vyapada
| vyāpāda | byāpāda |
|---|---|
| 悪意 | |
瞋恚(しんに), 瞋, 恚, 害心
making bad, doing harm: desire to injure, malevolence, ill-will
五蓋のひとつであり、五下分結のひとつでもあります。
日本では”瞋恚(しんに)→ 怒り”と訳されることが一般的ですが、日本語訳文中でのdosaやpaṭighaとの混乱をさけるため”悪意”を採用しました。ただし、怒りを含むことは用例からわかっています。
v(b)yābādha:加害は異体かも知れません。仮にこの訳語に統一しておきます。
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の悪意の生起の、また既生の悪意の増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. | 比丘たちよ、反感の特相があり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の悪意の生起の、また既生の悪意の増大・繁栄の食です。 |
出典: sn46.2
●byāpāda:悪意は、このように喩えられており、怒りが含まれるような表現です。
| ‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, udapatto agginā santatto pakkuthito [pakkudhito (ka.), ukkaṭṭhito (sī.), ukkuṭṭhito (syā.)] usmudakajāto [ussadakajāto (sī.), usmādakajāto (syā.)]. | たとえば婆羅門よ、火に熱せられ、沸き立ち、熱湯の生じた水の鉢があります。 |
| Tattha cakkhumā puriso sakaṃ mukhanimittaṃ paccavekkhamāno yathābhūtaṃ na jāneyya na passeyya. | そこで、眼ある男性が精査しても、自分の顔の有様を如実に知らず見ないでしょう。 |
出典: sn46.55
出典: sn14.27
| ‘‘Idha, brāhmaṇa, ekacco cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe adhimuccati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati [anupaṭṭhitāya satiyā (syā. kaṃ. pī. ka.) upari āsīvisavagge avassutasutte pana ‘‘anupaṭṭhitakāyassatī’’tveva sabbattha dissati] ca viharati, parittacetaso tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. | 「ここに婆羅門よ、ある者は眼で色を見て、愛しき色に志向し、嫌な色に悪意をもち、身念が現前しないまま住します。小さい心の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱と慧解脱を如実に了知しません。 |
出典: sn35.132
出典: sn41.7
vyapada.txt · 最終更新: by h1roemon
