法, 教法, 真理, 正義 [m.] doctrine; nature; truth; the Norm; morality; good conduct.
インドで古くから用いられてきた多義語です。文脈に応じて適切に解釈する必要があります。
教法・仏陀の教え —— 説かれる法、聞かれる法、dhamma–vinaya(
法と律)
意の対象・認識対象 —— 六境の一としての法、dhammāyatana / dhammadhātu
構成要素・現象・項目 —— 数えられる法、ekadhammo / tayo dhammā など
性質・特性・本性 —— 〜dhamma:老いの性質、死の性質、諭し難い性質など
規範・正しさ・如法性 —— 法により、正しく、如法/非法
掟・制度・社会的法 —— 集会所の法、慣習・規則としての法
存在一般・包括的諸法 —— sabbe dhammā、存在全体を指す総称
類語 saṃyojaniya dhamma:結縛につながる法(結縛対象)
🟦1.教法・仏陀の教え🟦
| ‘‘Bhāsaye jotaye dhammaṃ, paggaṇhe isinaṃ dhajaṃ; | 法を語り輝きなさい 仙人の旗を掲げよ |
| Subhāsitadhajā isayo, dhammo hi isinaṃ dhajo’’ti. | 仙人は善語を旗とする 法は仙人の旗だから」と。 |
| ‘‘Suṇāti na vijānāti, āloketi na passati; | 彼は聞いてもわからず 前を見ても見ない |
| Dhammasmiṃ bhaññamānasmiṃ, atthaṃ bālo na bujjhati. | 法が説かれても 愚者は意義を覚らない |
| Attadīpānaṃ, bhikkhave, viharataṃ attasaraṇānaṃ anaññasaraṇānaṃ, dhammadīpānaṃ dhammasaraṇānaṃ anaññasaraṇānaṃ yoni upaparikkhitabbā. | 自己を灯とし自己を依処とし他を依処にせず、法を灯とし法を依処とし他を依処にせず住するならば根源が調査されるべきです。 |
| ‘‘Attūpanāyikaṃ vo, gahapatayo, dhammapariyāyaṃ desessāmi. | 「居士たちよ、あなた方に自己に置き換える法理を示します。 |
mn33_1:「比丘たちよ、これら十一の法を具えた比丘は、この法と律において成長・繁茂・繁栄に至ることはできない。」
🟦2.意の対象・認識対象🟦
| katamañca, bhikkhave, dhātunānattaṃ? | それでは比丘たちよ、種々なる界とは何か? |
| Rūpadhātu saddadhātu gandhadhātu rasadhātu phoṭṭhabbadhātu dhammadhātu . | 色界、声界、香界、味界、接触界、法界。1) |
| dhammā niccā vā aniccā vāti? | 諸法2)は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Sace taṃ, ānanda, evaṃ puccheyyuṃ . | 「アーナンダよ、もし人々が君にこう問うなら、 |
| ‘katamesaṃ, āvuso ānanda, dhammānaṃ uppādo paññāyati, vayo paññāyati, ṭhitassa [ṭhitānaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] aññathattaṃ paññāyatī’ti? | 『友アーナンダよ、いかなる諸法の生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られるのですか?』と。 |
| Evaṃ puṭṭho tvaṃ, ānanda, kinti byākareyyāsī’’ti? | アーナンダよ、こう問われた君は何と解答しますか?」と。 |
🟦3.構成要素・現象・項目🟦
| ‘‘atthi nu kho, ānanda, ekadhammo bhāvito bahulīkato cattāro dhamme paripūreti, cattāro dhammā bhāvitā bahulīkatā, satta dhamme paripūrenti, satta dhammā bhāvitā bahulīkatā dve dhamme paripūrentī’’ti. | 「アーナンダよ、いったい、修養され多修されると四法を成満させ、四法が修養され多修されると七法を成満させ、七法が修養され多修されると二法を成満させるような一法はありますか?」と。 |
| ‘‘Tayo kho, mahārāja, purisassa dhammā ajjhattaṃ uppajjamānā uppajjanti ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 「大王よ、三法が人の内に生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |
| ‘‘‘nirodho nirodho’ti, bhante, vuccati. | 「尊者よ、『滅、滅』と言われます。 |
| Katamesānaṃ kho, bhante, dhammānaṃ nirodho [nirodhā (sī. pī.)] ‘nirodho’ti vuccatī’’ti? | 尊者よ、いかなる諸法の滅が『滅』と言われるのですか?」と。 |
| ‘‘Pariññeyye ca, bhikkhave, dhamme desessāmi pariññañca. | 比丘たちよ、遍知されるべき諸法と、遍知を示します。 |
| ‘‘Ekadhammo, bhikkhave, bahūpakāro ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa uppādāya. | 「比丘たちよ、八支聖道の生起のために一法が大きな助けとなります。 |
| ‘‘Na tena bhikkhako hoti, yāvatā bhikkhate pare; | 「他者に乞食するだけで それにより乞食者ではない |
| Vissaṃ dhammaṃ samādāya, bhikkhu hoti na tāvatā. | 生臭い法を受持して それだけで比丘ではない |
sn12.14:縁起の諸要素(老死、生、有、取、渇愛…)を諸法と呼んでいます。
🟦4.性質・特性・本性🟦
| Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbappahānāya dhammo’’ti. | 比丘たちよ、これが一切を断じるための法です」と。 |
| ‘‘Dubbacā kho, bhante, etarahi bhikkhū, dovacassakaraṇehi dhammehi samannāgatā, akkhamā, appadakkhiṇaggāhino anusāsaniṃ. | 「尊者よ、いま比丘たちは頑固で、諭し難い性質を備え、忍耐なく、指導を左手でつかむ(下手な)ようです。 |
| jarādhammo yobbaññe, byādhidhammo ārogye, maraṇadhammo jīvite. | 若さには老いの性質があり、健康には病の性質があり、命には死の性質があります。 |
| ‘Sabbe sattā, mahārāja, maraṇadhammā maraṇapariyosānā maraṇaṃ anatītā’ti. | 「大王よ、すべての衆生は死の性質あり、死が結末であり、死を超えられません」と。 |
| Evañhi so, bhikkhave, mahārukkho ucchinnamūlo assa tālāvatthukato anabhāvaṃkato [anabhāvakato (sī.), anabhāvaṅgato (syā. kaṃ.)] āyatiṃ anuppādadhammo. | こうして比丘たちよ、その大樹は根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に生起せざる性質となるでしょう。 |
| ‘‘Jānāmahaṃ, bhante, koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme; | 「尊者よ、私はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質の戒を守らぬ者なのを知っています。 |
| Dīghāvu, bhikkhave, upāsako pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā’’ti. | 比丘たちよ、ディーガーヴ優婆塞は五下分結の遍尽ゆえに化生者であり、そこで般涅槃する者であり、その世界から還らざる性質の者(=不還)です」と。 |
●avinipātadhammo=堕処に落ちぬ性質(の者)
| Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ pajānāti evaṃ passati, ayaṃ vuccati – | 比丘たちよ、これらの法をこのように了知しこのように見る者。この者は、 |
| ‘sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. | 預流、堕処に落ちぬ者、決定者、等覚へ赴く者と呼ばれます」と。 |
🟦5.規範・正しさ・如法性🟦
| Iti dhammasudhammataṃ paṭicca paresaṃ dhammaṃ deseti, kāruññaṃ paṭicca anuddayaṃ [anudayaṃ (bahūsu) dvittakāraṇaṃ pana gavesitabbaṃ] paṭicca anukampaṃ upādāya paresaṃ dhammaṃ deseti. | かくして彼は、法の良き性質に縁りて他者へ法を説きます。哀憐に縁りて、同情に縁りて、憐れみをもって他者へ法を説きます。 |
| Dhammena bhikkhaṃ pariyesāmi; | 私は、法によって施しを探し求め、 |
| dhammena bhikkhaṃ pariyesitvā bhuñjāmī’’ti. | 法によって施しを探し求めてから食べます」と。 |
| ‘‘dhammikaṃ samaṇā sakyaputtiyā āhāraṃ āhārenti; | 「沙門釈子たちは食を如法に食べます。 |
| anavajjaṃ [anavajjena (ka.)] samaṇā sakyaputtiyā āhāraṃ āhārenti. | 沙門釈子たちは食を罪なく食べます。 |
| Detha samaṇānaṃ sakyaputtiyānaṃ piṇḍa’’nti. | 沙門釈子たちへ食物を与えなさい」と。 |
| Dhammādhammena bhoge pariyesitvā sāhasenapi asāhasenapi na attānaṃ sukheti, na pīṇeti, na saṃvibhajati, na puññāni karoti. | 法によっても非法によっても、暴力的にも非暴力的にも財物を探し求めてから、自己を楽しませず、満足させず、分かちあわず、功徳をなしません。 |
sn7.19、sn11.18:”法により…を養う”という語句の中で、”正しく”と言う意味で使われています。
🟦6.掟・制度・社会的法🟦
| ‘‘ke ca muṇḍakā samaṇakā, ke ca sabhādhammaṃ jānissantī’’ti? | 「しかし禿げ頭の似非沙門たちは誰だ? そして誰も集会所の法(おきて)を知らないのか?3)」と。 |
🟦7.存在一般・包括的諸法🟦
| Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’ti. | 一切諸行は無常であり、一切諸法は無我である』と。 |
| ‘‘‘saṃyojana’nti vā, āvuso, ‘saṃyojaniyā dhammā’ti vā ime dhammā nānatthā nānābyañjanā udāhu ekatthā byañjanameva nāna’’nti? | 『友よ、”(saṃyojana)結縛”および”(saṃyojaniya)結縛につながる法”というこれらの法は、意味も異なり表現も異なるのか、それとも意味はひとつで表現だけが異なるのか?』と。 |