jhana
| jhāna | jhāyin | |
|---|---|---|
| 禅 | 諸禅[複数] | 禅者 |
動詞のjhāyati:”禅をなす、考え込む、燃える”から来た言葉です。
| ‘‘cattāro me, bhikkhave, jhānā. | 「比丘たちよ、これら四種の禅があります。1) |
| Katame cattāro? | 四とは何か? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 比丘たちよ、ここに比丘は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住します。 |
| Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 尋と伺の寂滅ゆえに、内に明浄ある、心の統一した、尋なき伺なき、定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住します。 |
| Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti . | 喜悦の退色ゆえに、捨ある者として住し、念じ正知しつつ身による楽を体験し、聖者たちがそれを、 |
| ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 『捨と念ある楽住者』と告げる第三禅を成就して住します。 |
| Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 楽の断ゆえに苦の断ゆえに、以前の嬉、憂の消滅ゆえに、不苦不楽なる、捨と念により遍浄な第四禅を成就して住します。 |
| Ime kho, bhikkhave, cattāro jhānā’’ti. | 比丘たちよ、これらが四禅です」と。 |
1)
meはimeの欠落と見ました
出典: sn53.1_12
類語 samāpatti:等至、 samādhi:定、 vuṭṭhāna:出定
出典: sn14.16
出典: sn21.4
出典: sn22.79
出典: sn7.18
出典: sn34.1
出典: sn35.146
jhana.txt · 最終更新: by h1roemon
