sn22.85
sn22.85『焰摩迦経』Yamakasuttaṃ
| Ekaṃ samayaṃ āyasmā sāriputto sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. | ある時、サーリプッタ尊者はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住していた。 |
| Tena kho pana samayena yamakassa nāma bhikkhuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti . | さてその時、ヤマカという比丘にはこのような悪い見解が生じていた。 |
| ‘‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| Assosuṃ kho sambahulā bhikkhū yamakassa kira nāma bhikkhuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti . | 多くの比丘たちは、ヤマカという比丘にこのような悪見解が生じているらしいと聞いた。 |
| ‘‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| Atha kho te bhikkhū yenāyasmā yamako tenupasaṅkamiṃsu; | さてその比丘たちはヤマカ尊者のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā āyasmatā yamakena saddhiṃ sammodiṃsu. | 近づいてヤマカ尊者と挨拶を交わした。 |
| Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. | 喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū āyasmantaṃ yamakaṃ etadavocuṃ . | 一隅に座ったその比丘たちは、ヤマカ尊者にこう言った。 |
| ‘‘Saccaṃ kira te, āvuso yamaka, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ . | 「友ヤマカよ、あなたにこのような悪見解が生じたそうだが本当ですか、 |
| ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’’ti? | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』」と? |
| ‘‘Evaṃ khvāhaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi . | 「友よ、そのように私は世尊によって示された法を理解します、 |
| ‘khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない』」と。 |
| ‘‘Mā, āvuso yamaka, evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi. | 「友ヤマカよ、そのように言ってはなりません。世尊を貶めてはいけない。 |
| Na hi sādhu bhagavato abbhācikkhanaṃ. | 世尊への毀損はじつに善くありません。 |
| Na hi bhagavā evaṃ vadeyya . | 世尊はけっしてこのように説かれないでしょう、 |
| ‘khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない』」と。 |
| Evampi kho āyasmā yamako tehi bhikkhūhi vuccamāno tatheva taṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ thāmasā parāmāsā abhinivissa voharati . | ヤマカ尊者は、その比丘たちにこのように言われても、執拗な執取ゆえにひたすらそのまま、その悪見解に執持して表明した、 |
| ‘‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| Yato kho te bhikkhū nāsakkhiṃsu āyasmantaṃ yamakaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetuṃ, atha kho te bhikkhū uṭṭhāyāsanā yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkamiṃsu; | さて、その比丘たちはヤマカ尊者をこの悪見解から遠離させることができなかったので、その比丘たちは座から起き上がりサーリプッタ尊者のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavocuṃ . | 近づくとサーリプッタ尊者にこう言った。 |
| ‘‘yamakassa nāma, āvuso sāriputta, bhikkhuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ . | 「友サーリプッタよ、ヤマカという比丘にこのような悪見解が生じました。 |
| ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| Sādhāyasmā sāriputto yena yamako bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’ti. | どうかサーリプッタ尊者は、憐れみをもってヤマカ比丘に近づいて下さい」と。 |
| Adhivāsesi kho āyasmā sāriputto tuṇhībhāvena. | サーリプッタ尊者は沈黙をもって同意した。 |
| Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā yamako tenupasaṅkami; | さてサーリプッタ尊者は、夕刻に独坐より立ち上って、ヤマカ尊者のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā āyasmatā yamakena saddhiṃ sammodi…pe… | 近づいてヤマカ尊者と挨拶を交わした。 …中略… |
| ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ yamakaṃ etadavoca . | 一隅に座ったサーリプッタ尊者は、ヤマカ尊者にこう言った。 |
| ‘‘Saccaṃ kira te, āvuso yamaka, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ . | 「友ヤマカよ、あなたにこのような悪見解が生じたそうだが本当ですか、 |
| ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’’ti? | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』」と? |
| ‘‘Evaṃ khvāhaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 「友よ、そのように私は世尊によって示された法を理解します。漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない」と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「友ヤマカよ、これをどう思いますか。色は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, āvuso’’. | 「無常です、友よ。」 |
| ‘‘Vedanā niccā… | 「受は常住ですか、 … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「識は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, āvuso’’. | 「無常です、友よ。」 |
| Tasmātiha…pe… | 「それゆえここに …中略… |
| evaṃ passaṃ…pe… | このように見る …中略… |
| nāparaṃ itthattāyāti pajānātī’’ti. | 二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, rūpaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「友ヤマカよ、これをどう思いますか。色を如来と見なしますか?」と。1) |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’ … | 「いいえ、友よ。」 … |
| ‘‘vedanaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「受を如来と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’… | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘saññaṃ… | 想を … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 識を如来と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, rūpasmiṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「友ヤマカよ、これをどう思いますか。色のなかに如来(あり)と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Aññatra rūpā tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「色より他に如来(あり)と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Vedanāya… | 「受のなかに … |
| aññatra vedanāya…pe… | 「受より他に …中略… |
| saññāya… | 想のなかに … |
| aññatra saññāya… | 想より他に … |
| saṅkhāresu… | 行のなかに … |
| aññatra saṅkhārehi… | 行より他に … |
| viññāṇasmiṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 識のなかに如来(あり)と見なしますか?」と |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Aññatra viññāṇā tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「識より他に如来(あり)と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, rūpaṃ… | 「友ヤマカよ、これをどう思いますか。色を2) … |
| vedanaṃ… | 受を … |
| saññaṃ… | 想を … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 「識を如来と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, ayaṃ so arūpī… | 「友ヤマカよ、これをどう思いますか。それでは、この色なき者、 … |
| avedano… | 受なき者 … |
| asaññī… | 想なき者 … |
| asaṅkhāro… | 行なき者 … |
| aviññāṇo tathāgatoti samanupassasī’’ti? | 識なき者が如来と見なしますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Ettha ca te, āvuso yamaka, diṭṭheva dhamme saccato thetato [tathato (syā. kaṃ.)] tathāgate anupalabbhiyamāne [tathāgate anupalabbhamāne (?)], kallaṃ nu te taṃ veyyākaraṇaṃ . | 「では友ヤマカよ、ここで君によって現法で真実として確固として如来が知り得ないなら、いったい君のその明言は適切ですか、3) |
| ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’’ti? | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と?」。 |
| ‘‘Ahu kho me taṃ, āvuso sāriputta, pubbe aviddasuno pāpakaṃ diṭṭhigataṃ; | 「友サーリプッタよ、これまで私にはその非智者の悪見解がありました、 |
| idañca panāyasmato sāriputtassa dhammadesanaṃ sutvā tañceva pāpakaṃ diṭṭhigataṃ pahīnaṃ, dhammo ca me abhisamito’’ti. | しかしここでサーリプッタ尊者の説法を聞いて、その悪見解はついに断じられ、私にも法が現観されました」と。 |
| ‘‘Sace taṃ, āvuso yamaka, evaṃ puccheyyuṃ . | 「友ヤマカよ、もし人々が君にこう問うなら、 |
| ‘yo so, āvuso yamaka, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā kiṃ hotī’ti? | 『友ヤマカよ、阿羅漢、漏尽の比丘は身の崩壊より死後にどうなるか?』と、 |
| Evaṃ puṭṭho tvaṃ, āvuso yamaka, kinti byākareyyāsī’’ti? | 友ヤマカよ、こう問われた君は何と解答しますか?」と。 |
| ‘‘Sace maṃ, āvuso, evaṃ puccheyyuṃ . | 「友よ、もし彼らが私にこう問うなら、 |
| ‘yo so, āvuso yamaka, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā kiṃ hotī’ti? | 『友ヤマカよ、阿羅漢、漏尽の比丘は身の崩壊より死後にどうなるか?』と、 |
| Evaṃ puṭṭhohaṃ, āvuso, evaṃ byākareyyaṃ . | 友よ、そう問われた私はこう解答するでしょう、 |
| ‘rūpaṃ kho, āvuso, aniccaṃ. | 『友よ、色は無常であり、 |
| Yadaniccaṃ taṃ dukkhaṃ; | 無常なもの、それは苦であり、 |
| yaṃ dukkhaṃ taṃ niruddhaṃ tadatthaṅgataṃ. | 苦なるもの、それは滅され、それは消滅しました。 |
| Vedanā… | 受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ aniccaṃ. | 識は無常であり、 |
| Yadaniccaṃ taṃ dukkhaṃ; | 無常なもの、それは苦であり、 |
| yaṃ dukkhaṃ taṃ niruddhaṃ tadatthaṅgata’nti. | 苦なるもの、それは滅され、それは消滅しました』と。 |
| Evaṃ puṭṭhohaṃ, āvuso, evaṃ byākareyya’’nti. | 友よ、そう問われた私はこう解答するでしょう」と。 |
| ‘‘Sādhu sādhu, āvuso yamaka! | 「善きかな、善きかな。友ヤマカよ。 |
| Tena hāvuso, yamaka, upamaṃ te karissāmi etasseva atthassa bhiyyosomattāya ñāṇāya. | それでは友ヤマカよ、この意義のより多き智のため、あなたにたとえをなしましょう。 |
| Seyyathāpi, āvuso yamaka, gahapati vā gahapatiputto vā aḍḍho mahaddhano mahābhogo; | 友ヤマカよ、たとえば裕福で大財産、大資産ある居士あるいは居士の子がいて、 |
| so ca ārakkhasampanno. | 彼は護衛を具えています。 |
| Tassa kocideva puriso uppajjeyya anatthakāmo ahitakāmo ayogakkhemakāmo jīvitā voropetukāmo. | (しかし)彼の不利益を欲し、危害を欲し、瑜伽安穏なきを欲し、命を奪うことを欲する何者かが現れます。 |
| Tassa evamassa . | 彼の(思い)はこのようです、 |
| ‘ayaṃ kho gahapati vā gahapatiputto vā aḍḍho mahaddhano mahābhogo; | 『この者は裕福で大財産、大資産ある居士あるいは居士の子であり、 |
| so ca ārakkhasampanno; | 彼は護衛を具えている。 |
| nāyaṃ [na hāyaṃ (syā. kaṃ.)] sukaro pasayha jīvitā voropetuṃ. | 力ずくで命を奪うこと、これは容易ではない。 |
| Yaṃnūnāhaṃ anupakhajja jīvitā voropeyya’nti. | 私は侵入して、命を奪ってみようか』と。 |
| So taṃ gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā upasaṅkamitvā evaṃ vadeyya . | 彼はその居士あるいは居士の子に近づきこう言います、 |
| ‘upaṭṭhaheyyaṃ taṃ, bhante’ti. | 『尊き方よ、私はあなたにお仕えしたいのです』と。 |
| Tamenaṃ so gahapati vā gahapatiputto vā upaṭṭhāpeyya. | するとその居士あるいは居士の子はその者を仕えさせます。 |
| So upaṭṭhaheyya pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī. | 彼は先に起床し後に就寝し、何でも恭順になし、好ましく行い、愛しく話す者として仕えます。 |
| Tassa so gahapati vā gahapatiputto vā mittatopi naṃ saddaheyya [daheyya (syā. kaṃ. pī. ka.)]; | そのため、その居士あるいは居士の子は彼を友と信じ、 |
| suhajjatopi naṃ saddaheyya; | 朋友も彼を信じ、 |
| tasmiñca vissāsaṃ āpajjeyya. | そして彼への信頼に至ります。 |
| Yadā kho, āvuso, tassa purisassa evamassa . | その時、友よ、その男の(思い)はこのようです。 |
| ‘saṃvissattho kho myāyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā’ti, atha naṃ rahogataṃ viditvā tiṇhena satthena jīvitā voropeyya. | 『この居士あるいは居士の子は私を信頼した』と。そして静処に行った彼を見出すと鋭い刀で命を奪います。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, āvuso yamaka, yadā hi so puriso amuṃ gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā upasaṅkamitvā evaṃ āha . | 友ヤマカよ、これをどう思いますか。じつにその男がこの居士あるいは居士の子に近づいてこう言ったとき、 |
| ‘upaṭṭhaheyyaṃ taṃ, bhante’ti, tadāpi so vadhakova. | 『尊き方よ、私はあなたにお仕えしたいのです』と。まさにそのときも彼は殺害者でした。 |
| Vadhakañca pana santaṃ na aññāsi . | しかし(居士は)殺害者であるのを理解しませんでした、 |
| ‘vadhako me’ti. | 『私の殺害者である』と。 |
| Yadāpi so upaṭṭhahati pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṃkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī, tadāpi so vadhakova. | 彼が先に起床し後に就寝し、何でも恭順になし、好ましく行い、愛しく話す者として仕えたときも、まさにそのときも彼は殺害者でした。 |
| Vadhakañca pana santaṃ na aññāsi . | しかし(居士は)殺害者であるのを理解しませんでした、 |
| ‘vadhako me’ti. | 『私の殺害者である』と。 |
| Yadāpi naṃ rahogataṃ viditvā tiṇhena satthena jīvitā voropeti, tadāpi so vadhakova. | 静処に行った彼を見出して鋭い刀で命を奪ったときも、まさにそのときも彼は殺害者でした。 |
| Vadhakañca pana santaṃ na aññāsi . | しかし(居士は)殺害者であるのを理解しませんでした、 |
| ‘vadhako me’’’ti. | 『私の殺害者である』」と。 |
| ‘‘Evamāvuso’’ti. | 「そうです、友よ」と。 |
| ‘‘Evameva kho, āvuso, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; | 「まさにそのように友よ、ここに聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されない無聞の凡夫は色を我と見なし、あるいは我を色あるものと、 |
| attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. | 色を我のなかにあると、我を色のなかにあると(見なします)。 |
| Vedanaṃ… | 受を … |
| saññaṃ… | 想に … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; | 彼は識を我と見なし、あるいは我を識あるものと、 |
| attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ’’. | 識を我のなかにあると、我を識のなかにあると(見なします)。 |
| ‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 彼は無常なる色を『無常なる色』と如実に了知せず、 |
| Aniccaṃ vedanaṃ ‘aniccā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無常なる受を『無常なる受』と如実に了知せず、 |
| Aniccaṃ saññaṃ ‘aniccā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無常なる想を『無常なる想』と如実に了知せず、 |
| Anicce saṅkhāre ‘aniccā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無常なる行を『無常なる行』と如実に了知せず、 |
| Aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無常なる識を『無常なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Dukkhaṃ rūpaṃ ‘dukkhaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 苦なる色を『苦なる色』と如実に了知せず、 |
| Dukkhaṃ vedanaṃ… | 苦なる受を … |
| dukkhaṃ saññaṃ… | 苦なる想を … |
| dukkhe saṅkhāre… | 苦なる行を … |
| dukkhaṃ viññāṇaṃ ‘dukkhaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 苦なる識を『苦なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Anattaṃ rūpaṃ ‘anattā rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無我なる色を『無我なる色』と如実に了知せず、 |
| Anattaṃ vedanaṃ… | 無我なる受を … |
| anattaṃ saññaṃ… | 無我なる想を … |
| anatte saṅkhāre… | 無我なる行を … |
| anattaṃ viññāṇaṃ ‘anattaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 無我なる識を『無我なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Saṅkhataṃ rūpaṃ ‘saṅkhataṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 行作された色を『行作された色』と如実に了知せず、 |
| Saṅkhataṃ vedanaṃ… | 行作された受を … |
| saṅkhataṃ saññaṃ… | 行作された想を … |
| saṅkhate saṅkhāre… | 行作された行を … |
| saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 行作された識を『行作された識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Vadhakaṃ rūpaṃ ‘vadhakaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 殺害者なる色を『殺害者なる色』と如実に了知せず、 |
| Vadhakaṃ vedanaṃ ‘vadhakā vedanā’ti… | 殺害者なる受を『殺害者なる受』と … |
| vadhakaṃ saññaṃ ‘vadhakā saññā’ti… | 殺害者なる想を『殺害者なる想』と … |
| vadhake saṅkhāre ‘vadhakā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 殺害者なる行を『殺害者なる行』と如実に了知せず、 |
| Vadhakaṃ viññāṇaṃ ‘vadhakaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 殺害者なる識を『殺害者なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘So rūpaṃ upeti upādiyati adhiṭṭhāti ‘attā me’ti. | 彼は色に近づき、取着し『私の我』と堅持します。 |
| Vedanaṃ… | 受に … |
| saññaṃ… | 想に … |
| saṅkhāre… | 行に … |
| viññāṇaṃ upeti upādiyati adhiṭṭhāti ‘attā me’ti. | 識に近づき、取着し『私の我』と堅持します。 |
| Tassime pañcupādānakkhandhā upetā upādinnā dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya saṃvattanti. | 近づかれ取着されたこれら五取蘊は、長きにわたり彼に不利益と苦をもたらします。 |
| ‘‘Sutavā ca kho, āvuso, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī…pe… | しかし友よ、聖者たちを見る、 …中略… |
| sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ attānaṃ; | 善人法にてよく教導された既聞の聖弟子は色を我と見なさず、また我を色あるものと、 |
| na attani rūpaṃ, na rūpasmiṃ attānaṃ. | 色を我のなかにあると、我を色のなかにあると(見なしません)。 |
| Na vedanaṃ… | 受を我と見なさず、 … |
| na saññaṃ… | 想を我と見なさず、 … |
| na saṅkhāre… | 行を我と見なさず、… |
| na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ attānaṃ; | 識を我と見なさず、我を識あるものと、 |
| na attani viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ attānaṃ. | 識を我のなかにあると、我を色のなかにあると(見なしません)。 |
| ‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 彼は無常なる色を『無常なる色』と如実に了知し、 |
| Aniccaṃ vedanaṃ … | 無常なる受を … |
| aniccaṃ saññaṃ… | 無常なる想を … |
| anicce saṅkhāre … | 無常なる行を … |
| aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 無常なる識を『無常なる識』と如実に了知します。 |
| ‘‘Dukkhaṃ rūpaṃ ‘dukkhaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 苦なる色を『苦なる色』と如実に了知し、 |
| Dukkhaṃ vedanaṃ… | 苦なる受を … |
| dukkhaṃ saññaṃ… | 苦なる想を … |
| dukkhe saṅkhāre… | 苦なる行を … |
| dukkhaṃ viññāṇaṃ ‘dukkhaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 苦なる識を『苦なる識』と如実に了知します。 |
| ‘‘Anattaṃ rūpaṃ ‘anattā rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 無我なる色を『無我なる色』と如実に了知し、 |
| Anattaṃ vedanaṃ… | 無我なる受を … |
| anattaṃ saññaṃ… | 無我なる想を … |
| anatte saṅkhāre… | 無我なる行を … |
| anattaṃ viññāṇaṃ ‘anattā viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 無我なる識を『無我なる識』と如実に了知します。 |
| ‘‘Saṅkhataṃ rūpaṃ ‘saṅkhataṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 行作された色を『行作された色』と如実に了知し、 |
| Saṅkhataṃ vedanaṃ… | 行作された受を … |
| saṅkhataṃ saññaṃ… | 行作された想を … |
| saṅkhate saṅkhāre… | 行作された行を … |
| saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 行作された識を『行作された識』と如実に了知します。 |
| ‘‘Vadhakaṃ rūpaṃ ‘vadhakaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 殺害者なる色を『殺害者なる色』と如実に了知し、 |
| Vadhakaṃ vedanaṃ… | 殺害者なる受を … |
| vadhakaṃ saññaṃ… | 殺害者なる想を … |
| vadhake saṅkhāre ‘‘vadhakā saṅkhārā’’ti yathābhūtaṃ pajānāti. | 殺害者なる行を『殺害者なる行』と如実に了知し、 |
| Vadhakaṃ viññāṇaṃ ‘vadhakaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 殺害者なる識を『殺害者なる識』と如実に了知します。 |
| ‘‘So rūpaṃ na upeti, na upādiyati, nādhiṭṭhāti . | 彼は色に近づかず、取着せず、堅持しません、 |
| ‘attā me’ti. | 『私の我』と。 |
| Vedanaṃ… | 受に … |
| saññaṃ… | 想に … |
| saṅkhāre… | 行に … |
| viññāṇaṃ na upeti, na upādiyati, nādhiṭṭhāti . | 彼は識に近づかず、取着せず、堅持しません、 |
| ‘attā me’ti. | 『私の我』と。 |
| Tassime pañcupādānakkhandhā anupetā anupādinnā dīgharattaṃ hitāya sukhāya saṃvattantī’’ti. | 近づかれず取着されないこれら五取蘊は、長きにわたり彼に恩恵と幸福をもたらします」と。 |
| ‘‘Evametaṃ, āvuso sāriputta, hoti yesaṃ āyasmantānaṃ tādisā sabrahmacārino anukampakā atthakāmā ovādakā anusāsakā. | 「友サーリプッタよ、およそあなたのような憐れみある、利益をもたらす同梵行者、訓誡者、指導者たちがおられる尊者たちにとって、それはその通りです。 |
| Idañca pana me āyasmato sāriputtassa dhammadesanaṃ sutvā anupādāya āsavehi cittaṃ vimutta’’nti. | そしてここで私にも、サーリプッタ尊者の説法を聞いて、取着せず諸漏より心が解脱しました」と。 |
sn22.85.txt · 最終更新: by h1roemon
