| sukha | sukhita | sukheti |
| 楽 | 幸福 | 幸福な | 楽しませる |
楽, 安楽, 幸福 [nt.] happiness; comfort
dukkha:苦の対義語です。
類語 sukhindriya:楽根、domanassa:憂、somanassa:嬉
| Ime kho, bhikkhave, cattāro puññābhisandā kusalābhisandā sukhassāhārā’’ti. | 比丘たちよ、これらが四つの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福の食です」と。 |
| ‘‘Sukhino vata arahanto, taṇhā tesaṃ na vijjati; | 「阿羅漢たちはじつに幸福である 彼らの渇愛は見出されず |
| Asmimāno samucchinno, mohajālaṃ padālitaṃ. | 我慢は断絶され 痴の網は裂かれた |
| Sukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. | 比丘たちよ、楽を受けうる触に縁りて楽受が生じます。 |
| ‘‘Saddhīdha vittaṃ purissa seṭṭhaṃ, dhammo suciṇṇo sukhamāvahāti; | 「この世で信が人の最上の財であり 法がよく行じられて幸福をもたらす |
| Bahujanahitāya kira tvaṃ, kassapa, paṭipanno bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. | カッサパよ、君はたしかに多くの人々の恩恵のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間への利益、恩恵、幸福のため行道しています。 |
| Idha, gahapati, ekacco gihīhi [gihi (ka.)] saṃsaṭṭho viharati sahanandī sahasokī, sukhitesu sukhito, dukkhitesu dukkhito, uppannesu kiccakaraṇīyesu attanā tesu yogaṃ āpajjati. | ここで居士よ、ある者は在家者たちと関わり共に喜び、共に悲しみ、(みなが)幸福なときに幸福に、苦しむときに苦しみ住し、なすべき所用が生じると自らそれらに専念します。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, dukkhaṃ. | 「比丘たちよ、色は苦であり、 |
| Yopi hetu yopi paccayo rūpassa uppādāya, sopi dukkho. | 色の生起のための因と縁、それも苦です。 |
| Dukkhasambhūtaṃ, bhikkhave, rūpaṃ kuto sukhaṃ bhavissati! | 比丘たちよ、苦から生成した色がどうして楽になりますか。 |
| Vedayatīti kho, bhikkhave, tasmā ‘vedanā’ti vuccati. | 比丘たちよ、『感受する(vedayati)』それゆえ『受(vedanā)』と言われます。 |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccato jānato passato avijjā pahīyati, vijjā uppajjati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常と知り見る者の無明は断じられ、明が生じます。 |
| Dhammādhammena bhoge pariyesitvā sāhasenapi asāhasenapi na attānaṃ sukheti, na pīṇeti, na saṃvibhajati, na puññāni karoti. | 法によっても非法によっても、暴力的にも非暴力的にも財物を探し求めてから、自己を楽しませず、満足させず、分かちあわず、功徳をなしません。 |