| manasikāra | manasi karoti |
| 作意(さい) | 作意する |
作意, 思念, 注意 ideation; consideration
manasi:意(mano)の処格 + kāra:作る、為す、行う
⇒ (直訳)意において作る ≒ 注意する、意識を向ける、よく考える
作意(さい)とは聞きなれない言葉ですが、心が『これを対象にする』と向けられる働きのことです。
頻出語であり、経典理解の鍵となる語です。また、kāraの連続体(gerund)である katvā もよく用いられます。⇒ manasi katvā ”作意して”
類語 yoniso manasikāra:如理作意(根源からの作意)、ayoniso manasikāra:非如理作意
●悪い意味でも使われます。
| ‘‘Rūpaṃ disvā sati muṭṭhā, piyaṃ nimittaṃ manasi karoto; | 『色彩を見て愛しい特相を作意する者には 念は忘れられ |
| Sārattacitto vedeti, tañca ajjhosa [ajjhosāya (sī.)] tiṭṭhati. | 染着した心の者は感受し それに固執してとどまる |
●ここでは”注意する”といった意味で使われています。
| ‘‘Saṃvāsena kho, mahārāja, sīlaṃ veditabbaṃ. | 大王よ、戒は共住により知られるべきです。 |
| Tañca kho dīghena addhunā, na ittaraṃ; | それは少しの間でなく、長い時間により、 |
| manasikarotā, no amanasikarotā; | 作意なき者でなく、作意する者により、 |
●”意識を向ける”という意味で使われています。
| ‘‘pāde te, samaṇa, paricāremā’’ti. | 「沙門よ、私たちはあなたの御足に仕えましょう」と。 |
| Tampi bhagavā na manasākāsi, yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. | それでも世尊は作意されなかった。無上の依著の壊滅における解脱者がそうあるように。 |
| Atha kho bhagavā bahudevarattiṃ abbhokāse caṅkamitvā rattiyā paccūsasamayaṃ pāde pakkhāletvā vihāraṃ pavisitvā dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappesi pāde pādaṃ accādhāya sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā. | さて世尊は、夜のほとんどを野外で経行をされ、夜明け前に足を洗って住処へ入り、念じ正知して起立想を作意してから右脇腹を下にして足を足の上に置き、獅子臥をなされた。 |
| ‘‘paṭiccasamuppādaṃ vo, bhikkhave, desessāmi; | 「比丘たちよ、君たちに縁起を示します。 |
| taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; | それを聞き、よく作意しなさい。 |
| bhāsissāmī’’ti. | 私は語ろう。」 |
●名の構成要素のひとつとされています。
| Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro . | 受、想、思、触、作意。 |
| idaṃ vuccati nāmaṃ. | これが名と呼ばれます。 |
| ‘‘Ahaṃ, bhikkhave, yāvadeva ākaṅkhāmi sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ananto ākāsoti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharāmi. | 比丘たちよ、私は望むままに、あらゆる色想の超越ゆえに有対想の消滅ゆえに種々想の不作意ゆえに『虚空は無辺なり』という虚空無辺処を成就して住します。 |
| ‘yaṃ kiñci dhammaṃ suṇissāmi kusalūpasaṃhitaṃ sabbaṃ taṃ aṭṭhiṃ katvā manasi karitvā sabbacetasā samannāharitvā ohitasoto dhammaṃ suṇissāmī’ti. | ”およそ私が聞くであろう善を伴ったいかなる法であれ、そのすべてを骨をしっかりさせ、作意して、全心を集めて、耳を傾けて法を聞こう”と。 |
| Tassa mayhaṃ, āvuso, iminā vihārena viharato vitakkasahagatā saññā manasikārā samudācaranti’’. | 友よ、そのとき、この住法に住している私に、尋をともなった想と作意が起こりました。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, yoniso manasi karotha, rūpāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. | 「比丘たちよ、色を根源から作意し、色の無常性を如実に見出しなさい。 |
| ‘‘sīlavatāvuso, sāriputta, bhikkhunā katame dhammā yoniso manasikātabbā’’ti? | 「友サーリプッタよ、持戒の比丘により何の諸法が如理作意されるべきですか?」と。 |
| Appekadā, bho bhāradvāja, asubhato manasi karissāmīti [manasi karissāmāti (sī. syā. kaṃ. pī.)] subhatova [subhato vā (sī.), subhato ca (syā. kaṃ.)] āgacchati. | 友バーラドヴァージャよ、時には『私は不浄として作意しよう』としても、それはただ美しいものとして近づいてきます。 |
| So khvāhaṃ, āvuso, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. | 友よ、そして私は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住しました。 |
| Tassa mayhaṃ, āvuso, iminā vihārena viharato kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. | 友よ、そのとき、この住法に住している私に、欲をともなった想と作意が沸き起こりました。 |
| ‘idha bhikkhu sabbanimittānaṃ amanasikārā animittaṃ cetosamādhiṃ upasampajja viharati. | 『ここに比丘は、一切の特相の不作意により無相心定を成就して住する。 |
| Ayaṃ vuccati animitto cetosamādhī’ti. | これが無相心定と呼ばれる』と。 |
| ‘mā hevāyaṃ jotiko gahapati mamaccayena vighātaṃ āpajjī’’’ti [āpajjati (ka.)]. | 『この(父である)ジョーティカ居士が、私の死後、困惑に陥らないように』」と。 |
| ‘‘Mā tvaṃ, tāta dīghāvu, evaṃ manasākāsi. | 「息子ディーガーヴよ、君はそのように作意してはいけない。 |
| Iṅgha tvaṃ, tāta dīghāvu, yadeva te bhagavā āha, tadeva tvaṃ sādhukaṃ manasi karohī’’ti. | さあ息子ディーガーヴよ、世尊が君に説かれたこと。そのことだけを、君は充分に作意しなさい」と。 |
●定も作意の対象とされるようです。
| ‘ye me gehasitā sarasaṅkappā te pahīyeyyu’nti, ayameva ānāpānassatisamādhi sādhukaṃ manasi kātabbo. | 『私の世俗的な思惟の流れ、それらは断じられよ』と望むなら、この入出息念の定こそ充分に作意されるべきです。 |
| Vedanāññatarāhaṃ, ānanda, etaṃ vadāmi, yadidaṃ . | アーナンダよ、私はこれを受のひとつと説きます。これとは、 |
| assāsapassāsānaṃ sādhukaṃ manasikāraṃ. | 入息・出息の充分な作意です。 |
●四念処の文脈で説かれた句です。
| Manasikārasamudayā dhammānaṃ samudayo; | 作意の集起ゆえに諸法の集起があり、 |
| manasikāranirodhā dhammānaṃ atthaṅgamo’’ti. | 作意の滅ゆえに諸法の消滅があります」と。 |
mn35_2:「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。