ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn12.62

sn12.62『第二無聞経』Dutiyaassutavāsuttaṃ

Sāvatthiyaṃ viharati…pe… (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。…中略…
‘‘assutavā, bhikkhave, puthujjano imasmiṃ cātumahābhūtikasmiṃ kāyasmiṃ nibbindeyyapi virajjeyyapi vimucceyyapi.「比丘たちよ、無聞凡夫も、この四大種に対して厭い離貪し、解脱したいこともあります。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Dissati, bhikkhave, imassa cātumahābhūtikassa kāyassa ācayopi apacayopi ādānampi nikkhepanampi. 比丘たちよ、この四大種には集積削減取ること捨てることが見られます。
Tasmā tatrāssutavā puthujjano nibbindeyyapi virajjeyyapi vimucceyyapi. それゆえ、それに対して無聞凡夫厭い離貪し、解脱したいこともあるのです。
Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, tatrāssutavā puthujjano nālaṃ nibbindituṃ nālaṃ virajjituṃ nālaṃ vimuccituṃ. しかし比丘たちよ、無聞凡夫はこのとも、とも、とも呼ばれるもの、それに対して厭離が不十分で、離貪が不十分で、解脱が不十分です。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Dīgharattañhetaṃ, bhikkhave, assutavato puthujjanassa ajjhositaṃ mamāyitaṃ parāmaṭṭhaṃ . なぜなら比丘たちよ、長い間、無聞凡夫のそれは固執され、わが物とされ、執取されているからです。
‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti.『これは私のもの。これは私である。これは私のである』と。
Tasmā tatrāssutavā puthujjano nālaṃ nibbindituṃ nālaṃ virajjituṃ nālaṃ vimuccituṃ’’. それゆえ、無聞凡夫はそれに対して厭離が不十分で、離貪が不十分で、解脱が不十分です。
‘‘Varaṃ, bhikkhave, assutavā puthujjano imaṃ cātumahābhūtikaṃ kāyaṃ attato upagaccheyya, na tveva cittaṃ. 比丘たちよ、無聞凡夫は『』としてにではなく、この四大種に近づくほうがまだましです。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Dissatāyaṃ, bhikkhave, cātumahābhūtiko kāyo ekampi vassaṃ tiṭṭhamāno dvepi vassāni tiṭṭhamāno tīṇipi vassāni tiṭṭhamāno cattāripi vassāni tiṭṭhamāno pañcapi vassāni tiṭṭhamāno dasapi 比丘たちよ、この四大種は一年もとどまり、二年もとどまり、それより三年もとどまり、四年もとどまり、五年もとどまり、十年もとどまり、
vassāni tiṭṭhamāno vīsatipi vassāni tiṭṭhamāno tiṃsampi vassāni tiṭṭhamāno cattārīsampi vassāni tiṭṭhamāno paññāsampi vassāni tiṭṭhamāno vassasatampi tiṭṭhamāno, bhiyyopi tiṭṭhamāno. 二十年もとどまり、三十年もとどまり、四十年もとどまり、五十年もとどまり、百年もとどまり、さらにとどまるように見えるからです。
Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, taṃ rattiyā ca divasassa ca aññadeva uppajjati aññaṃ nirujjhati. しかし比丘たちよ、このとも、とも、とも呼ばれるもの。それは昼夜にまったく別に生じ、別にします。
‘‘Tatra, bhikkhave, sutavā ariyasāvako paṭiccasamuppādaṃyeva sādhukaṃ yoniso manasi karoti . それについて比丘たちよ、既聞聖弟子は、まさに縁起を充分に如理作意します。
‘iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati;『かくしてこれがあればそれがあり これの生起よりそれは生じる
imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhatī’ti. これがなければそれはなく これのゆえにそれは滅する』と。
Sukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. 比丘たちよ、受けうる縁りて楽受が生じます。
Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. まさにその受けうるゆえに、受けうる縁りて生じ、応じて感受された楽受。それはし、それは寂滅します。
Dukkhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhavedanā. 比丘たちよ、受けうる縁りて苦受が生じます。
Tasseva dukkhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ dukkhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā dukkhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. まさにその受けうるゆえに、受けうる縁りて生じ、応じて感受された苦受。それはし、それは寂滅します。
Adukkhamasukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. 比丘たちよ、不苦不楽受けうる縁りて不苦不楽受が生じます。
Tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. まさにその不苦不楽受けうるゆえに、不苦不楽受けうる縁りて生じ、応じて感受された不苦不楽受。それはし、それは寂滅します。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ saṅghaṭṭanasamodhānā usmā jāyati tejo abhinibbattati. たとえば比丘たちよ、二つの木片のこすり合わせからが生まれ、現出します。
Tesaṃyeva dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ nānākatavinibbhogā [nānābhāvāvinikkhepā (sī. pī.) ma. ni. 3.357] yā tajjā usmā sā nirujjhati sā vūpasammati; まさにその二つの木片の別離と分離ゆえに、応じる、それはし、それは寂滅します。
evameva kho, bhikkhave, sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. まさにそのように比丘たちよ、受けうる縁りて楽受が生じます。
Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati…pe… まさにその受けうるゆえに、受けうる縁りて生じ、応じて感受された楽受。それはし、それは寂滅します。 …中略…
adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. 不苦不楽受けうる縁りて不苦不楽受が生じます。
Tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. まさにその不苦不楽受けうるゆえに、不苦不楽受けうる縁りて生じ、応じて感受された不苦不楽受。それはし、それは寂滅します。
‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako phassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati, saññāyapi nibbindati, saṅkhāresupi nibbindati, viññāṇasmimpi nibbindati; 比丘たちよ、このように見る既聞聖弟子は、についても厭いについても厭いについても厭いについても厭いについても厭い
nibbindaṃ virajjati, virāgā vimuccati, vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. 厭う者は離貪し、離貪ゆえに解脱し、解脱したとき、解脱したというがあります。
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti.尽き梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する」と。
sn12.62.txt · 最終更新: by h1roemon