ユーザ用ツール

サイト用ツール


vihiṃsa
vihiṃsāvihiṃsati
害する

:d: 害, 害意, 悩害 [f.] cruelty; injury; injuring



類語 ahiṃsā:不害、v(b)yāpāda:悪意、v(b)yābādha:加害


‘‘Apārutā tesaṃ amatassa dvārā,「彼らに不死は開かれた
Ye sotavanto pamuñcantu saddhaṃ; ある者たちは解放せよ
Vihiṃsasaññī paguṇaṃ na bhāsiṃ, ある者たちに練達した私は
Dhammaṃ paṇītaṃ manujesu brahme’’ti. 優れたを人々へ語らなかった 梵天よ」と。
出典: sn6.1
Tena kho pana samayena so bhikkhu divāvihāragato pāpake akusale vitakke vitakketi, seyyathidaṃ . さてその時、その比丘は昼住に入り、悪しき不善尋思していた。すなわち、
kāmavitakkaṃ, byāpādavitakkaṃ, vihiṃsāvitakkaṃ. 悪意を。
出典: sn9.11
sanidānaṃ uppajjati vihiṃsāvitakko, no anidānaṃ’’. 起因なきではなく、起因あっては生じます。
出典: sn14.12
‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya.『快楽のためでもなく、陶酔のためでもなく、装飾のためでもなく、美容のためでもなく、ただこの身の存続と支えのため、の抑制のため、梵行の支援のために(食べよう)、
Iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati, anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. かくして以前の苦痛を克服し、新しい苦痛を生じさせず、私には(修行の)進行、罪なきこと、安住があるだろう』と。
出典: sn35.120
Yo ca kāyena vācāya, manasā ca na hiṃsati; 、口(言葉)、により傷つけない者
Sa ve ahiṃsako hoti, yo paraṃ na vihiṃsatī’’ti. 他人をさない者 彼こそ不害者なり」
出典: sn7.5
vihiṃsa.txt · 最終更新: by h1roemon