ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn36.6

sn36.6『矢経』Sallasuttaṃ

‘‘Assutavā, bhikkhave, puthujjano sukhampi vedanaṃ vedayati [vediyati (sī. pī.)], dukkhampi vedanaṃ vedayati, adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati.「比丘たちよ、無聞凡夫楽受感受し苦受感受し不苦不楽受感受します。
Sutavā, bhikkhave, ariyasāvako sukhampi vedanaṃ vedayati, dukkhampi vedanaṃ vedayati, adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati. 比丘たちよ、既聞聖弟子楽受感受し苦受感受し不苦不楽受感受します。
Tatra, bhikkhave, ko viseso ko adhippayāso [adhippāyo (sī. ka.), adhippāyaso (syā. kaṃ.), adhippāyoso (pī.)] kiṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti? それについて比丘たちよ、無聞凡夫と比べて既聞聖弟子には何の卓越、何の特性、何の差異がありますか?」と。
Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā…pe…「尊者よ、我々のは世尊を根本とし、 …中略…
assutavā. Bhikkhave, puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. 比丘たちよ、無聞凡夫苦受に触れているとき、しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いてき、迷妄陥ります。
So dve vedanā vedayati . 彼は二種の感受します。
kāyikañca, cetasikañca. 身体的な(受)と、心的な(受)です。
Seyyathāpi, bhikkhave, purisaṃ sallena vijjheyya [sallena anuvijjheyyuṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)]. たとえば比丘たちよ、で男を射抜きます。
Tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ vijjheyya [sallena anuvijjheyyuṃ (sī.), sallena anuvedhaṃ vijjheyyuṃ (syā. kaṃ.), sallena vijjheyyuṃ (pī.)]. その男を追撃して、第二ので射抜きます。
Evañhi so, bhikkhave, puriso dvisallena vedanaṃ vedayati. 比丘たちよ、こうしてその男は二本の感受します。1)
Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. まさにそのように比丘たちよ、無聞凡夫苦受に触れているとき、しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いてき、迷妄陥ります。
So dve vedanā vedayati . 彼は二種の感受します。
kāyikañca, cetasikañca. 身体的な(受)と、心的な(受)です。
Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā hoti. 苦受に触れているとき、まさにそれへ反感ある者となります。
Tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so anuseti. すると苦受反感あるその者に、苦受への反感随眠、それが随眠します。
So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. 彼は苦受に触れているとき、欲楽歓喜する(ようになります)。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Na hi so, bhikkhave, pajānāti assutavā puthujjano aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ, tassa kāmasukhañca abhinandato, yo sukhāya vedanāya rāgānusayo, so anuseti. 比丘たちよ、その無聞凡夫は、欲楽より他に苦受からの出離了知しないからです。彼が欲楽歓喜するなら、楽受への随眠、それが随眠します。
So tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti. 彼はそれらの集起消滅楽味危難出離如実了知しません。
Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ appajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so anuseti. それらの集起消滅楽味危難出離如実了知しない者には、不苦不楽受への無明随眠。それが随眠します。
So sukhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. もし彼が楽受感受するなら、結ばれたままそれを感受し
Dukkhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. もし苦受感受するなら、結ばれたままそれを感受し
Adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, saññutto naṃ vedayati. もし不苦不楽受感受するなら、結ばれたままそれを感受します。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘assutavā puthujjano saññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, saññutto dukkhasmā’ti vadāmi. 比丘たちよ、これは『無聞凡夫悲嘆結ばれ、まさに結ばれている』と言われます。私はそう説きます。
‘‘Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. しかし比丘たちよ、既聞聖弟子苦受に触れているとき、しまず、疲労せず、悲嘆せず、胸を叩いてかず、迷妄陥りません。
So ekaṃ vedanaṃ vedayati . 彼は一種の感受します。
kāyikaṃ, na cetasikaṃ. 心的なものでなく、身体的な(受だけ)を。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, purisaṃ sallena vijjheyya. たとえば比丘たちよ、で男を射抜きます。
Tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ na vijjheyya. その男を追撃しても、第二のは射抜きません。
Evañhi so, bhikkhave, puriso ekasallena vedanaṃ vedayati. 比丘たちよ、こうしてその男は一本の感受します。
Evameva kho, bhikkhave, sutavā ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. まさにそのように比丘たちよ、既聞聖弟子苦受に触れているとき、しまず、疲労せず、悲嘆せず、胸を叩いてかず、迷妄陥りません。
So ekaṃ vedanaṃ vedayati . 彼は一種の感受します。
kāyikaṃ, na cetasikaṃ. 心的なものでなく、身体的な(受だけ)を。
Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā na hoti. 苦受に触れていても、まさにそれへ反感ある者となりません。
Tamenaṃ dukkhāya vedanāya appaṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so nānuseti. すると、苦受反感なきその者に、苦受への反感随眠、それは随眠しません。
So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ nābhinandati. 彼は苦受に触れていても、欲楽歓喜しません。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Pajānāti hi so, bhikkhave, sutavā ariyasāvako aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ. 比丘たちよ、その既聞聖弟子は、欲楽より他に苦受からの出離了知するからです。
Tassa kāmasukhaṃ nābhinandato yo sukhāya vedanāya rāgānusayo, so nānuseti. 彼が欲楽歓喜しないとき、楽受への随眠、それは随眠しません。
So tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti. 彼はそれらの集起消滅楽味危難出離如実了知します。
Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so nānuseti. それらの集起消滅楽味危難出離如実了知する者には、不苦不楽受への無明随眠。それが随眠しません。
So sukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. もし彼が楽受感受するなら、離縛してそれを感受し
Dukkhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. もし苦受感受するなら、離縛してそれを感受し
Adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. もし不苦不楽受感受するなら、離縛してそれを感受します。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘sutavā ariyasāvako visaññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, visaññutto dukkhasmā’ti vadāmi. 比丘たちよ、これは『既聞聖弟子悲嘆から離縛し、まさにから離縛している』と言われます。私はそう説きます。
Ayaṃ kho, bhikkhave, viseso, ayaṃ adhippayāso, idaṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti. 比丘たちよ、無聞凡夫と比べて既聞聖弟子にはこの卓越、この特性、この差異があります」と。
‘‘Na vedanaṃ vedayati sapañño,智慧ある者は 感受しない
Sukhampi dukkhampi bahussutopi; も 多聞者は(感受しない)
Ayañca dhīrassa puthujjanena, これが 凡夫に対する賢人
Mahā [ayaṃ (syā. kaṃ. ka.)] viseso kusalassa hoti. 善なる者の 大いなる卓越なり
‘‘Saṅkhātadhammassa bahussutassa, 法を究めた者 多聞の者が
Vipassato [sampassato (sī. pī.)] lokamimaṃ parañca; この世界と他の(世界)を観察するとき
Iṭṭhassa dhammā na mathenti cittaṃ, 望ましい諸法をかき乱さず
Aniṭṭhato no paṭighātameti. 望ましくないゆえに反感に至らず
‘‘Tassānurodhā athavā virodhā, 彼のさまざまな 合意反意
Vidhūpitā atthagatā na santi; 吹き払われ消滅し 存在しない
Padañca ñatvā virajaṃ asokaṃ, しみなき離塵の境地を知って
Sammā pajānāti bhavassa pāragū’’ti. 彼岸に至った者は 正しく了知する」と。
1)
anuvedhaは辞書にありませんが、anu:続く+vedha:貫く、刺す、hitting、から追撃してとしました。
sn36.6.txt · 最終更新: by h1roemon