ユーザ用ツール

サイト用ツール


paṭipada
paṭipajjatipaṭipannapaṭipadāpaṭipatti
行道する行道した、行道者行道実践
向道する向道した、向道者向道

:d: 向って歩く, 行動す, 目的に進む, 遂行す enters upon a path or course; goes along; follows a method


paṭi:向かう + pajjati:歩く、行く
       + padā:足跡、歩、句

よい、悪いに関わらず道を歩む、向かう、道という意味です。悪い道を指す場合もあります。

類語 magga:


Atha kho āyasmā puṇṇo tenevantaravassena pañcamattāni upāsakasatāni paṭivedesi [paṭipādesi (sī. pī.), paṭidesesi (syā. kaṃ.)].  さてプンナ尊者は、その雨安居のうちに五百人の優婆塞向道させ、 
Tenevantaravassena pañcamattāni upāsikāsatāni paṭivedesi.  その雨安居のうちに五百人の優婆夷向道させ、 
出典: sn35.88
‘‘Dhammānudhammappaṭipannassa, bhikkhave, bhikkhuno ayamanudhammo hoti yaṃ rūpe nibbidābahulo [nibbidābahulaṃ (pī. ka.)] vihareyya, vedanāya nibbidābahulo vihareyya, saññā nibbidābahulo vihareyya, saṅkhāresu nibbidābahulo vihareyya, viññāṇe nibbidābahulo vihareyya.「比丘たちよ、法の随法行道する比丘には、これが随法になります。すなわちへの厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住することです。
出典: sn22.39
Jarāmaraṇassa ce bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. もし比丘が厭離離貪のために行道しているなら、『法の随法行道する比丘』という言葉にふさわしい。
出典: sn12.16
‘‘Cattāro ca paṭipannā, cattāro ca phale ṭhitā;「四向道者たちと 四に立つ者たち1)
Esa saṅgho ujubhūto, paññāsīlasamāhito. この僧伽まっすぐで 智慧入定あり
‘‘Yajamānānaṃ manussānaṃ, puññapekkhāna pāṇinaṃ; 供犠する人々には 功徳を期待する生命には
Karotaṃ opadhikaṃ puññaṃ, saṅghe dinnaṃ mahapphala’’nti. 依著あるをなす者たちには 僧伽への施与大果あり」と。
出典: sn11.16
‘‘micchāpaṭipadañca vo, bhikkhave, desessāmi sammāpaṭipadañca.「比丘たちよ、君たちに行道と、正行道を示します。
出典: sn12.3
Seyyathāpi, bhikkhave, dve jāyampatikā [jayampatikā (sī. pī.) ṭīkā oloketabbā] parittaṃ sambalaṃ ādāya kantāramaggaṃ paṭipajjeyyuṃ. たとえば比丘たちよ、夫婦二人がわずかな糧食を持って砂漠の向道します。
出典: sn12.63

●行道が悪い意味で使われる例です。

Te tathattāya paṭipajjanti. 彼らはそのように行道し、
Tesaṃ taṃ hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya. それは長きにわたり、彼らの不利益とになります。
出典: sn16.8
‘‘Brāhmaṇā, bhikkhave, udayagāminiṃ nāma paṭipadaṃ paññapenti.「比丘たちよ、婆羅門たちは『(太陽の)出現に向かう』という行道告知します。2)
2)
当時の婆羅門教には、太陽信仰があったようです。
出典: sn55.12
‘‘Sakkāyasamudayagāminiñca vo, bhikkhave, paṭipadaṃ desessāmi, sakkāyanirodhagāminiñca paṭipadaṃ.「比丘たちよ、君たちに有身集起に至る行道と、有身に至る行道を示します。
出典: sn22.44
viññāṇaṃ pajānanti, viññāṇasamudayaṃ pajānanti, viññāṇanirodhaṃ pajānanti, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānanti. 了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知する者たち。
出典: sn22.50
Api ca khvāhaṃ, āvuso, imasmiṃyeva byāmamatte kaḷevare sasaññimhi samanake lokañca paññapemi lokasamudayañca lokanirodhañca lokanirodhagāminiñca paṭipadanti. そしてまた友よ、私は一尋(約1.8m)ばかりの、このあるある肉体のうちに世界集起世界世界に至る行道世間告知します」と。
出典: sn2.26
Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. 防護されず住する者には羨望悪しき不善諸法が流れ込みます。その理由により彼はその防護のため行道し、を守り、根の防護に至ります。
出典: sn35.120
katamā ca sā, bhikkhave, nibbānasappāyā paṭipadā? それでは比丘たちよ、その涅槃有益行道とは何か?
出典: sn35.147
‘‘Kīvaciraṃ panāvuso, dhammānudhammappaṭipanno bhikkhu arahaṃ assā’’ti?「では友よ、どれほど長く法の随法行道した比丘は阿羅漢となるでしょうか?」と。
‘‘Naciraṃ, āvuso’’ti.「友よ、長くはありません」と。
出典: sn38.16
Ucchedāya bhagavā kulānaṃ paṭipanno, anayāya bhagavā kulānaṃ paṭipanno, upaghātāya bhagavā kulānaṃ paṭipanno’ti! 世尊は家々の断滅のために行道しています。世尊は家々の不幸のために行道しています。世尊は家々の損壊のために行道しています』と。
出典: sn42.9
Gihi vā, bhikkhave, pabbajito vā micchāpaṭipanno micchāpaṭipattādhikaraṇahetu nārādhako hoti ñāyaṃ dhammaṃ kusalaṃ’’. 比丘たちよ、在家者であれ出家者であれ、行道にある者は、実践に基づくによって、善なる筋道に達しません。
出典: sn45.24
Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ indriyānaṃ samattā paripūrattā arahaṃ hoti, tato mudutarehi arahattaphalasacchikiriyāya paṭipanno hoti, tato mudutarehi anāgāmī hoti, tato mudutarehi anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno hoti, tato mudutarehi sakadāgāmī hoti, tato mudutarehi sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno hoti, tato mudutarehi sotāpanno hoti, tato mudutarehi sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno hoti. 比丘たちよ、これら五根の完璧な成満によって阿羅漢となり、それより弱い五根によって阿羅漢果実証への向道者となり、それより弱い五根によって不還となり、それより弱い五根によって不還実証への向道者となり、それより弱い五根によって一来となり、それより弱い五根によって一来実証への向道者となり、それより弱い五根によって預流となり、それより弱い五根によって預流実証への向道者となります。
出典: sn48.18
‘‘Paṇḍito, bhikkhave, puṇṇo kulaputto [kulaputto ahosi (sabbattha)], paccapādi [saccavādī (syā. kaṃ. ka.)] dhammassānudhammaṃ, na ca maṃ dhammādhikaraṇaṃ vihesesi [viheṭhesi (sī. syā. kaṃ.)]. 「比丘たちよ、賢者である良家の子息プンナは、法の随法行道し、の事案で私を困らせませんでした。 
出典: sn35.88
Sappurisasaṃsevo, saddhammassavanaṃ, yonisomanasikāro, dhammānudhammappaṭipatti . 善人との交友、正法を聞くこと、如理作意法の随法実践
出典: sn55.50

mn54_3:「たとえば居士よ、男が借り物の財を乞求して、馬車や人用の最高級の宝石のイヤリングがある(とする)。彼はそれらの借り物の財をもって、前におかれ、囲まれて市場の中を行道する。」

paṭipada.txt · 最終更新: by h1roemon