ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn14_1

mn14(1) 『小苦蘊経(1)』 (しょうくうんきょう、 Cūḷadukkhakkhandhasuttaṃ、チューラドゥッカッカンダ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊は釈迦族がいるカピラヴァットゥのニグローダ樹園に住されていた。
 さて釈迦族のマハーナーマは世尊のもとに近づいた。
 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座った釈迦族のマハーナーマ1)は世尊にこう言った。
「尊者よ、長い間、私は世尊の説かれたこのような了知します、
不純物不純物不純物である』と。

 そして尊者よ、そのように私は世尊の説かれた了知します、

不純物不純物不純物である』と。

 それにも関わらず、私には時に諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまります。
 尊者よ、そのとき私に、このような(思い)があります。
『いったい私の内なる何のじられないゆえに、私には時に諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまるのか』」と。
「マハーナーマよ、まさしく君のその内なるじられないゆえに、君には時に諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまり、諸法遍取してとどまるのだ。
 なぜならマハーナーマよ、君のその内なるじられているなら、君は俗屋で暮らしてなく、諸欲を享受していないだろう。
 マハーナーマよ、まさに君のその内なるじられていないため、君は俗屋で暮らし、諸欲を享受しているのだ。
諸欲楽味少なく、多く、悩み多い。そこにはより多くの危難がある』と、
 マハーナーマよ、たとえそのように聖弟子には如実に正しい智慧によりよく見られていても、しかし彼が諸欲以外、不善諸法以外で喜悦を、あるいはそれらより良い他のもの2)会得しないならば、
 そのとき、それだけでは彼は諸欲へ転向しない者ではない。
 それゆえマハーナーマよ、聖弟子には『諸欲楽味少なく、多く、悩み多い。そこにはより多くの危難がある』と、
 そのようにこれが如実に正しい智慧によりよく見られており、そして彼が諸欲以外、不善諸法以外で喜悦を、あるいはそれらより良い他のものを会得するならば、
 そのとき、彼は諸欲に転向しない者となる。

 マハーナーマよ、私も等覚以前、まだ現等覚していなかった菩薩であったとき、『諸欲楽味少なく、多く、悩み多い。そこにはより多くの危難がある』と、
 そのようにこれが如実に正しい智慧によりよく見られていたが、しかしその私は諸欲以外、不善諸法以外で喜悦を、あるいはそれらより良い他のものを会得せず、
 そのとき、それだけでは私は諸欲に転向しない者とは自認しなかった。
 しかしマハーナーマよ、私には『諸欲楽味少なく、多く、悩み多い。そこにはより多くの危難がある』と、
 そのようにこれが如実に正しい智慧によりよく見られていて、そしてその私は諸欲以外、不善諸法以外で喜悦を、それらより良い他のものを会得したので、
 そのとき、私は諸欲に転向しない者と自認した。
 ではマハーナーマよ、何が諸欲楽味なのか?
 マハーナーマよ、これらの五欲がある。
 五とは何か。
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しきを近寄せ、魅了する諸色色彩)。
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しき、欲を近寄せ、魅了する諸声
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しき、欲を近寄せ、魅了する諸香
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しき、欲を近寄せ、魅了する諸味
 により識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しきを近寄せ、魅了する諸接触
 マハーナーマよ、これらが五欲である。
 マハーナーマよ、これらの五欲縁りて生じる

 これが諸欲楽味である。
 ではマハーナーマよ、何が諸欲危難なのか?
 マハーナーマよ、この世で良家の子息は、技術に立つことにより生計を営む、
 もしくは指算、もしくは暗算、もしくは目算、もしくは耕作、もしくは商売、もしくは牧畜、もしくは弓術、もしくは王の雇い人、もしくは何らかの技術によって。
 (もし彼が)寒さの前におかれ、暑さの前におかれ、あぶ・蚊・風・太陽熱・蛇に触れて害を受け、飢えと渇きぬなら、

 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 マハーナーマよ、もし、その良家の子息がそのように奮起し精進したとき、それらの財が実現しないなら、
 彼はしみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いてき、迷妄陥る -
『私の奮起はじつに虚しく、私の精進はじつになきものだ』と。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 マハーナーマよ、もし、その良家の子息がそのように奮起し精進したとき、それらの財が実現するなら、
 彼はそれらの財の守護のために体験する。

『何としても私の財を、王たちが持ち去らず、盗賊らが奪わず、火が焼かず、水が運ばず、愛しくない相続者たちが持ち去らないように』と。
 そのように彼が守護し守ろうと、それらの財を王たちが持ち去り、盗賊らが奪い、火が焼き、が運び、愛しくない相続人たちが持ち去る。
 彼はしみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いてき、迷妄陥る -
『私にあったもの、それも(もはや)ない』と。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 そしてまたマハーナーマよ、ゆえに、起因とし、を理由とし、まさに諸欲ゆえに王たちは王たちと言い争い、士族たちは士族たちと言い争い、婆羅門たちは婆羅門たちと言い争い、居士たちは居士たちと言い争い、
 母は子と言い争い、子は母と言い争い、父は子と言い争い、子は父と言い争い、兄弟は兄弟と言い争い、兄弟は姉妹と言い争い、姉妹は兄弟と言い争い、仲間は仲間と言い争う。
 そこで彼らは不和、食い違い、言い争いに陥り、互いに手で攻撃し、土塊で攻撃し、棒で攻撃し、刀で攻撃する。

 彼らはそこで、またはぬほどのしみを受ける。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 そしてまたマハーナーマよ、ゆえに、起因とし、を理由とし、まさに諸欲ゆえに彼らは剣と盾をつかんで弓束を結び、矢が射られ槍が投げられ剣がきらめくなか、両方の軍隊の戦場に飛び込む。

 そこで彼らも矢により射抜き、槍により刺し、剣により頭を切断する。
 彼らはそこで、またはぬほどのしみを受ける。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 そしてまたマハーナーマよ、ゆえに、起因とし、を理由とし、まさに諸欲ゆえに彼らは剣と盾をつかんで弓束を結び、矢が射られ槍が投げられ剣がきらめくなか、(糞が?)塗られて湿った堡塁(ほうるい)に飛び込む。
 そこで彼らも矢により射抜き、槍により刺し、糞のかたまり(あるいは熱湯?)を散布し、大群により押しつぶし、剣により頭を切断する。
 彼らはそこで、またはぬほどのしみを受ける。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 そしてまた比丘たちよ、ゆえに、起因とし、を理由とし、まさに諸欲ゆえに彼らは盗賊一味となり、不法侵入し、略奪品を持ち去り、強盗をなし、他人の妻に向かう。
 すると王たちは彼を捕らえて、さまざまな処罰をなさせる、
 (彼らは)鞭で叩き、棒で叩き、小杖で叩き、
 手を切り、足を切り、手足を切り、耳を切り、鼻を切り、耳と鼻を切る。
 酸粥鍋刑をなし、貝禿刑をなし、羅喉口刑をなし、火鬘刑をなし、燭手刑をなし、駆刑をなし、皮衣刑をなし、羚羊刑をなし、鉤肉刑をなし、

 銭刑をなし、灰汁刑をなし、閂転刑をなし、藁椅子の形をなし、熱せられた油を注ぎ、犬たちにらわせ、生きたまま串に刺し、また剣で頭を切断する。

 彼らはそこで、またはぬほどのしみを受ける。
 マハーナーマよ、これもまた現に見られる諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。
 そしてまたマハーナーマよ、ゆえに、起因とし、を理由とし、まさに諸欲ゆえに彼らはにより悪行為をなし、言葉により悪行為をなし、により悪行為をなす。
 彼らはにより悪行為をなして、言葉により悪行為をなして、により悪行為をなして、身の崩壊より死後に苦界悪趣堕処地獄再生する。
 マハーナーマよ、これもまた未来の諸欲危難であり、ゆえに、起因とし、を理由とした、まさに諸欲ゆえの苦蘊である。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme.
Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘dīgharattāhaṃ, bhante, bhagavatā evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāmi .
‘lobho cittassa upakkileso, doso cittassa upakkileso, moho cittassa upakkileso’ti.
Evañcāhaṃ [evaṃpāhaṃ (ka.)], bhante, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi .
‘lobho cittassa upakkileso, doso cittassa upakkileso, moho cittassa upakkileso’ti.
Atha ca pana me ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti.
Tassa mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti .
‘kosu nāma me dhammo ajjhattaṃ appahīno yena me ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhantī’’’ti.
‘‘So eva kho te, mahānāma, dhammo ajjhattaṃ appahīno yena te ekadā lobhadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, dosadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, mohadhammāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti.
So ca hi te, mahānāma, dhammo ajjhattaṃ pahīno abhavissa, na tvaṃ agāraṃ ajjhāvaseyyāsi, na kāme paribhuñjeyyāsi.
Yasmā ca kho te, mahānāma, so eva dhammo ajjhattaṃ appahīno tasmā tvaṃ agāraṃ ajjhāvasasi, kāme paribhuñjasi.
‘‘‘Appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo [bahūpāyāsā (sī. syā. pī.)] ettha bhiyyo’ti .
iti cepi, mahānāma, ariyasāvakassa yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca [sova (ka.)] aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ nādhigacchati, aññaṃ vā tato santataraṃ;
atha kho so neva tāva anāvaṭṭī kāmesu hoti.
Yato ca kho, mahānāma, ariyasāvakassa ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ adhigacchati aññaṃ vā tato santataraṃ;
atha kho so anāvaṭṭī kāmesu hoti.

‘‘Mayhampi kho, mahānāma, pubbeva sambodhā, anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato, ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ hoti, so ca aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ nājjhagamaṃ, aññaṃ vā tato santataraṃ;
atha khvāhaṃ neva tāva anāvaṭṭī kāmesu paccaññāsiṃ.

Yato ca kho me, mahānāma, ‘appassādā kāmā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhaṃ ahosi, so ca [sova (ka.)] aññatreva kāmehi aññatra akusalehi dhammehi pītisukhaṃ ajjhagamaṃ, aññaṃ vā tato santataraṃ;
athāhaṃ anāvaṭṭī kāmesu paccaññāsiṃ.
‘‘Ko ca, mahānāma, kāmānaṃ assādo?
Pañcime, mahānāma, kāmaguṇā.
Katame pañca?
Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā;
sotaviññeyyā saddā…pe…

ghānaviññeyyā gandhā…

jivhāviññeyyā rasā…

kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā .
ime kho, mahānāma, pañca kāmaguṇā.
Yaṃ kho, mahānāma, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ .
ayaṃ kāmānaṃ assādo.
‘‘Ko ca, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo?
Idha, mahānāma, kulaputto yena sippaṭṭhānena jīvikaṃ kappeti .

yadi muddāya yadi gaṇanāya yadi saṅkhānena yadi kasiyā yadi vaṇijjāya yadi gorakkhena yadi issatthena yadi rājaporisena yadi sippaññatarena,
sītassa purakkhato uṇhassa purakkhato ḍaṃsamakasavātātapasarīṃsapasamphassehi rissamāno khuppipāsāya mīyamāno;
ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Tassa ce mahānāma kulaputtassa evaṃ uṭṭhahato ghaṭato vāyamato te bhogā nābhinipphajjanti,
so socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati
‘moghaṃ vata me uṭṭhānaṃ, aphalo vata me vāyāmo’ti.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Tassa ce, mahānāma, kulaputtassa evaṃ uṭṭhahato ghaṭato vāyamato te bhogā abhinipphajjanti.
So tesaṃ bhogānaṃ ārakkhādhikaraṇaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti .
‘kinti me bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi daheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā vā dāyādā hareyyu’nti.

Tassa evaṃ ārakkhato gopayato te bhoge rājāno vā haranti, corā vā haranti, aggi vā dahati, udakaṃ vā vahati, appiyā vā dāyādā haranti.

So socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati .
‘yampi me ahosi tampi no natthī’ti.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu rājānopi rājūhi vivadanti, khattiyāpi khattiyehi vivadanti, brāhmaṇāpi brāhmaṇehi vivadanti, gahapatīpi gahapatīhi vivadanti,
mātāpi puttena vivadati, puttopi mātarā vivadati, pitāpi puttena vivadati, puttopi pitarā vivadati, bhātāpi bhātarā vivadati, bhātāpi bhaginiyā vivadati, bhaginīpi bhātarā vivadati, sahāyopi sahāyena vivadati.
Te tattha kalahaviggahavivādāpannā aññamaññaṃ pāṇīhipi upakkamanti, leḍḍūhipi upakkamanti, daṇḍehipi upakkamanti, satthehipi upakkamanti.
Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu asicammaṃ gahetvā, dhanukalāpaṃ sannayhitvā, ubhatobyūḷhaṃ saṅgāmaṃ pakkhandanti usūsupi khippamānesu, sattīsupi khippamānāsu, asīsupi vijjotalantesu.
Te tattha usūhipi vijjhanti, sattiyāpi vijjhanti, asināpi sīsaṃ chindanti.

Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu asicammaṃ gahetvā, dhanukalāpaṃ sannayhitvā, addāvalepanā upakāriyo pakkhandanti usūsupi khippamānesu, sattīsupi khippamānāsu, asīsupi vijjotalantesu.
Te tattha usūhipi vijjhanti, sattiyāpi vijjhanti, chakaṇakāyapi osiñcanti, abhivaggenapi omaddanti, asināpi sīsaṃ chindanti.

Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu sandhimpi chindanti, nillopampi haranti, ekāgārikampi karonti, paripanthepi tiṭṭhanti, paradārampi gacchanti.
Tamenaṃ rājāno gahetvā vividhā kammakāraṇā kārenti .
kasāhipi tāḷenti, vettehipi tāḷenti, aḍḍhadaṇḍakehipi tāḷenti;
hatthampi chindanti, pādampi chindanti, hatthapādampi chindanti, kaṇṇampi chindanti, nāsampi chindanti, kaṇṇanāsampi chindanti;
bilaṅgathālikampi karonti, saṅkhamuṇḍikampi karonti, rāhumukhampi karonti, jotimālikampi karonti, hatthapajjotikampi karonti, erakavattikampi karonti, cīrakavāsikampi karonti, eṇeyyakampi karonti, baḷisamaṃsikampi karonti,
kahāpaṇikampi karonti, khārāpatacchikampi karonti, palighaparivattikampi karonti, palālapīṭhakampi karonti, tattenapi telena osiñcanti, sunakhehipi khādāpenti, jīvantampi sūle uttāsenti, asināpi sīsaṃ chindanti.
Te tattha maraṇampi nigacchanti, maraṇamattampi dukkhaṃ.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo sandiṭṭhiko dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

‘‘Puna caparaṃ, mahānāma, kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu kāyena duccaritaṃ caranti, vācāya duccaritaṃ caranti, manasā duccaritaṃ caranti.
Te kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā, apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.
Ayampi, mahānāma, kāmānaṃ ādīnavo samparāyiko, dukkhakkhandho kāmahetu kāmanidānaṃ kāmādhikaraṇaṃ kāmānameva hetu.

1)
アヌルッダの弟で、世尊のいとこにあたります。
2)
注釈書によると第三禅以上でられるもの
mn14_1.txt · 最終更新: by h1roemon