ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn50_2

mn50(2) 『魔呵責経(2)』 まかしゃくきょう、 Māratajjanīyasuttaṃ、マーラタッジャニーヤ・スッタ)

 そのとき悪しき者よ、ドゥーシン(私)はふとった。
『私はこれら持戒者善法者である比丘たちの来処も行き先も知らない。
 私は婆羅門、居士たちに憑依してみてはどうか、
 ”さあ、お前たちは持戒者善法者である比丘たちをののしり、悪口を言い、悩ませ、困らせよ。
 おそらくお前たちによりののしられ、悪口を言われ、悩ませられ、困らされたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう。”と』。
 さて悪しき者よ、ドゥーシンはその婆羅門、居士たちに憑依した。
 ”さあ、お前たちは持戒者善法者である比丘たちをののしり、悪口を言い、悩ませ、困らせよ。
 おそらくお前たちによりののしられ、悪口を言われ、悩ませられ、困らされたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう。”と。
 
 すると悪しき者よ、ドゥーシンによって憑依されたその婆羅門や居士たちは持戒者善法者である比丘たちをののしり、口を言い、悩ませ、困らせた。
『この禿げ頭の似非沙門、黒い奴隷、卑賤者の子孫らは”我々は禅者なり、我々は禅者なり”と肩を落とし、顔を下に、酔ったように、考え込み、落ち込み、審慮し、沈思する。
 まるで木の枝でネズミを狙うフクロウが考え込み、落ち込み、審慮し、沈思するように。
 じつにそのように、この禿げ頭の似非沙門、黒い奴隷、卑賤者の子孫らは”我々は禅者なり、我々は禅者なり”と肩を落とし、顔を下に、酔ったように、考え込み、落ち込み、審慮し、沈思している。
 まるで川岸で魚を狙うジャッカルが考え込み、落ち込み、審慮し、沈思するように。
 じつにそのように、この禿げ頭の似非沙門、黒い奴隷、卑賤者の子孫らは”我々は禅者なり、我々は禅者なり”と肩を落とし、顔を下に、酔ったように、考え込み、落ち込み、審慮し、沈思している。
 まるで不潔なごみ山の隙間で鼠を狙っている猫が考え込み、落ち込み、審慮し、沈思するように。
 じつにそのように、この禿げ頭の似非沙門、黒い奴隷、卑賤者の子孫らは”我々は禅者なり、我々は禅者なり”と肩を落とし、顔を下に、酔ったように、考え込み、落ち込み、審慮し、沈思している。
 まるで荷車から切断されたロバが不潔なごみ山の隙間で考え込み、落ち込み、審慮し、沈思するように。
 じつにそのように、この禿げ頭の似非沙門、黒い奴隷、卑賤者の子孫らは”我々は禅者なり、我々は禅者なり”と肩を落とし、顔を下に、酔ったように、考え込み、落ち込み、審慮し、沈思している」と。
 
 しかし悪しき者よ、その人々が最期を迎えたその時、ほとんどが身の崩壊より死後に苦界悪趣堕処地獄再生した。

 悪しき者よ、そこで阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊は、比丘たちに呼びかけられた。
『比丘たちよ、婆羅門や居士たちがドゥーシンによって憑依された。
 ”さあ、お前たちは持戒者善法者である比丘たちをののしり、悪口を言い、悩ませ、困らせよ。
 おそらくお前たちによりののしられ、悪口を言われ、悩ませられ、困らされたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう。”と。
 さあ比丘たちよ、君たちは慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住しなさい。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
 かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく悪意なき、慈しみを伴うをもって、行き渡らせて住しなさい。
 憐憫を伴うをもって  … 中略 …
 あるをもって   … 中略 …
 平静なるにより一方向に行き渡らせて住しなさい。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
 かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく悪意なき、平静なるにより、行き渡らせて住しなさい』と。
 
 そこで悪しき者よ、その比丘たちは、阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊によりこのように訓誡され、このように指導されて、森に行き、
 木の根元に行き、き家に行き、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住した。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
 かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、慈しみを伴うをもって、行き渡らせて住した。
 憐憫を伴うをもって  … 中略 …
 あるをもって   … 中略 …
 平静なるにより一方向に行き渡らせ住すした。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
 かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、平静なるにより、行き渡らせて住した。
 そのとき悪しき者よ、ドゥーシン(私)はふとった。
『このようになしても私は、持戒者善法者であるこれらの比丘たちの来処や行き先を知らない。私は婆羅門、居士たちに憑依してみてはどうか、
 ”さあお前たちは持戒者善法者である比丘たちを恭敬し、尊重し、奉事し、供養せよ。
 おそらくお前たちに恭敬され、尊重され、重んじられ、供養されたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう。”と。
 さて悪しき者よ、ドゥーシンはその婆羅門、居士たちに憑依した。
 ”さあ、お前たちは持戒者善法者である比丘たちに恭敬し、尊重し、奉事し、供養せよ。おそらくお前たちに恭敬され、尊重され、重んじられ、供養されたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう。”と。
 
 すると悪しき者よ、ドゥーシンによって憑依されたその婆羅門や居士たちは持戒者善法者である比丘たちに恭敬し、尊重し、奉事し、供養した。
 
 しかし悪しき者よ、その人々が最期を迎えたその時、ほとんどが身の崩壊より死後に善趣である天界に再生した。

 悪しき者よ、そこで阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊は、比丘たちに呼びかけられた。
『比丘たちよ、婆羅門や居士たちがドゥーシンによって憑依された。
 ”さあ、お前たちは持戒者善法者である比丘たちに恭敬し、尊重し、奉事し、供養せよ。おそらくお前たちに恭敬され、尊重され、重んじられ、供養されたには、ドゥーシンが付け入る隙を得られるような、その異変があるだろう“と。
 さあ、比丘たちよ、君たちはについて不浄随観者として、について厭逆ある者として、一切世界について不満ある者として、一切諸行について無常随観者として住しなさい』と。
 
 そこで悪しき者よ、その比丘たちは、阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊によりこのように訓誡され、このように指導されて、森に行き、木の根元に行き、き家に行き、
 について不浄随観者として、について厭逆ある者として、一切世界について不満ある者として、一切諸行について無常随観者として住した。
 さて悪しき者よ、阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊は午前に着衣して、鉢と衣を持って、随従沙門としてヴィドゥラ尊者と共に村に托鉢に入られた。
 すると悪しき者よ、ドゥーシンは、ある子供に憑依して小石をつかむとヴィドゥラ尊者の頭に打撃を与え、

 頭が裂けた。
 そして悪しき者よ、ヴィドゥラ尊者は血のしたたる裂かれた頭をもって、阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊に、後からずっと付き従った。
 悪しき者よ、そこで阿羅漢正等覚者たるカクサンダ世尊は、象が振り返るように振り返られた。
『まったくこのドゥーシンは程度を了知しない』と。
 そして悪しき者よ、振り返りと共に、ドゥーシンはその場所から死没して大地獄再生した。
 
 しかし悪しき者よ、その大地獄には三つの名前が付けられている。
 六触処(地獄)と、杭打(地獄)、各別苦(地獄)と。

 さて悪しき者よ、地獄の番人が私に近づきこう言った、
 友よ、お前の心臓のなかで杭が杭と出くわす時、

 そのときお前はそれを知るだろう、
『自分が地獄で責められて千年だ』と。1)
 悪しき者よ、その私は幾年も、幾百年も、幾千年もその大地獄で責められた。
 一万年、その大地獄出罪という名の増地獄で責められ、苦痛感受した。
 悪しき者よ、その私には人間のようながあるが、
 頭はまるで魚のようであった。

‘‘Atha kho, pāpima, dūsissa mārassa etadahosi .
‘imesaṃ kho ahaṃ bhikkhūnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ neva jānāmi āgatiṃ vā gatiṃ vā.
Yaṃnūnāhaṃ brāhmaṇagahapatike anvāviseyyaṃ .
etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha.
Appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.
Atha kho te, pāpima, dūsī māro brāhmaṇagahapatike anvāvisi .

‘etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha.
Appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.

‘‘Atha kho te, pāpima, brāhmaṇagahapatikā anvāvisiṭṭhā dūsinā mārena bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosanti paribhāsanti rosenti vihesenti .
‘ime pana muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā [kaṇhā (syā. kaṃ. ka.)] bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti.
Seyyathāpi nāma ulūko rukkhasākhāyaṃ mūsikaṃ maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati;
evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti.
Seyyathāpi nāma kotthu nadītīre macche maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati;
evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti.
Seyyathāpi nāma biḷāro sandhisamalasaṅkaṭīre mūsikaṃ maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati;
evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti.
Seyyathāpi nāma gadrabho vahacchinno sandhisamalasaṅkaṭīre jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati,
evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyantī’’ti.

‘‘Ye kho pana, pāpima, tena samayena manussā kālaṅkaronti yebhuyyena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.
‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhū āmantesi .
‘anvāviṭṭhā kho, bhikkhave, brāhmaṇagahapatikā dūsinā mārena .

etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha,
appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.
Etha, tumhe, bhikkhave, mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharatha, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.

Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharatha.
Karuṇāsahagatena cetasā…pe…
muditāsahagatena cetasā…pe…
upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharatha, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.

Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharathā’ti.

‘‘Atha kho te, pāpima, bhikkhū kakusandhena bhagavatā arahatā sammāsambuddhena evaṃ ovadiyamānā evaṃ anusāsiyamānā araññagatāpi
rukkhamūlagatāpi suññāgāragatāpi mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā vihariṃsu, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.

Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā vihariṃsu.
Karuṇāsahagatena cetasā…pe…
muditāsahagatena cetasā…pe…
upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā vihariṃsu, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.

Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā vihariṃsu.
‘‘Atha kho, pāpima, dūsissa mārassa etadahosi .
‘evampi kho ahaṃ karonto imesaṃ bhikkhūnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ neva jānāmi āgatiṃ vā gatiṃ vā, yaṃnūnāhaṃ brāhmaṇagahapatike anvāviseyyaṃ .
etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha,
appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.
Atha kho te, pāpima, dūsī māro brāhmaṇagahapatike anvāvisi .

‘etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha, appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.

Atha kho te, pāpima, brāhmaṇagahapatikā anvāviṭṭhā dūsinā mārena bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti.

‘‘Ye kho pana, pāpima, tena samayena manussā kālaṅkaronti yebhuyyena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.
‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhū āmantesi .
‘anvāviṭṭhā kho, bhikkhave, brāhmaṇagahapatikā dūsinā mārena .

etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha, appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāranti.
Etha, tumhe, bhikkhave, asubhānupassino kāye viharatha, āhāre paṭikūlasaññino, sabbaloke anabhiratisaññino [anabhiratasaññīno (sī. syā. kaṃ. pī.)], sabbasaṅkhāresu aniccānupassino’ti.

‘‘Atha kho te, pāpima, bhikkhū kakusandhena bhagavatā arahatā sammāsambuddhena evaṃ ovadiyamānā evaṃ anusāsiyamānā araññagatāpi rukkhamūlagatāpi suññāgāragatāpi
asubhānupassino kāye vihariṃsu, āhāre paṭikūlasaññino, sabbaloke anabhiratisaññino, sabbasaṅkhāresu aniccānupassino.

‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya āyasmatā vidhurena pacchāsamaṇena gāmaṃ piṇḍāya pāvisi.
Atha kho, pāpima, dūsī māro aññataraṃ kumārakaṃ [kumāraṃ (sī. pī.)] anvāvisitvā sakkharaṃ gahetvā āyasmato vidhurassa sīse pahāramadāsi;
sīsaṃ vobhindi [sīsaṃ te bhindissāmīti (ka.)].
Atha kho, pāpima, āyasmā vidhuro bhinnena sīsena lohitena gaḷantena kakusandhaṃyeva bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhi.
Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho nāgāpalokitaṃ apalokesi .
‘na vāyaṃ dūsī māro mattamaññāsī’ti.
Sahāpalokanāya ca pana, pāpima, dūsī māro tamhā ca ṭhānā cavi mahānirayañca upapajji.

‘‘Tassa kho pana, pāpima, mahānirayassa tayo nāmadheyyā honti .
chaphassāyataniko itipi, saṅkusamāhato itipi, paccattavedaniyo itipi.
Atha kho maṃ, pāpima, nirayapālā upasaṅkamitvā etadavocuṃ .
yadā kho te [yato te (ka.)], mārisa, saṅkunā saṅku hadaye samāgaccheyya.
Atha naṃ tvaṃ jāneyyāsi .
‘vassasahassaṃ me niraye paccamānassā’ti.

So kho ahaṃ, pāpima, bahūni vassāni bahūni vassasatāni bahūni vassasahassāni tasmiṃ mahāniraye apacciṃ.
Dasavassasahassāni tasseva mahānirayassa ussade apacciṃ vuṭṭhānimaṃ nāma vedanaṃ vediyamāno.
Tassa mayhaṃ, pāpima, evarūpo kāyo hoti, seyyathāpi manussassa.
Evarūpaṃ sīsaṃ hoti, seyyathāpi macchassa.

1)
注釈によると、たくさんの杭が身体のなかを往復し、千年ごとに心臓で交差するという。
mn50_2.txt · 最終更新: by h1roemon