| ucchijjati | ucchinna | uccheda |
| 断滅する | 断滅された | 断滅 |
uccheda:断滅 breaking up, disintegration, perishing (of the soul)
ucchijjati:ceases; becomes annihilated
PTS辞書によるとucchijjatiとはucchindati:破壊する, 絶滅する の受身だそうです。
訳語は絶滅でもいいかも知れません。
断滅論とは生命が死後に魂などなにも残さず、すべてが無くなり、無に帰するという意味のようです。
類語 samūhata:根絶、 sassatadiṭṭhi:常見、 sassatavada:常住論、 ucchedavada:断滅論
| ‘Añño karoti añño paṭisaṃvedayatī’ti kho, kassapa, vedanābhitunnassa sato ‘paraṃkataṃ dukkha’nti iti vadaṃ ucchedaṃ etaṃ pareti. | カッサパよ、『他の者がなし、他の者が体験する』と(最初から)受が征服されているならば、かくしてこの『苦は他作』という断滅論に至る。 1) |
| Evañhi so, bhikkhave, mahārukkho ucchinnamūlo assa tālāvatthukato anabhāvaṃkato [anabhāvakato (sī.), anabhāvaṅgato (syā. kaṃ.)] āyatiṃ anuppādadhammo. | こうして比丘たちよ、その大樹は根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に生起せざる性質となるでしょう。 |
| Ucchinnamūlaṃ me vanaṃ visūkaṃ; | 私の(欲)林の根は 断滅されて干上がっている |
| Svāhaṃ vane nibbanatho visallo, | 欲林なき 矢なきその私は 森で |
| Eko rame aratiṃ vippahāyā’’ti. | 一人楽しむ 不快を捨断して」と。 |
| Tena kho pana samayena yamakassa nāma bhikkhuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti . | さてその時、ヤマカという比丘にはこのような悪い見解が生じていた。 |
| ‘‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| ‘ime sattā haññantu vā bajjhantu vā ucchijjantu vā vinassantu vā mā vā ahesuṃ iti vā’ti. | 『この衆生らは打たれよ、縛られよ、断滅せよ、滅亡せよ、生かすな、等々』と。 |
| Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘natthattā’ti puṭṭho samāno ‘natthattā’ti byākareyyaṃ, ye te, ānanda, samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā tesametaṃ saddhiṃ abhavissa. | アーナンダよ、もし私がヴァッチャ姓の遍歴行者に『我は存在しないか』と問われて、『我は存在しない』と解答するならば、アーナンダよ、それは、かの断滅論の沙門・婆羅門たち、彼らの(主張)と一緒になるでしょう。 |
●六師外道アジタ・ケーサカンバリンの見解です。
| Bāle ca paṇḍite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’’’ti? | 愚者も賢者も身の崩壊ゆえに断滅し、滅亡し、死後に存在しない。』」とは? |