mn35(2) 『薩遮迦小経(2)』 (さっしゃかしょうきょう、 Cūḷasaccakasuttaṃ、チューラサッチャカ・スッタ)
一隅に座ったニガンタ派のサッチャカは、世尊にこう言った。
「もしゴータマ尊者が私へ質問の解答への機会を与えるなら、私はゴータマ尊者にどれかの点を問いたいです」と。
「(では)アッギヴェッサナよ、望むことを問いなさい」と。
「それではゴータマ尊者は弟子たちをどのように教導し、そしてまたどのような部分からゴータマ尊者の弟子たちへ多くの指導が転起するのですか?」と。
「アッギヴェッサナよ、私は弟子たちをこのように教導し、そしてこのような部分から私の弟子たちへ多くの指導が転起する。
『比丘たちよ、色は無常であり、受は無常であり、想は無常であり、諸行は無常であり、識は無常である。
比丘たちよ、色は無我であり、受は無我であり、想は無我であり、諸行は無我であり、識は無我である。
すべての諸行は無常である、すべての法は無我である』と。
アッギヴェッサナよ、私は弟子たちをこのように教導し、そしてこのような部分から私の弟子たちへ多くの指導が転起する」と。
「尊者ゴータマよ、私に比喩がひらめきました」と。
「アッギヴェッサナよ、それを明らかにしなさい。」と、世尊は言われた。
「たとえば尊者ゴータマよ、およそ何であれ草や樹木が成長、繁茂、繁栄に至るとき、それら一切は大地に頼り大地を拠り所にします。
そのようにこれらの草や樹木は成長、繁茂、繁栄に至ります。
また、たとえば尊者ゴータマよ、およそ何であれ、力でなされるべき仕事がなされるとき、それら一切は大地に頼り大地を拠り所にします。
そのようにこれらの力でなされるべき仕事はなされます。
まさにそのように尊者ゴータマよ、人は得た色において色を拠り所にして、福や非福を生み出し1)、人は得た受において受を拠り所にして、福や非福を生み出し、
人は得た想において想を拠り所にして、福や非福を生み出し、人は得た諸行において諸行を拠り所にして、福や非福を生み出し、人は得た識において諸行を拠り所にして、福や非福を生み出します」と。
「アッギヴェッサナよ、君はこのように説くのか、
『色は私の我(得たもの)であり、受は私の我(得たもの)であり、想は私の我(得たもの)であり、諸行は私の我(得たもの)であり、識は私の我(得たもの)である。』」と?
「尊者ゴータマよ、私はまさにこのように説きます。
『色は私の我(得たもの)であり、受は私の我(得たもの)であり、想は私の我(得たもの)であり、諸行は私の我(得たもの)であり、識は私の我(得たもの)である』と。そしてこの大勢の人々も」と。
「アッギヴェッサナよ、いったい大勢の人々が君へ何をするというのか?
さあアッギヴェッサナよ、君は自分の説を釈明しなさい」と。
「尊者ゴータマよ、私はまさにこのように説きます。
『色は私の我(得たもの)であり、受は私の我(得たもの)であり、想は私の我(得たもの)であり、諸行は私の我(得たもの)であり、識は私の我(得たもの)である。』」と。
それならアッギヴェッサナよ、それについて私は君に問い返そう。君のよしとするように、それに解答するがよい。
これをどう思うかアッギヴェッサナよ。灌頂を受けた士族の王には、自己の領土において自在力が起こるだろう、
殺されるべき者を殺させること、没収されるべき者の(財を)没収させること、追放されるべき者を追放させること。たとえばコーサラ国パセーナディ王やマガダ国アジャータサットゥ王であるヴェーデーヒの息子のように」と。
「尊者ゴータマよ、灌頂を受けた士族の王には、自己の領土において自在力が起こるでしょう。
殺されるべき者を殺させること、没収されるべき者の(財を)没収させること、追放されるべき者を追放させること。たとえばコーサラ国パセーナディ王やマガダ国アジャータサットゥ王であるヴェーデーヒの息子のように。
尊者ゴータマよ、たとえばヴァッジ国やマッラ国といった、これら(小国)の群衆、会衆の(長)でさえ
自己の領土において自在力が起こるでしょう、
殺されるべき者を殺させること、没収されるべき者の(財を)没収させること、追放されるべき者を追放させること(といった)。
それなら灌頂を受けた士族の王である、たとえばコーサラ国パセーナディ王やマガダ国アジャータサットゥ王であるヴェーデーヒの息子には(ないわけがありません。)
尊者ゴータマよ、(自在力は)起こり、起こるにふさわしい」と。
「これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『色は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその色において自在力が起きているだろうか、
『私の色はこうなれ、私の色はこうなるな』?」と。
このように言われたニガンタ派のサッチャカは沈黙した。
ふたたび世尊はニガンタ派のサッチャカに、こう言われた。
「これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『色は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその色において自在力が起きているだろうか、
『私の色はこうなれ、私の色はこうなるな』?」と。
ふたたびニガンタ派のサッチャカは沈黙した。
そこで世尊はニガンタ派のサッチャカに、こう言われた。
「さあアッギヴェッサナよ、解答しなさい。今は君の沈黙にふさわしい時ではない。
アッギヴェッサナよ、誰であれ如来により三度まで法に則った質問を問われた者が解答しないなら、そのとき彼の頭は七つに裂けてしまう」と。
さてその時、金剛杵を手にしたヤッカが、燃えてて燃えさかり輝く鉄の金剛杵を取ってニガンタ派のサッチャカの上方の空中に立っていた。
『もしこのニガンタ派のサッチャカが、世尊により三度まで法に則った質問に問われて解答しないときは、彼の頭を七つに裂いてしまおう』と。
さて世尊とニガンタ派のサッチャカは、その金剛杵を手にしたヤッカを見た。
するとニガンタ派のサッチャカは恐れ畏怖し身の毛がよだって、ただ世尊に避難処を求め、ただ世尊に庇護を求め、ただ世尊に依処を求めて世尊にこう言った、
「ゴータマ尊者は私に質問して下さい。私は解答いたします」と。
「これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『色は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその色において自在力が起きているだろうか、
『私の色はこうなれ、私の色はこうなるな』?」と。
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。
アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。
君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。
これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『受は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその受において自在力が起きているだろうか、
『私の受はこうなれ、私の受はこうなるな』?」と。
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。
アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。
君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。
これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『想は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその想において自在力が起きているだろうか、
『私の想はこうなれ、私の想はこうなるな』?」と。
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。
アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。
君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。
これをどう思うかアッギヴェッサナよ。『諸行は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはそれらの行において自在力が起きているだろうか、
『私の諸行はこうなれ、私の諸行はこうなるな』?」と。
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。
アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。
君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。
「これをどう思うかアッギヴェッサナよ。 『識は私の我(得たもの)である』と、君はそのように説いた。
君にはその識において自在力が起きているだろうか、
『私の識はこうなれ、私の識はこうなるな』?」と。
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、作意しなさい。
アッギヴェッサナよ、作意して解答しなさい。
君の前と後の(論)、後と前の(論)は結びついていない。
アッギヴェッサナよ、これをどう思うだろう。色は常住か、無常か?」と。
「ゴータマ尊者よ、無常です。」
「では無常なもの、それは苦か、楽か?」と。
「ゴータマ尊者よ、苦です。」
「では無常、苦、変壊法であるもの。いったいそれを見なすことは適当だろうか?
『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と。」
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、これをどう思うか、受は …中略…
想は …中略…
諸行は …中略…
アッギヴェッサナよ、これをどう思うだろう。識は常住か、無常か?」と。
「ゴータマ尊者よ、無常です。」
「では無常なもの、それは苦か、楽か?」と。
「ゴータマ尊者よ、苦です。」
「では無常、苦、変壊法であるもの。いったいそれを見なすことは適当だろうか?
『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と。」
「ゴータマ尊者よ、そうではありません。」
「アッギヴェッサナよ、これをどう思うか。およそ苦に粘着し、苦に近づいて行き、苦に固執し、苦を『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なす者は、いったい自己で苦を遍知できる、あるいは苦を完全に消耗させて住せるだろうか?」と。
「ゴータマ尊者よ、どうしてありえましょうか。
そうではありません、ゴータマ尊者よ。」
「アッギヴェッサナよ、これをどう思うか。そのようであるなら君は苦に粘着し、苦に近づいて行き、苦に固執し、苦を
『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なす者ではないか?」と。
「ゴータマ尊者よ、どうしてそうでないといえましょうか。
「ゴータマ尊者よ、その通りです。」
Ekamantaṃ nisinno kho saccako nigaṇṭhaputto bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘puccheyyāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ kiñcideva desaṃ, sace me bhavaṃ gotamo okāsaṃ karoti pañhassa veyyākaraṇāyā’’ti.
‘‘Puccha, aggivessana, yadākaṅkhasī’’ti.
‘‘Kathaṃ pana bhavaṃ gotamo sāvake vineti, kathaṃbhāgā ca pana bhoto gotamassa sāvakesu anusāsanī bahulā pavattatī’’ti?
‘‘Evaṃ kho ahaṃ, aggivessana, sāvake vinemi, evaṃbhāgā ca pana me sāvakesu anusāsanī bahulā pavattati .
‘rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ, vedanā aniccā, saññā aniccā, saṅkhārā aniccā, viññāṇaṃ aniccaṃ.
Rūpaṃ, bhikkhave, anattā, vedanā anattā, saññā anattā, saṅkhārā anattā, viññāṇaṃ anattā.
Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’ti.
Evaṃ kho ahaṃ, aggivessana, sāvake vinemi, evaṃbhāgā ca pana me sāvakesu anusāsanī bahulā pavattatī’’ti.
‘‘Upamā maṃ, bho gotama, paṭibhātī’’ti.
‘‘Paṭibhātu taṃ, aggivessanā’’ti bhagavā avoca.
‘‘Seyyathāpi, bho gotama, ye kecime bījagāmabhūtagāmā vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjanti, sabbe te pathaviṃ nissāya pathaviyaṃ patiṭṭhāya.
Evamete bījagāmabhūtagāmā vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjanti.
Seyyathāpi vā pana, bho gotama, ye kecime balakaraṇīyā kammantā karīyanti, sabbe te pathaviṃ nissāya pathaviyaṃ patiṭṭhāya.
Evamete balakaraṇīyā kammantā karīyanti.
Evameva kho, bho gotama, rūpattāyaṃ purisapuggalo rūpe patiṭṭhāya puññaṃ vā apuññaṃ vā pasavati, vedanattāyaṃ purisapuggalo vedanāyaṃ patiṭṭhāya puññaṃ vā apuññaṃ vā pasavati,
saññattāyaṃ purisapuggalo saññāyaṃ patiṭṭhāya puññaṃ vā apuññaṃ vā pasavati, saṅkhārattāyaṃ purisapuggalo saṅkhāresu patiṭṭhāya puññaṃ vā apuññaṃ vā pasavati, viññāṇattāyaṃ purisapuggalo viññāṇe patiṭṭhāya puññaṃ vā apuññaṃ vā pasavatī’’ti.
‘‘Nanu tvaṃ, aggivessana, evaṃ vadesi .
‘rūpaṃ me attā, vedanā me attā, saññā me attā, saṅkhārā me attā, viññāṇaṃ me attā’’’ti?
‘‘Ahañhi, bho gotama, evaṃ vadāmi .
‘rūpaṃ me attā, vedanā me attā, saññā me attā, saṅkhārā me attā, viññāṇaṃ me attā’ti, ayañca mahatī janatā’’ti.
‘‘Kiñhi te, aggivessana, mahatī janatā karissati?
Iṅgha tvaṃ, aggivessana, sakaññeva vādaṃ nibbeṭhehī’’ti.
‘‘Ahañhi, bho gotama, evaṃ vadāmi .
‘rūpaṃ me attā, vedanā me attā, saññā me attā, saṅkhārā me attā, viññāṇaṃ me attā’’’ti.
‘‘Tena hi, aggivessana, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ [tathā taṃ (ka.)] byākareyyāsi.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, vatteyya rañño khattiyassa muddhāvasittassa sakasmiṃ vijite vaso .
ghātetāyaṃ vā ghātetuṃ, jāpetāyaṃ vā jāpetuṃ, pabbājetāyaṃ vā pabbājetuṃ, seyyathāpi rañño pasenadissa kosalassa, seyyathāpi vā pana rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassā’’ti?
‘‘Vatteyya, bho gotama, rañño khattiyassa muddhāvasittassa sakasmiṃ vijite vaso .
ghātetāyaṃ vā ghātetuṃ, jāpetāyaṃ vā jāpetuṃ, pabbājetāyaṃ vā pabbājetuṃ, seyyathāpi rañño pasenadissa kosalassa, seyyathāpi vā pana rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa.
Imesampi hi, bho gotama, saṅghānaṃ gaṇānaṃ – seyyathidaṃ, vajjīnaṃ mallānaṃ .
vattati sakasmiṃ vijite vaso .
ghātetāyaṃ vā ghātetuṃ, jāpetāyaṃ vā jāpetuṃ, pabbājetāyaṃ vā pabbājetuṃ.
Kiṃ pana rañño khattiyassa muddhāvasittassa, seyyathāpi rañño pasenadissa kosalassa, seyyathāpi vā pana rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa?
Vatteyya, bho gotama, vattituñca marahatī’’ti.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘rūpaṃ me attā’ti, vattati te tasmiṃ rūpe vaso .
evaṃ me rūpaṃ hotu, evaṃ me rūpaṃ mā ahosī’’ti?
Evaṃ vutte, saccako nigaṇṭhaputto tuṇhī ahosi.
Dutiyampi kho bhagavā saccakaṃ nigaṇṭhaputtaṃ etadavoca .
‘‘taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘rūpaṃ me attā’ti, vattati te tasmiṃ rūpe vaso .
evaṃ me rūpaṃ hotu, evaṃ me rūpaṃ mā ahosī’’ti?
Dutiyampi kho saccako nigaṇṭhaputto tuṇhī ahosi.
Atha kho bhagavā saccakaṃ nigaṇṭhaputtaṃ etadavoca .
‘‘byākarohi dāni, aggivessana, na dāni te tuṇhībhāvassa kālo.
Yo koci, aggivessana tathāgatena yāvatatiyaṃ sahadhammikaṃ pañhaṃ puṭṭho na byākaroti, etthevassa sattadhā muddhā phalatī’’ti.
Tena kho pana samayena vajirapāṇi yakkho āyasaṃ vajiraṃ ādāya ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ saccakassa nigaṇṭhaputtassa uparivehāsaṃ ṭhito hoti .
‘sacāyaṃ saccako nigaṇṭhaputto bhagavatā yāvatatiyaṃ sahadhammikaṃ pañhaṃ puṭṭho na byākarissati etthevassa sattadhā muddhaṃ phālessāmī’ti.
Taṃ kho pana vajirapāṇiṃ yakkhaṃ bhagavā ceva passati saccako ca nigaṇṭhaputto.
Atha kho saccako nigaṇṭhaputto bhīto saṃviggo lomahaṭṭhajāto bhagavantaṃyeva tāṇaṃ gavesī bhagavantaṃyeva leṇaṃ gavesī bhagavantaṃyeva saraṇaṃ gavesī bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘pucchatu maṃ bhavaṃ gotamo, byākarissāmī’’ti.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘rūpaṃ me attā’ti, vattati te tasmiṃ rūpe vaso .
evaṃ me rūpaṃ hotu, evaṃ me rūpaṃ mā ahosī’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Manasi karohi, aggivessana;
manasi karitvā kho, aggivessana, byākarohi.
Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ pacchimena vā purimaṃ.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘vedanā me attā’ti, vattati te tissaṃ vedanāyaṃ [tāyaṃ vedanāyaṃ (sī. syā.)] vaso .
evaṃ me vedanā hotu, evaṃ me vedanā mā ahosī’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Manasi karohi, aggivessana;
manasi karitvā kho, aggivessana, byākarohi.
Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘saññā me attā’ti, vattati te tissaṃ saññāyaṃ vaso .
evaṃ me saññā hotu, evaṃ me saññā mā ahosī’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Manasi karohi, aggivessana;
manasi karitvā kho, aggivessana, byākarohi.
Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘saṅkhārā me attā’ti, vattati te tesu saṅkhāresu vaso .
evaṃ me saṅkhārā hontu, evaṃ me saṅkhārā mā ahesu’’nti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Manasi karohi, aggivessana;
manasi karitvā kho, aggivessana, byākarohi.
Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yaṃ tvaṃ evaṃ vadesi .
‘viññāṇaṃ me attā’ti, vattati te tasmiṃ viññāṇe vaso .
evaṃ me viññāṇaṃ hotu, evaṃ me viññāṇaṃ mā ahosī’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Manasi karohi, aggivessana;
manasi karitvā kho, aggivessana, byākarohi.
Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ.
Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?
‘‘Aniccaṃ, bho gotama’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?
‘‘Dukkhaṃ, bho gotama’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ .
‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, vedanā…pe…
saññā…pe…
saṅkhārā…pe…
taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?
‘‘Aniccaṃ, bho gotama’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?
‘‘Dukkhaṃ, bho gotama’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ .
‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti?
‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, yo nu kho dukkhaṃ allīno dukkhaṃ upagato dukkhaṃ ajjhosito, dukkhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati, api nu kho so sāmaṃ vā dukkhaṃ parijāneyya, dukkhaṃ vā parikkhepetvā vihareyyā’’ti?
‘‘Kiñhi siyā, bho gotama?
No hidaṃ, bho gotamā’’ti.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, aggivessana, nanu tvaṃ evaṃ sante dukkhaṃ allīno dukkhaṃ upagato dukkhaṃ ajjhosito, dukkhaṃ .
‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassasī’’ti?
‘‘Kiñhi no siyā, bho gotama?
Evametaṃ bho gotamā’’ti.
