ユーザ用ツール

サイト用ツール


dhammanudhamma
dhammānudhamma
法の随法

:d: 法随法,大小の法 lawfulness; conformity with the Norm


dhamma:の + anudhamma:随法 ⇒  教え(法)に正しく随う法

以下の経を見ると、この言葉が他宗教について、悪い意味でも使われていることがわかります。つまり法の随法とは、その教えに整合的な在り方のようです。

‘‘Evameva kho, mahānāma, idha dhammo durakkhāto [dvākkhāto (pī. ka.)] hoti duppavedito aniyyāniko anupasamasaṃvattaniko asammāsambuddhappavedito .「まさにそのようにマハーナーマよ、ここに、悪しく告げられ、悪しく説かれ、脱出のない、静寂をもたらさず、正等覚者によって説かれていないがあります。
idamahaṃ dukkhettasmiṃ vadāmi. 私はこれを、悪田として説きます。
Tasmiñca dhamme sāvako viharati dhammānudhammappaṭipanno sāmīcippaṭipanno anudhammacārī . そして弟子はそのにおいて法の随法行道者相応し行道者随法行者として住します。
idamahaṃ dubbījasmiṃ vadāmi’’. 私はこれを、不良な種子として説きます。
出典: sn55.25


類語:sahadhammika:法に則った、saddhamma:正法、paṭipadā:行道者、anudhammacārī:随法行者、sāmīcī:相応しい


●ここでdhammassaとあることから、”法の”と属格で訳すべきことがわかります。

Kathaṃ byākaramānā ca mayaṃ vuttavādino ceva samaṇassa gotamassa assāma, na ca samaṇaṃ gotamaṃ abhūtena abbhācikkheyyāma, dhammassa cānudhammaṃ byākareyyāma, na ca koci sahadhammiko vādānupāto [vādānuvādo (ka.) dī. ni. 1.381] gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyyā’’ti? また我々はどのように解答すれば沙門ゴータマの説かれたままを説く者であり、沙門ゴータマを事実でないことによって貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないのですか?」と。
出典: sn12.24
Sappurisasaṃsevo, saddhammassavanaṃ, yonisomanasikāro, dhammānudhammappaṭipatti . 善人との交友、正法を聞くこと、如理作意法の随法実践
ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā bhāvitā bahulīkatā mahāpaññatā saṃvattantī’’ti. 比丘たちよ、これら四修養され多修されると、大いなる智慧性をもたらします」と。
出典: sn55.62
‘‘Kīvaciraṃ panāvuso, dhammānudhammappaṭipanno bhikkhu arahaṃ assā’’ti?「では友よ、どれほど長く法の随法行道した比丘は阿羅漢となるでしょうか?」と。
‘‘Naciraṃ, āvuso’’ti.「友よ、長くはありません」と。
出典: sn38.16
Jarāmaraṇassa ce bhikkhu nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. もし比丘が厭離離貪のために行道しているなら、『法の随法行道する比丘』という言葉にふさわしい。
出典: sn12.16
Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. もし比丘が厭離離貪のために行道しているなら、『法の随法行道する比丘』という言葉にふさわしい。
出典: sn22.115
‘‘Dhammānudhammappaṭipannassa, bhikkhave, bhikkhuno ayamanudhammo hoti yaṃ rūpe nibbidābahulo [nibbidābahulaṃ (pī. ka.)] vihareyya, vedanāya nibbidābahulo vihareyya, saññā nibbidābahulo vihareyya, saṅkhāresu nibbidābahulo vihareyya, viññāṇe nibbidābahulo vihareyya.「比丘たちよ、法の随法行道する比丘には、これが随法になります。すなわちへの厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住し、への厭離多く住することです。
出典: sn22.39
‘‘Paṇḍito, bhikkhave, puṇṇo kulaputto [kulaputto ahosi (sabbattha)], paccapādi [saccavādī (syā. kaṃ. ka.)] dhammassānudhammaṃ, na ca maṃ dhammādhikaraṇaṃ vihesesi [viheṭhesi (sī. syā. kaṃ.)]. 「比丘たちよ、賢者である良家の子息プンナは、法の随法行道し、の事案で私を困らせませんでした。 
Parinibbuto, bhikkhave, puṇṇo kulaputto’’ti.  比丘たちよ、良家の子息プンナは般涅槃しました」と。 
出典: sn35.88
‘‘Sappurisasaṃsevo hi, bhante, sotāpattiyaṅgaṃ, saddhammassavanaṃ sotāpattiyaṅgaṃ, yonisomanasikāro sotāpattiyaṅgaṃ, dhammānudhammappaṭipatti sotāpattiyaṅga’’nti.「尊者よ、善人との交友が預流支であり、正法を聞くことが預流支であり、如理作意預流支であり、法の随法の実践が預流支です」と。
出典: sn55.5

●参考:法の真髄(dhammasāra)

So dhammasārādhigamo khaye rato, の真髄を会得した彼は 尽滅愉しみ
Na vedhati maccurājāgamanasmi’’nti [maccurājāgamissatīti (sī. pī.), maccujarākampisminti (ka.)]. 死王到来に震えない」と。
出典: sn55.43
dhammanudhamma.txt · 最終更新: by h1roemon