| khaya | khīṇa | khīyati |
| 尽 | 尽滅 | 尽きた | 尽滅した | 尽きる |
尽, 尽滅, 滅尽 waste, destruction, consumption; decay, ruin, loss; of the passing away of night
尽きる、尽き滅びる、尽き果てるという意味です。
類語 nirodha:滅、滅尽
| Taṇhākkhayo hi, rādha, nibbāna’’nti. | なぜならラーダよ、渇愛の尽滅が涅槃だから」と。 |
| Atha khvassa khīṇe khīṇantveva ñāṇaṃ hoti. | しかし彼には尽きたことについて、尽きたという智だけがあります。 |
| Sabbañjahaṃ taṇhākkhaye vimuttaṃ, | 一切を捨てた者を 渇愛の尽滅のうちに解脱した者を |
| Tamahaṃ naraṃ ekavihārīti brūmī’’ti. | 私はその人々を 独住者と述べる」と。 |
| ‘yaṃnidānā, āvuso, jāti, tassa nidānassa khayā khīṇasmiṃ khīṇāmhīti viditaṃ. | 『友よ、それに起因して生があるようなその起因の尽滅ゆえに、尽滅のとき”私は尽滅した”と見出され、 |
| ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. | 『私は地獄が尽き、畜生胎が尽き、餓鬼境域が尽き、苦界・悪趣・堕処が尽きた者である。私は預流、堕処に落ちぬ者、決定者、等覚へ赴く者である。』」と。 |
| Yo, bhikkhave, rāgakkhayo dosakkhayo mohakkhayo. | 比丘たちよ、貪の尽滅、瞋の尽滅、痴の尽滅。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, pariññā’’ti. | 比丘たちよ、これが遍知と呼ばれます」と。 |
| ‘‘Nibbānadhātuyā kho etaṃ, bhikkhu, adhivacanaṃ – ‘rāgavinayo dosavinayo mohavinayo’ti. | 「比丘よ、この『貪の調伏、瞋の調伏、痴の調伏』は涅槃界の指示語です。 |
| Āsavānaṃ khayo tena vuccatī’’ti. | それによって諸漏の尽滅があると言われます」と。 |
| Nandikkhayā rāgakkhayo, rāgakkhayā nandikkhayo. | 喜びの尽滅ゆえに貪の尽滅があり、貪の尽滅ゆえに喜びの尽滅があります。 |
| Nandirāgakkhayā cittaṃ vimuttaṃ suvimuttanti vuccati. | 喜びと貪の尽滅ゆえに『心が解脱した、よく解脱した』と呼ばれます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī’’ti. | 比丘よ、このように知りこのように見る者には無間に諸漏の尽滅があります」と。 |
| Atha ca pana me sabbasaṅkhārasamathe sabbūpadhipaṭinissagge taṇhākkhaye virāge nirodhe nibbāne cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati nādhimuccati. | それなのに私には一切諸行の止、一切依著の放棄、渇愛の尽滅、離貪、滅、涅槃に対して、心が躍動せず、浄信せず、住立せず、信解しない。 |
| Ettako cepi, bhikkhu, attabhāvapaṭilābho abhavissa nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, nayidaṃ brahmacariyavāso paññāyetha sammā dukkhakkhayāya. | 比丘よ、もしこれくらいでも常住、恒常、永遠、不変壊法な自体の獲得があるならば、正しき苦の尽滅のために梵行住は決して知られなかったでしょう。 |
| Yasmā ca kho, āvuso, na mano dhammānaṃ saṃyojanaṃ, na dhammā manassa saṃyojanaṃ; | しかし友よ、意は諸法の結縛ではなく、諸法は意の結縛ではなく、 |
| yañca tattha tadubhayaṃ paṭicca uppajjati chandarāgo, taṃ tattha saṃyojanaṃ, tasmā brahmacariyavāso paññāyati sammā dukkhakkhayāya. | そこでその双方に縁りて生じる愛着、それがそこでの結縛であるゆえに、正しき苦の尽滅のために梵行住が知られるのです。 |