伝説の神味、不老不死の”アムリタ(amṛta)”である”甘露”が語源です。この”不死”という言葉は涅槃と同義語のように、主に肯定的な意味で使われます。一方、amara(死なない)は、不老不死のような世俗的な意味で使われることが多いです。
| ‘‘‘amataṃ, amata’nti, bhante, vuccati. | 「尊者よ、『不死、不死』と言われます。 |
| Katamaṃ nu kho, bhante, amataṃ, katamo amatagāmimaggo’’ti? | 尊者よ、いったい何が不死ですか? 何が不死に至る道ですか?」と。 |
| ‘‘Yo kho, bhikkhu, rāgakkhayo dosakkhayo mohakkhayo . | 「比丘よ、貪の尽滅、瞋の尽滅、痴の尽滅。 |
| idaṃ vuccati amataṃ. | これが不死と呼ばれます。 |
類語 amara:死なない
| Imāni pañcindriyāni bhāvitāni bahulīkatāni amatogadhāni honti amataparāyaṇāni amatapariyosānānī’’ti. | これら五根は、修養され多修されると不死に浸かり、不死に赴き、不死で完了する』と。 |
| Tassa vedanāsu vedanānupassino viharato yo vedanāsu chando so pahīyati. | 彼が諸受において受を随観しつつ住するとき、諸受における欲 —— それは断じられます。 |
| Chandassa pahānā amataṃ sacchikataṃ hoti. | 欲の断ゆえに、不死が実証されます。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako diṭṭhisampanno itipi, dassanasampanno itipi, āgato imaṃ saddhammaṃ itipi, passati imaṃ saddhammaṃ itipi, | 比丘たちよ、この聖弟子は『正見を具えた』とも、『見を具えた』とも、『この正法に至った』とも、『この正法を見る』とも、 |
| sekkhena ñāṇena samannāgato itipi, sekkhāya vijjāya samannāgato itipi, dhammasotaṃ samāpanno itipi, ariyo nibbedhikapañño itipi, amatadvāraṃ āhacca tiṭṭhati itipī’’ti. | 『有学の智を備えた』とも、『有学の明を備えた』とも、『法の流れに到達した』とも、『貫通の智慧ある聖者』とも、『不死の門を打って立つ』とも呼ばれます」と。 |
| ‘‘Evamesā kasī kaṭṭhā, sā hoti amatapphalā; | そのように耕されるこの耕作 それは不死の果実がある |
| ‘‘Nābhāsamānaṃ jānanti, missaṃ bālehi paṇḍitaṃ; | 「語らなければ人々は知らない 愚者たちに混じる賢者を |
| Bhāsamānañca jānanti, desentaṃ amataṃ padaṃ. | しかし語れば人々は知る 不死の句を示す者を |
| Idānāhaṃ, bhante, bhagavatā dhammiyā kathāya amatena abhisitto’’ti. | 尊者よ、いま私に世尊の不死の法話が注がれたのです」と。 |
| So hāvuso, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati – | 友よ、なぜならかの世尊は知る者を知られ、見る者を見られ、 |
| cakkhubhūto, ñāṇabhūto, dhammabhūto, brahmabhūto, vattā, pavattā, atthassa ninnetā, amatassa dātā, dhammassāmī, tathāgato. | 眼であり、智であり、法であり、梵であり、説者、(法輪)転起者、利益に導く方、不死を与える方、法の主人、如来だからです。 |
| ‘‘Yo puññakāmo kusale patiṭṭhito, | 「功徳を欲し善巧に確立した者は |
| Bhāveti maggaṃ amatassa pattiyā; | 不死を得るために 道を修養する |
mn26_1:自ら死ぬ性質でありながら、死ぬ性質における危難を知って、不死・無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。