識, 分ち知ること, 識神, 意識 [nt.] animation; consciousness
sn22.79によると、動詞:vijānati:”識る、わかる”の名詞形です。
●この用例では、心(citta)、意(mano)、識(viññāṇa)が同一に扱われています。
| ‘‘Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, taṃ rattiyā ca divasassa ca aññadeva uppajjati aññaṃ nirujjhati. | しかし比丘たちよ、この心とも、意とも、識とも呼ばれるもの。それは昼夜にまったく別に生じ、別に滅します。 |
●語源が説かれています。
| Vijānātīti kho, bhikkhave, tasmā ‘viññāṇa’nti vuccati. | 比丘たちよ、『識る(vijānāti)』それゆえ『識(viññāṇa)』と言われます。 |
| Kiñca vijānāti? | では何を識るのか? |
| Ambilampi vijānāti, tittakampi vijānāti, kaṭukampi vijānāti, madhurampi vijānāti, khārikampi vijānāti, akhārikampi vijānāti, loṇikampi vijānāti, aloṇikampi vijānāti. | 酸っぱさも識り、苦みも識り、辛さも識り、甘みも識り、鹹味も識り、鹹味なきも識り、塩気も識り、塩なきも識ります。1) |
●sn12.2、sn22.56によると、識には以下の6つがあります。
-
-
-
-
-
-
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, viññāṇaṃ? | それでは比丘たちよ、識とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, viññāṇakāyā . | 比丘たちよ、これら六識の集まり、 |
| cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. | 眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, viññāṇaṃ. | 比丘たちよ、これが識と呼ばれます。 |
●多くのお経に「名色に縁りて識がある 識に縁りて名色がある」と名色との相互依存関係が説かれています。
ここでは葦束の比喩を用いてサーリプッタ尊者が説かれています。
| Seyyathāpi, āvuso, dve naḷakalāpiyo aññamaññaṃ nissāya tiṭṭheyyuṃ. | たとえば友よ、二束の葦は互いに頼って立ちます。 |
| Evameva kho, āvuso, nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ; | まさにそのように友よ、名色に縁りて識があり、 |
| viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; | 識に縁りて名色があり、 |
| Nāmarūpasamudayā viññāṇasamudayo; | 名色の集起ゆえに識の集起があり、 |
| nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho. | 名色の滅ゆえに識の滅があります。 |
縁起の順番が戻るようです。
| ‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇa’’’nti. | 『名色があれば識があり、名色に縁りて識がある』と。2) |
●行に縁りて識がある
| ‘‘Yañca, bhikkhave, ceteti yañca pakappeti yañca anuseti, ārammaṇametaṃ [āramaṇametaṃ (?)] hoti viññāṇassa ṭhitiyā. | 「比丘たちよ、彼が意図すること、企てること、随眠すること。これが識の存続のための所縁です。 |
| Ārammaṇe sati patiṭṭhā viññāṇassa hoti. | 所縁があるとき、識の確立がある。 |
| Tasmiṃ patiṭṭhite viññāṇe virūḷhe āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hoti. | その識が確立して繁茂したとき、将来に再有・転生がある。3) |
| ‘‘Sabbaso vā pana viññāṇe asati, viññāṇanirodhā api nu kho nāmarūpaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に識がなければ、識の滅より(後に)いったい名色は知られますか?」と。 |
類語 samphassaviññāṇāyatana:触識処
| Cakkhunā kho paneva [panevaṃ (syā. kaṃ. ka.)] rūpaṃ disvā ‘amanāpaṃ ittheta’nti pajānāti cakkhuviññāṇaṃ dukkhavedaniyañca. | また、眼で色を見て『これは、今ここで好ましくないもの』と了知し、そして苦を受けうる眼識があり、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhā vedanā. | 触に縁りて苦受が生じます。 |
| ‘‘Dvayaṃ, bhikkhave, paṭicca viññāṇaṃ sambhoti. | 「比丘たちよ、一対に縁りて識が生成します。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, pathavīdhātu, evaṃ catasso viññāṇaṭṭhitiyo daṭṭhabbā. | 「たとえば地界のように、比丘たちよ、そのように識の四つのとどまりは見られるべきです。 |
| ‘‘Upayo [upāyo (bahūsu)], bhikkhave, avimutto, anupayo vimutto. | 「比丘たちよ、接近は解脱せず、接近なきは解脱します。 |
| Rūpupayaṃ [rūpūpāyaṃ (sī. syā. kaṃ.), rūpupāyaṃ (pī. ka.)] vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | 比丘たちよ、色に接近しとどまる識がとどまるとき、色を所縁とし色を拠り所とし、喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| ‘ahamaññatra rūpā aññatra vedanāya aññatra saññāya aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. | 『私は色を除いて受を除いて想を除いて行を除いて、識の来、去、没、再生、成長、繁茂、繁栄を告知しよう。』ということはありえません。 |
| ‘‘Eso kho, bhikkhave, māro pāpimā godhikassa kulaputtassa viññāṇaṃ samanvesati . | 「比丘たちよ、これは、悪魔が良家の子息ゴーディカの識を捜索している、 |
| ‘kattha godhikassa kulaputtassa viññāṇaṃ patiṭṭhita’nti? | 『良家の子息ゴーディカの識はどこに確立したのか?』と。 |
| Evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato viññāṇassa avakkanti na hoti. | まさにそのように比丘たちよ、結縛につながる諸法について危難の随観に住するなら識の来入はありません。 |
| ‘‘evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako cakkhuviññāṇasmimpi nibbindati…pe… | 「ラーフラよ、このように見る既聞の聖弟子は、眼識についても厭い、 …中略… |
| ‘‘Yaṃ kiñci, rāhula, rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā sabbaṃ rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā anupādā vimutto hoti’’. | 「ラーフラよ、過去・未来・現在のいかなる色であれ、内の、外の、粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くの、あらゆる色を『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見て取着せず解脱しています。 |
| ‘‘Rūpadhātu kho, gahapati, viññāṇassa oko. | 「居士よ、色界は識の家です。 |
| Tassa taṃ rūpaṃ vipariṇamati aññathā hoti. | (しかし)彼のその色は変壊し異なるものになります。 |
| Tassa rūpavipariṇāmaññathābhāvā rūpavipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. | 彼の色の変壊、変異により、色の変壊に随転する識があります。 |
| yo viññāṇaṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. | 比丘たちよ、識を歓喜しない者、彼は苦を歓喜せず、 |
| Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmī’’ti. | 苦を歓喜しない者、彼は苦から解放されたと私は説きます」と。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, pañca bījajātāni, evaṃ viññāṇaṃ sāhāraṃ daṭṭhabbaṃ’’. | たとえば五種類の種のように、比丘たちよ、そのように食ある識は見られるべきです。 |
| ‘‘Āyu usmā ca viññāṇaṃ, yadā kāyaṃ jahantimaṃ; | 余命、熱、そして識が この身を去るとき |
| Apaviddho [apaviṭṭho (syā. kaṃ.)] tadā seti, parabhattaṃ acetanaṃ. | そのとき、除かれた、意思なき、他の(生物の)食は横たわる |
| viññāṇadhātu aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. | 識界は無常で変壊し変異するものです。 |
sn35.93:「比丘たちよ、一対に縁りて識が生成する。それでは比丘たちよ、どのように一対に縁りて識が生成するのか?」
mn38_1: