ユーザ用ツール

サイト用ツール


vinnaṇa
viññāṇa

:d: 識, 分ち知ること, 識神, 意識  [nt.] animation; consciousness


sn22.79によると、動詞:vijānati:識る、わかるの名詞形です。

●この用例では、(citta)、(mano)、(viññāṇa)が同一に扱われています。

‘‘Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, taṃ rattiyā ca divasassa ca aññadeva uppajjati aññaṃ nirujjhati. しかし比丘たちよ、このとも、とも、とも呼ばれるもの。それは昼夜にまったく別に生じ、別にします。
出典: sn12.61

●語源が説かれています。

Vijānātīti kho, bhikkhave, tasmā ‘viññāṇa’nti vuccati. 比丘たちよ、『識る(vijānāti)』それゆえ『(viññāṇa)』と言われます。
Kiñca vijānāti? では何を識るのか?
Ambilampi vijānāti, tittakampi vijānāti, kaṭukampi vijānāti, madhurampi vijānāti, khārikampi vijānāti, akhārikampi vijānāti, loṇikampi vijānāti, aloṇikampi vijānāti. 酸っぱさも識り、苦みも識り、辛さも識り、甘みも識り、鹹味も識り、鹹味なきも識り、塩気も識り、塩なきも識ります。1)
1)
舌識のたとえ
出典: sn22.79

sn12.2sn22.56によると、識には以下の6つがあります。

  1.  …縁りて生じる。
  2.  …縁りて生じる。
  3.  …縁りて生じる。
  4.  …縁りて生じる。
  5. 接触縁りて生じる。
  6.  …(思考の対象)と縁りて生じる。
‘‘Katamañca, bhikkhave, viññāṇaṃ? それでは比丘たちよ、とは何か?
Chayime, bhikkhave, viññāṇakāyā . 比丘たちよ、これら六集まり
cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. 
Idaṃ vuccati, bhikkhave, viññāṇaṃ. 比丘たちよ、これがと呼ばれます。
出典: sn22.56

●多くのお経に「名色縁りてがある 縁りて名色がある」と名色との相互依存関係が説かれています。
ここでは葦束の比喩を用いてサーリプッタ尊者が説かれています。

Seyyathāpi, āvuso, dve naḷakalāpiyo aññamaññaṃ nissāya tiṭṭheyyuṃ. たとえば友よ、二束の葦は互いに頼って立ちます。
Evameva kho, āvuso, nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ; まさにそのように友よ、名色縁りてがあり、
viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; 縁りて名色があり、
出典: sn12.67
Nāmarūpasamudayā viññāṇasamudayo; 名色集起ゆえに集起があり、
nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho. 名色ゆえにがあります。
出典: sn22.56


縁起の順番が戻るようです。

‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇa’’’nti.名色があればがあり、名色縁りてがある』と。2)
2)
通常の縁起では名色六処
出典: sn12.65

●行に縁りて識がある

‘‘Yañca, bhikkhave, ceteti yañca pakappeti yañca anuseti, ārammaṇametaṃ [āramaṇametaṃ (?)] hoti viññāṇassa ṭhitiyā.「比丘たちよ、彼が意図すること、企てること、随眠すること。これが存続のための所縁です。
Ārammaṇe sati patiṭṭhā viññāṇassa hoti. 所縁があるとき、確立がある。
Tasmiṃ patiṭṭhite viññāṇe virūḷhe āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hoti. その確立して繁茂したとき、将来に再有転生がある。3)
3)
同様な表現のあるsn12.12の2)、sn12.39も参照。
出典: sn12.38
‘‘Sabbaso vā pana viññāṇe asati, viññāṇanirodhā api nu kho nāmarūpaṃ paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい名色知られますか?」と。
出典: sn12.51

類語 samphassaviññāṇāyatana:触識処


Cakkhunā kho paneva [panevaṃ (syā. kaṃ. ka.)] rūpaṃ disvā ‘amanāpaṃ ittheta’nti pajānāti cakkhuviññāṇaṃ dukkhavedaniyañca. また、を見て『これは、今ここで好ましくないもの』と了知し、そして受けうるがあり、
Phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhā vedanā. 縁りて苦受生じます。
出典: sn35.130
‘‘Dvayaṃ, bhikkhave, paṭicca viññāṇaṃ sambhoti.「比丘たちよ、一対に縁りて生成します。
出典: sn35.93
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, pathavīdhātu, evaṃ catasso viññāṇaṭṭhitiyo daṭṭhabbā.「たとえば地界のように、比丘たちよ、そのようにの四つのとどまりは見られるべきです。
出典: sn22.54
‘‘Upayo [upāyo (bahūsu)], bhikkhave, avimutto, anupayo vimutto.「比丘たちよ、接近解脱せず、接近なきは解脱します。
Rūpupayaṃ [rūpūpāyaṃ (sī. syā. kaṃ.), rūpupāyaṃ (pī. ka.)] vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. 比丘たちよ、接近とどまとどまるとき、所縁とし拠り所とし、喜び散布しながら、成長繁茂繁栄に至るでしょう。
出典: sn22.53
‘ahamaññatra rūpā aññatra vedanāya aññatra saññāya aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.『私はを除いてを除いてを除いてを除いて、の来、去、再生成長繁茂繁栄告知しよう。』ということはありえません。
出典: sn22.53
‘‘Eso kho, bhikkhave, māro pāpimā godhikassa kulaputtassa viññāṇaṃ samanvesati .「比丘たちよ、これは、悪魔が良家の子息ゴーディカの捜索している、
‘kattha godhikassa kulaputtassa viññāṇaṃ patiṭṭhita’nti?『良家の子息ゴーディカのはどこに確立したのか?』と。
出典: sn4.23
Evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato viññāṇassa avakkanti na hoti. まさにそのように比丘たちよ、結縛につながる諸法について危難随観に住するなら来入はありません。
出典: sn12.59
‘‘evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako cakkhuviññāṇasmimpi nibbindati…pe…「ラーフラよ、このように見る既聞聖弟子は、についても厭い、 …中略…
出典: sn18.3
‘‘Yaṃ kiñci, rāhula, rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā sabbaṃ rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā anupādā vimutto hoti’’.「ラーフラよ、過去・未来・現在のいかなるであれ、内の外の粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くの、あらゆるを『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見て取着せず解脱しています。
出典: sn18.22
‘‘Rūpadhātu kho, gahapati, viññāṇassa oko.居士よ、の家です。
出典: sn22.3
Tassa taṃ rūpaṃ vipariṇamati aññathā hoti. (しかし)彼のその変壊し異なるものになります。
Tassa rūpavipariṇāmaññathābhāvā rūpavipariṇāmānuparivatti viññāṇaṃ hoti. 彼の変壊変異により、変壊に随転するがあります。
出典: sn22.7
yo viññāṇaṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. 比丘たちよ、歓喜しない者、彼は歓喜せず、
Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmī’’ti. 歓喜しない者、彼はから解放されたと私は説きます」と。
出典: sn22.29
Seyyathāpi, bhikkhave, pañca bījajātāni, evaṃ viññāṇaṃ sāhāraṃ daṭṭhabbaṃ’’. たとえば五種類の種のように、比丘たちよ、そのようにあるは見られるべきです。
出典: sn22.54
‘‘Āyu usmā ca viññāṇaṃ, yadā kāyaṃ jahantimaṃ; 余命、そしてが このを去るとき
Apaviddho [apaviṭṭho (syā. kaṃ.)] tadā seti, parabhattaṃ acetanaṃ. そのとき、除かれた、意思なき、他の(生物の)食は横たわる
出典: sn22.95
viññāṇadhātu aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. 無常変壊変異するものです。
出典: sn25.9

sn35.93:「比丘たちよ、一対に縁りて生成する。それでは比丘たちよ、どのように一対に縁りて生成するのか?」
mn38_1

vinnaṇa.txt · 最終更新: by h1roemon