mn48(1) 『憍賞弥経(1)』 きょしょうやきょう、 Kosambiyasuttaṃ、コーサンビヤ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はコーサンビーのゴーシタ園に住されていた。
さてその頃、コーサンビーでは、口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥った比丘たちが互いに口の槍により突き合いながら住していた。
彼らは互いに説得もさせず、説諭に入らせず、互いに審慮させず、審慮に至らなかった。
さて、ある比丘が世尊のもとに近づいた。
近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
一隅に座ったその比丘は、世尊にこう言った、
「尊者よ、ここでコーサンビーでは、口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥った比丘たちが互いに口の槍により突き合いながら住していて、彼らは互いに説得もさせず、説諭に入らせず、互いに審慮させず、審慮に至りません」と。
そこで世尊は、とある比丘に呼びかけられた。
「さあ比丘よ、君は私の言葉をもってその比丘たちに呼びかけなさい。
『師があなたがた尊者をお呼びです』と。
「はい、尊者よ」と、その比丘は世尊に応えて、彼ら比丘たちの所へ近づいた。
近づいて、比丘たちにこう言った。
『師が尊者たちをお呼びです』と。
「そのように、友よ」と。彼ら比丘たちは、その比丘に応えて世尊のもとに近づいた。
近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
一隅に座った比丘たちに、世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、ここでコーサンビーでは、口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥った君たちが互いに口の槍により突き合いながら住していて、君たちは互いに説得もさせず、説諭に入らせず、互いに審慮させず、審慮に至らないそうだが本当だろうか?」と。
「そうです、尊者よ」と。
「比丘たちよ、これをどう思うだろうか。君たちが口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥って、互いに口の槍により突き合いながら住するとき、いったいそのとき、君たちには慈しみの身業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起しているだろうか?慈しみの語業が … 中略 …
慈しみの意業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起しているだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「ということは比丘たちよ、君たちが口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥って、互いに口の槍により突き合いながら住するそのとき、君たちには慈しみの身業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起してなく、慈しみの語業も … 中略 …
慈しみの意業も同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起していないと。
それでは愚か者たちよ、そのとき君たちは何を知り、何を見て、口論が生まれ、不和が生まれ、論争に陥って互いに口の槍により突き合いながら住し、君たちは互いに説得もさせず、説諭に入らせず、互いに審慮させず、審慮に至らないのか?
愚か者たちよ、それは君たちにとって長い間、不利と苦になるだろう」と。
そして世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ、これら六つの憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法は、包容、無論争、和合、一致に転じる。
いかなる六つか?
比丘たちよ、ここに比丘には慈しみの身業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起している。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
そしてさらに比丘たちよ、ここに比丘には慈しみの語業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起している。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
そしてさらに比丘たちよ、ここに比丘には慈しみの意業が同梵行者たちへはっきりと、またひそかに現起している。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
そしてさらに比丘たちよ、およそそれらの如法の利得、法により得たもの、乃至は鉢に含まれる程度でさえ、比丘はそのような利得により、持戒の同梵行者により均等に配られる享受者、共同の享受者となる。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
そしてさらに比丘たちよ、およそそれらの欠けなき亀裂なき斑点なき、まだらでない自由な、識者が称賛する、執取されず、定に導く諸戒。比丘はそのような諸戒において、同梵行者たちと戒を等しくした者としてはっきりと、またひそかに住する。。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
そしてさらに比丘たちよ、およそこの聖なる救出の見は、実行者を正しき苦の尽滅に救出するが、比丘はそのような見において、同梵行者たちと見を等しくした者としてはっきりと、またひそかに住する。
これもまた憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
比丘たちよ、これらが六つの憶い出されるべき、愛しい所作、尊重されるべき所作の法であり、包容、無論争、和合、一致に転じる。
比丘たちよ、これら憶い出されるべき六法には、これが第一であり、これが結集であり、これが総括である。
これはすなわち、実行者を正しき苦の尽滅に救出する、この聖なる救出の見である。
たとえば比丘たちよ、尖塔家屋にはこれが第一であり、これが結集であり、これが総括である。これはすなわち尖頂である。
まさにそのように比丘たちよ、これら憶い出されるべき六法には、これが第一であり、これが結集であり、これが総括である。これはすなわち、実行者を正しき苦の尽滅に救出する、この聖なる救出の見である。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme.
Tena kho pana samayena kosambiyaṃ bhikkhū bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti.
Te na ceva aññamaññaṃ saññāpenti na ca saññattiṃ upenti, na ca aññamaññaṃ nijjhāpenti, na ca nijjhattiṃ upenti.
Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘idha, bhante, kosambiyaṃ bhikkhū bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti, te na ceva aññamaññaṃ saññāpenti, na ca saññattiṃ upenti, na ca aññamaññaṃ nijjhāpenti, na ca nijjhattiṃ upentī’’ti.
Atha kho bhagavā aññataraṃ bhikkhuṃ āmantesi .
‘‘ehi tvaṃ, bhikkhu, mama vacanena te bhikkhū āmantehi .
‘satthā vo āyasmante āmantetī’’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā yena te bhikkhū tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā te bhikkhū etadavoca .
‘‘satthā āyasmante āmantetī’’ti.
‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū tassa bhikkhuno paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinne kho te bhikkhū bhagavā etadavoca .
‘‘saccaṃ kira tumhe, bhikkhave, bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, te na ceva aññamaññaṃ saññāpetha, na ca saññattiṃ upetha, na ca aññamaññaṃ nijjhāpetha, na ca nijjhattiṃ upethā’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante’’.
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, yasmiṃ tumhe samaye bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, api nu tumhākaṃ tasmiṃ samaye mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca, mettaṃ vacīkammaṃ…pe…
mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho cā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Iti kira, bhikkhave, yasmiṃ tumhe samaye bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, neva tumhākaṃ tasmiṃ samaye mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca, na mettaṃ vacīkammaṃ…pe…
na mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca.
Atha kiñcarahi tumhe, moghapurisā, kiṃ jānantā kiṃ passantā bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, te na ceva aññamaññaṃ saññāpetha, na ca saññattiṃ upetha, na ca aññamaññaṃ nijjhāpetha, na ca nijjhattiṃ upetha?
Tañhi tumhākaṃ, moghapurisā, bhavissati dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā’’ti.
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘chayime, bhikkhave, dhammā sāraṇīyā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti.
Katame cha?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekibhāvāya saṃvattati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu ye te lābhā dhammikā dhammaladdhā antamaso pattapariyāpannamattampi, tathārūpehi lābhehi appaṭivibhattabhogī hoti sīlavantehi sabrahmacārīhi sādhāraṇabhogī.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāni tāni sīlāni akhaṇḍāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni viññuppasatthāni aparāmaṭṭhāni samādhisaṃvattanikāni tathārūpesu sīlesu sīlasāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya tathārūpāya diṭṭhiyā diṭṭhisāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca.
Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.
‘‘Ime kho, bhikkhave, cha sāraṇīyā dhammā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti.
Imesaṃ kho, bhikkhave, channaṃ sāraṇīyānaṃ dhammānaṃ etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ [saṅgāhakaṃ (?)] etaṃ saṅghāṭanikaṃ .
yadidaṃ yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya.
Seyyathāpi, bhikkhave, kūṭāgārassa etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ etaṃ saṅghāṭanikaṃ yadidaṃ kūṭaṃ;
evameva kho, bhikkhave, imesaṃ channaṃ sāraṇīyānaṃ dhammānaṃ etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ etaṃ saṅghāṭanikaṃ yadidaṃ yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya.
