ユーザ用ツール

サイト用ツール


vedana
vedanā
諸受 [複数]
苦痛

:d: 受, (苦楽の)感受作用, 苦痛 [f.] pain; sensation


※ このページは用例が多く、現在は暫定的な構成になっています。後日、三受などの分類に分けて整理する予定です。

文法的にはvedayati:感受すの名詞形ですが、特殊用語として使われます。
訳語は受、苦痛とします。

sn36.1sn12.32sn14.4等に以下の三つの受が説かれています。ほとんどの法話ではこの三種の受を指します。

‘tisso kho imā, āvuso, vedanā.『友よ、これら三種のがある。
Katamā tisso? いかなる三つか?
Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā. 楽受苦受不苦不楽受
出典: sn12.32
‘‘Tisso imā, bhikkhave, vedanā phassajā phassamūlakā phassanidānā phassapaccayā. 「比丘たちよ、これら三種のより生じ、根本とし、起因とし、とします。 
出典: sn36.10

●語源が説かれています。

Vedayatīti kho, bhikkhave, tasmā ‘vedanā’ti vuccati. 比丘たちよ、『感受する(vedayati)』それゆえ『(vedanā)』と言われます。
出典: sn22.79

(分類)によって説き方が変わります。sn36.22参照。

Dvepi mayā, ānanda, vedanā vuttā pariyāyena.  アーナンダよ、私はによって二種のを説き、  
Tissopi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって三種のを説き、 
Pañcapi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって五種のを説き、  
Chapi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって六種のを説き、 
Aṭṭhārasāpi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって十八種のを説き、 
Chattiṃsāpi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって三十六種のを説き、 
Aṭṭhasatampmppi mayā vedanā vuttā pariyāyena.  私はによって百八種のを説きました。  
出典: sn36.19
Iti kho, bhikkhave, imāni pañcindriyāni pañca hutvā tīṇi honti, tīṇi hutvā pañca honti pariyāyenā’’ti. かくして比丘たちよ、これら五根は五でありながらによって三()となり、また三()でありながら五()となります」と。
出典: sn48.38

●五種の受。

Katamā ca, bhikkhave, pañca vedanā? それでは比丘たちよ、五種のとは何か?
Sukhindriyaṃ, dukkhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, domanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ . 楽根苦根嬉根憂根捨根
imā vuccanti, bhikkhave, pañca vedanā. 比丘たちよ、これらが五種のと呼ばれます。
出典: sn36.22
‘‘Tatra, bhikkhave, yañca sukhindriyaṃ yañca somanassindriyaṃ, sukhā sā vedanā daṭṭhabbā. 比丘たちよ、そのうちの楽根嬉根。それは楽受と見られるべきです
Tatra, bhikkhave, yañca dukkhindriyaṃ yañca domanassindriyaṃ, dukkhā sā vedanā daṭṭhabbā. 比丘たちよ、そのうちの苦根憂根。それは苦受と見られるべきです。
Tatra, bhikkhave, yadidaṃ upekkhindriyaṃ, adukkhamasukhā sā vedanā daṭṭhabbā. 比丘たちよ、そのうちのこの捨根。それは不苦不楽受と見られるべきです。
出典: sn48.37

sn12.2sn14.4sn22.56等では、六種の受が説かれています。

Chayime, bhikkhave, vedanākāyā . 比丘たちよ、これら六集まり
cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, 触発触発触発
jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. 触発触発触発
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, vedanā. 比丘たちよ、これがと呼ばれます。
出典: sn12.2
Chayime, bhikkhave, vedanākāyā . 比丘たちよ、これら六集まり
cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. 触発触発触発触発触発触発
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, vedanā. 比丘たちよ、これがと呼ばれます。
出典: sn22.56
yo manosamphassajāya vedanāya nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo’’ti. 比丘たちよ、触発寂滅消滅。それは諸病寂滅消滅です」と。
出典: sn26.5
‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati phassanānattaṃ, phassanānattaṃ paṭicca uppajjati vedanānānattaṃ.「比丘たちよ、種々なる界縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なるが生じます。
出典: sn14.4
‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati phassanānattaṃ, phassanānattaṃ paṭicca uppajjati vedanānānattaṃ, vedanānānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ, pariyesanānānattaṃ paṭicca uppajjati lābhanānattaṃ.「比丘たちよ、種々なる界縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる思惟が生じ、種々なる思惟縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる熱悩が生じ、種々なる熱悩縁りて種々なる探求が生じ、種々なる探求縁りて種々なるが生じます。
出典: sn14.9

Vedanāññatarāhaṃ, ānanda, etaṃ vadāmi, yadidaṃ . アーナンダよ、私はこれをのひとつと説きます。これとは、
assāsapassāsānaṃ sādhukaṃ manasikāraṃ. 入息出息の充分な作意です。
出典: sn54.13
Tassa vedanāsu vedanānupassino viharato yo vedanāsu chando so pahīyati. 彼が諸受において随観しつつ住するとき、諸受における —— それはじられます。
Chandassa pahānā amataṃ sacchikataṃ hoti. ゆえに、不死実証されます。
出典: sn47.37
Saññā ca vedanā ca cetasikā.  心的なものです。
Ete dhammā cittappaṭibaddhā, tasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti. これらのに付随しており、それゆえ心行です」と。
出典: sn41.6
Bhusā sudaṃ bhagavato vedanā vattanti sārīrikā vedanā dukkhā tibbā [tippā (sī. syā. kaṃ. pī.)] kharā kaṭukā asātā amanāpā; 世尊へとても強い苦痛が起きた。苦受は激しく凄まじく、辛く不快で、嫌なものであったが、
出典: sn1.38
So dve vedanā vedayati . 彼は二種の感受します。
kāyikañca, cetasikañca. 身体的な(受)と、心的な(受)です。
出典: sn36.6
‘Añño karoti añño paṭisaṃvedayatī’ti kho, kassapa, vedanābhitunnassa sato ‘paraṃkataṃ dukkha’nti iti vadaṃ ucchedaṃ etaṃ pareti. カッサパよ、『他の者がなし、他の者が体験する』と(最初から)が征服されているならば、かくしてこの『は他作』という断滅論に至る。 1)
1)
sn12.18sn12.46参照。
出典: sn12.17
Evameva khvāhaṃ, bhikkhave, ‘‘phassāhāro daṭṭhabbo’’ti vadāmi. 比丘たちよ、『触食はまさにそのように見られるべき』と私は説きます。
Phasse, bhikkhave, āhāre pariññāte tisso vedanā pariññātā honti. 比丘たちよ、触食遍知されたとき、三種の遍知されます。
出典: sn12.63
Phassasamudayā vedanāsamudayo; 集起ゆえに集起があり、
phassanirodhā vedanānirodho. ゆえにがあります。
出典: sn22.56
‘phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā’’’ti.縁りてがあり、縁りて渇愛がある。』」と。
出典: sn12.12
‘‘Manujassa sadā satīmato,「人が常に念あり
Mattaṃ jānato laddhabhojane; 得た食事に適量を知るなら
Tanukassa [tanu tassa (sī. pī.)] bhavanti vedanā, 彼の苦痛は薄くなり
Saṇikaṃ jīrati āyupālaya’’nti. 彼はゆっくりと老い 寿命を守れるだろう」と。
出典: sn3.13
‘‘kacci te, vakkali, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti, no abhikkamanti;「ヴァッカリよ、あなたには耐えられていますか、持ちこたえられていますか、苦受は進行せず後退していますか、
paṭikkamosānaṃ paññāyati, no abhikkamo’’ti? 進行ではなく後退の結果が知られますか?」と。
出典: sn22.87
Evameva kho, assaji, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. まさにそのようにアッサジよ、比丘はの終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知し、
Jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. の終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知します。
‘Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānātī’’ti.崩壊遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは、歓喜されることなく、冷たくなるであろう』と了知します」と。
出典: sn22.88
‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya.『快楽のためでもなく、陶酔のためでもなく、装飾のためでもなく、美容のためでもなく、ただこの身の存続と支えのため、の抑制のため、梵行の支援のために(食べよう)、
Iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati, anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. かくして以前の苦痛を克服し、新しい苦痛を生じさせず、私には(修行の)進行、罪なきこと、安住があるだろう』と。
出典: sn35.120
vedana.txt · 最終更新: by h1roemon