反感ある者となりません。 |
| Tamenaṃ dukkhāya vedanāya appaṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so nānuseti. | すると、苦受へ反感なきその者に、苦受への反感の随眠、それは随眠しません。 |
| So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ nābhinandati. | 彼は苦受に触れていても、欲楽を歓喜しません。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Pajānāti hi so, bhikkhave, sutavā ariyasāvako aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ. | 比丘たちよ、その既聞の聖弟子は、欲楽より他に苦受からの出離を了知するからです。 |
| Tassa kāmasukhaṃ nābhinandato yo sukhāya vedanāya rāgānusayo, so nānuseti. | 彼が欲楽を歓喜しないとき、楽受への貪の随眠、それは随眠しません。 |
| So tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti. | 彼はそれらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知します。 |
| Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so nānuseti. | それらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知する者には、不苦不楽受への無明の随眠。それが随眠しません。 |
| So sukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. | もし彼が楽受を感受するなら、離縛してそれを感受し、 |
| Dukkhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. | もし苦受を感受するなら、離縛してそれを感受し、 |
| Adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. | もし不苦不楽受を感受するなら、離縛してそれを感受します。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘sutavā ariyasāvako visaññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, visaññutto dukkhasmā’ti vadāmi. | 比丘たちよ、これは『既聞の聖弟子は生、老、死、悲、悲嘆、苦、憂、悩から離縛し、まさに苦から離縛している』と言われます。私はそう説きます。 |
| Ayaṃ kho, bhikkhave, viseso, ayaṃ adhippayāso, idaṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti. | 比丘たちよ、無聞の凡夫と比べて既聞の聖弟子にはこの卓越、この特性、この差異があります」と。 |
| ‘‘Na vedanaṃ vedayati sapañño, | 「智慧ある者は 受を感受しない |
| Sukhampi dukkhampi bahussutopi; | 楽も苦も 多聞者は(感受しない) |
| Ayañca dhīrassa puthujjanena, | これが 凡夫に対する賢人の |
| Mahā [ayaṃ (syā. kaṃ. ka.)] viseso kusalassa hoti. | 善なる者の 大いなる卓越なり |
| ‘‘Saṅkhātadhammassa bahussutassa, | 法を究めた者 多聞の者が |
| Vipassato [sampassato (sī. pī.)] lokamimaṃ parañca; | この世界と他の(世界)を観察するとき |
| Iṭṭhassa dhammā na mathenti cittaṃ, | 望ましい諸法は心をかき乱さず |
| Aniṭṭhato no paṭighātameti. | 望ましくないゆえに反感に至らず |
| ‘‘Tassānurodhā athavā virodhā, | 彼のさまざまな 合意や反意は |
| Vidhūpitā atthagatā na santi; | 吹き払われ消滅し 存在しない |
| Padañca ñatvā virajaṃ asokaṃ, | 悲しみなき離塵の境地を知って |
| Sammā pajānāti bhavassa pāragū’’ti. | 有の彼岸に至った者は 正しく了知する」と。 |
1)
anuvedhaは辞書にありませんが、anu:続く+vedha:貫く、刺す、hitting、から追撃してとしました。
sn36.6.txt · 最終更新: by h1roemon
