| nirodha | niruddha | nirujjhati |
| 滅、滅尽 | 滅された | 滅する |
滅, 滅尽 [m.] cessation; the final truth
この語の動詞はnirujjhati、nirodhati、nirundhatiで、能動・受動の違いはあれど意味は”滅する”です。
sn36.11とsn36.15ではvūpasama:寂滅、paṭippassambhati:鎮まりと同じ意味で使われています。
| ‘‘‘nirodho nirodho’ti, bhante, vuccati. | 「尊者よ、『滅、滅』と言われます。 |
| Katamesānaṃ kho, bhante, dhammānaṃ nirodho [nirodhā (sī. pī.)] ‘nirodho’ti vuccatī’’ti? | 尊者よ、いかなる諸法の滅が『滅』と言われるのですか?」と。 |
類語 uparujjhatī:滅ぶ、 vūpasama:寂静、寂滅、 paṭippassambhati:鎮まり
🟦滅、滅尽🟦
| ‘‘Sakkāyasamudayagāminiñca vo, bhikkhave, paṭipadaṃ desessāmi, sakkāyanirodhagāminiñca paṭipadaṃ. | 「比丘たちよ、君たちに有身の集起に至る行道と、有身の滅に至る行道を示します。 |
| Phassasamudayā vedanāsamudayo; | 触の集起ゆえに受の集起があり、 |
| phassanirodhā vedanānirodho. | 触の滅ゆえに受の滅があります。 |
| yo manosamphassajāya vedanāya nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo’’ti. | 比丘たちよ、意触発受の滅、寂滅、消滅。それは苦の滅、諸病の寂滅、老死の消滅です」と。 |
| Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo. | まさにその渇愛の残りなき離貪と滅尽、喜捨、放棄、脱却、無執著。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, bhāranikkhepana’’nti. | 比丘たちよ、これが荷物の投棄と呼ばれます」と。 |
🟦滅する🟦
| ‘‘Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, taṃ rattiyā ca divasassa ca aññadeva uppajjati aññaṃ nirujjhati. | しかし比丘たちよ、この心とも、意とも、識とも呼ばれるもの。それは昼夜にまったく別に生じ、別に滅します。 |
| ‘yaṃ kho, āvuso, rūpaṃ atītaṃ niruddhaṃ vipariṇataṃ; | 『友よ、およそ過去に滅し変壊した色、 |
| tassa uppādo paññāyittha, vayo paññāyittha, ṭhitassa aññathattaṃ paññāyittha. | その生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られました。 |
| imāni kho cha indriyāni sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjhissanti, aññāni ca cha indriyāni na kuhiñci kismiñci uppajjissantī’ti pajānāti. | これらの六根は、あらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとく残りなく滅するであろう。そして異なる六根はどこにも、何ものとしても生じることはない』と了知します。 |
| Iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati. | かくして これがあればそれがあり これの生起よりそれは生じる |
| Imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati. | これがなければそれはなく これの滅ゆえにそれは滅する |
| ‘‘Saṃyojaniyesu, bhikkhave, dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati. | 比丘たちよ、結縛につながる諸法について危難の随観に住するなら渇愛が滅します。 |