ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn55.25

sn55.25『第二沙羅尼釈子経』Dutiyasaraṇānisakkasuttaṃ

Kapilavatthunidānaṃ. カピラヴァットゥにちなむ話。
Tena kho pana samayena saraṇāni sakko kālaṅkato hoti. さてその時、釈迦族のサラナーニが最期を迎えた。
So bhagavatā byākato . 彼は世尊によって授記された。
‘‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’ti.預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者』と。
Tatra sudaṃ sambahulā sakkā saṅgamma samāgamma ujjhāyanti khīyanti vipācenti . そのとき多数の釈迦族たちが寄り集まって、いらだち、不機嫌となり、文句を言った。
‘‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho!「ああ友よ、稀有なことです。ああ友よ、未曾有なことです。
Ettha dāni ko na sotāpanno bhavissati! もはやここに、預流とならない者がいるだろうか?
Yatra hi nāma saraṇāni sakko kālaṅkato. なんということか、釈迦族のサラナーニが最期を迎えたが、
So bhagavatā byākato . 彼は世尊によって授記された。
‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’ti.預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者』と。
Saraṇāni sakko sikkhāya aparipūrakārī ahosī’’ti. 釈迦族のサラナーニは、学びを円満になさない者であった」と。
Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; さて釈迦族のマハーナーマは世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṃ etadavoca . 一隅に座った釈迦族のマハーナーマは、世尊にこう言った。
‘‘Idha, bhante, saraṇāni sakko kālaṅkato.「尊者よ、ここに釈迦族のサラナーニが最期を迎えました。
So bhagavatā byākato . 彼は世尊によって授記された。
‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’ti.預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者』と。
Tatra sudaṃ, bhante, sambahulā sakkā saṅgamma samāgamma ujjhāyanti khīyanti vipācenti . そのとき多数の釈迦族たちが寄り集まって、いらだち、不機嫌となり、文句を言いました。
‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho!『ああ友よ、稀有なことです。ああ友よ、未曾有なことです。
Ettha dāni ko na sotāpanno bhavissati! もはやここに、預流とならない者がいるだろうか?
Yatra hi nāma saraṇāni sakko kālaṅkato. なんということか、釈迦族のサラナーニが最期を迎えたが、
So bhagavatā byākato . 彼は世尊によって授記された。
sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇoti.預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者』と。
Saraṇāni sakko sikkhāya aparipūrakārī ahosī’’’ti. 釈迦族のサラナーニは、学びを円満になさない者であった」と。
‘‘Yo so, mahānāma, dīgharattaṃ upāsako buddhaṃ saraṇaṃ gato dhammaṃ saraṇaṃ gato saṅghaṃ saraṇaṃ gato, so kathaṃ vinipātaṃ gaccheyya!「マハーナーマよ、その優婆塞は長きにわたり、仏陀帰依し、帰依し、僧伽帰依してきました。そのような者がどうして堕処に行くでしょうか。
Yañhi taṃ, mahānāma, sammā vadamāno vadeyya . マハーナーマよ、もし語る者がそれを、
‘dīgharattaṃ upāsako buddhaṃ saraṇaṃ gato dhammaṃ saraṇaṃ gato saṅghaṃ saraṇaṃ gato’, saraṇāniṃ sakkaṃ sammā vadamāno vadeyya.優婆塞は長きにわたり、仏陀帰依し、帰依し、僧伽帰依してきた』と正しく語るなら、語る者はそれを釈迦族のサラナーニに対して正しく語るはずです。
Saraṇāni, mahānāma, sakko dīgharattaṃ upāsako buddhaṃ saraṇaṃ gato dhammaṃ saraṇaṃ gato saṅghaṃ saraṇaṃ gato, so kathaṃ vinipātaṃ gaccheyya! マハーナーマよ、釈迦族のサラナーニ優婆塞は長きにわたり、仏陀帰依し、帰依し、僧伽帰依してきました。そのような者がどうして堕処に行くでしょうか。
‘‘Idha, mahānāma, ekacco puggalo buddhe ekantagato hoti abhippasanno . マハーナーマよ、ここに一部の者は、仏陀一筋に向かい、深い浄信ある者です。
itipi so bhagavā…pe…『かの世尊は …中略…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. 神々と人間の師仏陀、世尊である』と。
Dhamme…pe… に …中略…
saṅghe…pe… 僧伽に …中略…
hāsapañño javanapañño vimuttiyā ca samannāgato. 機敏な智慧者、迅速な智慧者であり、解脱を備えています。
So āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. 彼は諸漏尽滅ゆえに漏な心解脱慧解脱を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā. マハーナーマよ、この者もまた地獄から解放され畜生胎から解放され餓鬼境域から解放され苦界悪趣堕処から解放されています。
‘‘Idha pana, mahānāma, ekacco puggalo buddhe ekantagato hoti abhippasanno . マハーナーマよ、またここに一部の者は、仏陀一筋に向かい、深い浄信ある者です。
itipi so bhagavā…pe…『かの世尊は …中略…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. 神々と人間の師仏陀、世尊である』と。
Dhamme…pe… に …中略…
saṅghe…pe… 僧伽に …中略…
hāsapañño javanapañño na ca vimuttiyā samannāgato. 機敏な智慧者、迅速な智慧者であるが、解脱を備えていません。
So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti, upahaccaparinibbāyī hoti, asaṅkhāraparinibbāyī hoti, sasaṅkhāraparinibbāyī hoti, uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. 彼は五下分結遍尽により中間般涅槃者となり、再生般涅槃者となり、無般涅槃者となり、有行般涅槃者となり、上に流れて色究竟に至る者となります。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā. マハーナーマよ、この者もまた地獄から解放され畜生胎から解放され餓鬼境域から解放され苦界悪趣堕処から解放されています。
‘‘Idha pana, mahānāma, ekacco puggalo buddhe ekantagato hoti abhippasanno . マハーナーマよ、またここに一部の者は、仏陀一筋に向かい、深い浄信ある者です。
itipi so bhagavā…pe…『かの世尊は …中略…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. 神々と人間の師仏陀、世尊である』と。
Dhamme…pe… に …中略…
saṅghe…pe… 僧伽に …中略…
na hāsapañño na javanapañño na ca vimuttiyā samannāgato. 機敏な智慧者でもなく、迅速な智慧者でもなく、解脱も備えていません。
So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī hoti, sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karoti. 彼は三結遍尽の薄さゆえに一来であり、この世界に一度だけやって来て、の終わりをなすでしょう。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā. マハーナーマよ、この者もまた地獄から解放され畜生胎から解放され餓鬼境域から解放され苦界悪趣堕処から解放されています。
‘‘Idha pana, mahānāma, ekacco puggalo buddhe ekantagato hoti abhippasanno . マハーナーマよ、またここに一部の者は、仏陀一筋に向かい、深い浄信ある者です。
itipi so bhagavā…pe…『かの世尊は …中略…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. 神々と人間の師仏陀、世尊である』と。
Dhamme…pe… に …中略…
saṅghe…pe… 僧伽に …中略…
na hāsapañño na javanapañño na ca vimuttiyā samannāgato. 機敏な智慧者でもなく、迅速な智慧者でもなく、解脱も備えていません。
So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno hoti avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo. 彼は三結遍尽ゆえに預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者です。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā. マハーナーマよ、この者もまた地獄から解放され畜生胎から解放され餓鬼境域から解放され苦界悪趣堕処から解放されています。
‘‘Idha pana, mahānāma, ekacco puggalo na heva kho buddhe ekantagato hoti abhippasanno…pe… マハーナーマよ、またここに一部の者は、仏陀一筋に向か深い浄信ある者ではなく、 …中略…
na dhamme…pe… に … おらず、 …中略…
na saṅghe…pe… 僧伽に … おらず、 …中略…
na hāsapañño na javanapañño na ca vimuttiyā samannāgato; 機敏な智慧者でもなく、迅速な智慧者でもなく、解脱も備えていません。
api cassa ime dhammā honti . それでも、彼にはこれらのがあります ——
saddhindriyaṃ …pe… 信根、 …中略…
paññindriyaṃ. 慧根です。
Tathāgatappaveditā cassa dhammā paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti. また如来の説かれた諸法は、彼の智慧によってある程度、審慮に耐えます。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo agantā nirayaṃ agantā tiracchānayoniṃ agantā pettivisayaṃ agantā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ. マハーナーマよ、この者もまた地獄に行かない者、畜生胎に行かない者、餓鬼境域に行かない者、苦界悪趣堕処に行かない者です。
‘‘Idha pana, mahānāma, ekacco puggalo na heva kho buddhe ekantagato hoti abhippasanno… マハーナーマよ、またここに一部の者は、仏陀一筋に向か深い浄信ある者ではなく、 …
na dhamme…pe… に … おらず、 …中略…
na saṅghe…pe… 僧伽に … おらず、 …中略…
na hāsapañño na javanapañño na ca vimuttiyā samannāgato; 機敏な智慧者でもなく、迅速な智慧者でもなく、解脱も備えていません。
api cassa ime dhammā honti . それでも、彼にはこれらのがあります ——
saddhindriyaṃ…pe… 信根、 …中略…
paññindriyaṃ. 慧根です。
Tathāgate cassa saddhāmattaṃ hoti pemamattaṃ. そして彼には、如来に対してある程度の、ある程度の愛情があります。
Ayampi kho, mahānāma, puggalo agantā nirayaṃ agantā tiracchānayoniṃ agantā pettivisayaṃ agantā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ. マハーナーマよ、この者もまた地獄に行かない者、畜生胎に行かない者、餓鬼境域に行かない者、苦界悪趣堕処に行かない者です。
‘‘Seyyathāpi, mahānāma, dukkhettaṃ dubbhūmaṃ avihatakhāṇukaṃ, bījāni cassu khaṇḍāni pūtīni vātātapahatāni asārādāni asukhasayitāni [asukhāpassayitāni (ka.)], devo ca na sammā [devo pana sammā (syā. kaṃ.), devo na sammā (ka.) dī. ni. 2.438] dhāraṃ anuppaveccheyya. たとえばマハーナーマよ、切り株の除かれてない悪田・悪地に、欠け、腐敗し、風や熱に害された、中身の詰まっていない種子が不適切に置かれ、しかもが正しく水を注がないとします。
Api nu tāni bījāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyu’’nti? いったいこれらの種は成長繁茂繁栄に至りますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Evameva kho, mahānāma, idha dhammo durakkhāto [dvākkhāto (pī. ka.)] hoti duppavedito aniyyāniko anupasamasaṃvattaniko asammāsambuddhappavedito .「まさにそのようにマハーナーマよ、ここに、悪しく告げられ、悪しく説かれ、脱出のない、静寂をもたらさず、正等覚者によって説かれていないがあります。
idamahaṃ dukkhettasmiṃ vadāmi. 私はこれを、悪田として説きます。
Tasmiñca dhamme sāvako viharati dhammānudhammappaṭipanno sāmīcippaṭipanno anudhammacārī . そして弟子はそのにおいて法の随法行道者相応し行道者随法行者として住します。
idamahaṃ dubbījasmiṃ vadāmi’’. 私はこれを、不良な種子として説きます。
‘‘Seyyathāpi, mahānāma, sukhettaṃ subhūmaṃ suvihatakhāṇukaṃ, bījāni cassu akhaṇḍāni apūtīni avātātapahatāni sārādāni sukhasayitāni; たとえばマハーナーマよ、切り株がよく除かれた良田・良地に、欠けなき、腐敗なき、風や熱に害されてない、中身の詰まった種が安置されていて、
devo ca [devo cassa (syā. kaṃ. ka.)] sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. しかもが正しく水を注ぐとします。
Api nu tāni bījāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyu’’nti? いったいこれらの種は成長繁茂繁栄に至りますか?」と。
‘‘Evaṃ, bhante’’.「はい、尊者よ」と。
‘‘Evameva kho, mahānāma, idha dhammo svākkhāto hoti suppavedito niyyāniko upasamasaṃvattaniko sammāsambuddhappavedito .「まさにそのようにマハーナーマよ、ここに、よく告げられ、よく説かれ、脱出のある、静寂をもたらす、正等覚者によって説かれたがあります。
idamahaṃ sukhettasmiṃ vadāmi. 私はこれを、良田として説きます。
Tasmiñca dhamme sāvako viharati dhammānudhammappaṭipanno sāmīcippaṭipanno anudhammacārī . そして弟子はそのにおいて法の随法行道者相応し行道者随法行者として住します。
idamahaṃ subījasmiṃ vadāmi. 私はこれを、良い種子として説きます。
Kimaṅgaṃ pana saraṇāniṃ sakkaṃ! ましてや、釈迦族のサラナーニについては、なおさらです。
Saraṇāni, mahānāma, sakko maraṇakāle sikkhāya paripūrakārī ahosī’’ti. マハーナーマよ、釈迦族のサラナーニはの時に学びを円満になしたのです」と。
sn55.25.txt · 最終更新: by h1roemon