| abhisamaya | abhisameti | abhisametāvin |
| 現観(げんかん) | 現観する | 現観し終えた(者) |
現観, 領解, 理論的理解 / 止滅, 止息
realisation,penetration,“coming by completely”, insight into, comprehension
abhi:超えた、優れた、対して + sameti:集まる、合致する、同意する
辞書には二つの意味があります。止滅はおそらくsāmeti:止める、静める由来の意味でしょうが、用例を調査しても訳語として“止滅”は不要みたいです。ほぼ現観で意味が通りますので。
またabhiという接頭辞は昔、中国で”現”と漢字に直訳されていたようです。
とくに縁起の要素や四聖諦についてよく使われます。
●このお経のチャンナ尊者がアーナンダ尊者に教わるくだりを見ると、(法を)見る、識るという意味のようです。
| Odahāvuso, channa, sotaṃ; | 友チャンナよ、耳を傾けて下さい。 |
| bhabbosi [bhabbo tvaṃ (ka.)] dhammaṃ viññātu’’nti. | あなたは法を識ることができます」と。 |
| Atha kho āyasmato channassa tāvatakeneva [tāvadeva (sī.)] uḷāraṃ pītipāmojjaṃ uppajji . | するとチャンナ尊者には、ただそれだけで素晴らしい喜悦と悦が生じた、 |
| ‘‘bhabbo kirasmi dhammaṃ viññātu’’nti. | 「私は法を識ることができるそうだ」と。 |
| Idañca pana me āyasmato ānandassa dhammadesanaṃ sutvā dhammo abhisamito’’ti. | そしてここで私にもアーナンダ尊者の説法を聞いて、法が現観されたのです」と。 |
類語 abhisamaya:現観、 anubodha:随覚、 paṭivedha:看破、 sallakkhaṇa:等観、 upalakkhaṇa:近観、 paccupalakkhaṇa:近察、 samapekkhaṇa:等察、 paccupekkhaṇa:照察、 paccakkha:直視
| ‘‘Animittañca bhāvehi, mānānusayamujjaha; | そして無相の(定を)修養せよ 慢随眠を捨てよ |
| Tato mānābhisamayā, upasanto carissasī’’ti. | 慢の現観、それにより 静寂者として歩むだろう」と。 |
| Atthābhisamayā dhīro, paṇḍitoti pavuccatī’’ti. | 利益の現観ゆえに 賢者、賢人と呼ばれる」と。 |
| Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo . | そして比丘たちよ、如理作意からヴィパッシー菩薩には智慧による現観があった。 |
| ‘phasse kho asati vedanā na hoti, phassanirodhā vedanānirodho’’’ti. | 『触がなければ受はなく、触の滅ゆえに受の滅がある』と。 |
| Evaṃ mahatthiyo kho, bhikkhave, dhammābhisamayo; | このように比丘たちよ、法の現観は大きな意義があります。 |
| evaṃ mahatthiyo dhammacakkhupaṭilābho’’ti. | このように法眼の獲得は大きな意義があります」と。 1) |
| Idañca pana me āyasmato puṇṇassa mantāṇiputtassa dhammadesanaṃ sutvā dhammo abhisamitoti. | そしてここで私にもプンナ・マンターニプッタ尊者の説法を聞いて、法が現観されたのです」と。 |
| ‘‘Ahu kho me taṃ, āvuso sāriputta, pubbe aviddasuno pāpakaṃ diṭṭhigataṃ; | 「友サーリプッタよ、これまで私にはその非智者の悪見解がありました、 |
| idañca panāyasmato sāriputtassa dhammadesanaṃ sutvā tañceva pāpakaṃ diṭṭhigataṃ pahīnaṃ, dhammo ca me abhisamito’’ti. | しかしここでサーリプッタ尊者の説法を聞いて、その悪見解はついに断じられ、私にも法が現観されました」と。 |
| ‘‘Atthi, bhikkhave, loke lokadhammo, taṃ tathāgato abhisambujjhati abhisameti; | 比丘たちよ、世間には世間法があり、それを如来は現等覚し、現観します。 |
| abhisambujjhitvā abhisametvā taṃ ācikkhati deseti paññapeti paṭṭhapeti vivarati vibhajati uttānīkaroti. | それを現等覚して、現観してから述べ、示し、告知し、確定し、開示し、分別し、明白にします。 |
| Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno sukhāya vedanāya rāgānusayo pahīno hoti, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahīno hoti, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahīno hoti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu niranusayo sammaddaso acchecchi [acchejji (bahūsu)] taṇhaṃ, vivattayi [vāvattayi (sī.)] saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’’ti. | 比丘たちよ、比丘の、楽受における貪の随眠が捨て去られ、苦受における反感の随眠が捨て去られ、不苦不楽受における無明の随眠が捨て去られているならば、比丘たちよ、これは『随眠なく正しく見る比丘は、渇愛を切断し、結縛をほどき、正しき慢の現観により苦の終わりをなした』と言われます」と。 |
| Dhammo ca me, bhante, abhisamito, maggo ca me paṭiladdho; | 尊者よ、法が私に現観され、道が私に獲得されました。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu sammaddaso acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’’ti. | 比丘たちよ、これは『正しく見る比丘は、渇愛を切断し、結縛をほどき、正しき慢の現観により苦の終わりをなした』と言われます」と。 |
| Yopi me, bhante, gijjhakūṭaṃ pabbataṃ ārohantassa kāyakilamatho cittakilamatho, sopi me paṭippassaddho, dhammo ca me abhisamito’’ti. | 尊者よ、私が霊鷲山を登ったときの身体の疲労と心の疲労 ——それも私には鎮静し2)、そして法が私に現観されました」と。 |
| ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, atītamaddhānaṃ kulaputtā sammā agārasmā anagāriyaṃ pabbajiṃsu, sabbe te catunnaṃ ariyasaccānaṃ yathābhūtaṃ abhisamayāya. | 「比丘たちよ、過去の時、正しく俗家から家なき者へと出家した良家の子息は誰であれ、みな四つの聖諦の如実な現観のためです。 |
| Ye hi keci, bhikkhave, anāgatamaddhānaṃ kulaputtā sammā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā yathābhūtaṃ abhisamessanti, sabbe te cattāri ariyasaccāni yathābhūtaṃ abhisamessanti. | 比丘たちよ、未来の時、正しく俗家から家なき者へと出家し、如実に現観する良家の子息は誰であれ、みな四聖諦を如実に現観するでしょう。 |
mn20:「渇愛を断ち、結縛をほどいて、正しく慢の現観により苦の終わりをなした』」と。