経典内で住するや、住者という場合はただ住むとか暮らすという意味ではなく、比丘としてつねに修行して過ごすことのようです。
類語 ekavihārī:独住者、appamādavihārī:不放逸住者、pamādavihārī:放逸住者
| ‘‘‘ekavihārī, ekavihārī’ti, bhante, vuccati. | 「尊者よ、『独住者、独住者』と言われます。 |
| Kittāvatā nu kho, bhante, ekavihārī hoti, kittāvatā ca pana sadutiyavihārī hotī’’ti? | 尊者よ、いったい何をもって独住者となり、何をもって伴侶ある住者となりますか」と。 |
| ‘‘Yassa sakkariyamānassa, asakkārena cūbhayaṃ; | 「恭敬されても不恭敬によっても また両方でも |
| Samādhi na vikampati, appamāṇavihārino [appamādavihārino (pī. ka.) appamāṇoti hettha phalasamādhi, na sati]. | その者の定が揺れ動かないような無量(心)住者 |
| ‘‘Taṃ jhāyinaṃ sātatikaṃ, sukhumaṃ diṭṭhivipassakaṃ; | その不断の禅者、微細な見の観察者 |
| Upādānakkhayārāmaṃ, āhu sappuriso itī’’ti. | 取の尽滅を愉しむ者を 善人と言う」と。 |
| Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhaṃ gacchati. | 諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, appamādavihārī hotī’’ti. | 比丘たちよ、不放逸住者はこのようです」と。 |
| Dhammānaṃ apātubhāvā pamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati. | 諸法の顕現なきゆえに放逸住者と数えられます。 |
| idha bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti . | 『ここに比丘は喜悦の退色ゆえに、捨ある者として住し、念じ正知しつつ身による楽を体験し、聖者たちがそれを、 |
| ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | ”捨と念ある楽住者”と告げる第三禅を成就して住する。 |