ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn12.51

sn12.51『遍査経』Parivīmaṃsanasuttaṃ

Evaṃ me sutaṃ . 私はこのように聞いた。
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi . そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
‘‘bhikkhavo’’ti.「比丘たちよ」と。
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.「尊者よ」と、比丘たちは世尊に応じた。
Bhagavā etadavoca . 世尊はこう言われた。
‘‘Kittāvatā nu kho, bhikkhave, bhikkhū parivīmaṃsamāno parivīmaṃseyya sabbaso sammā dukkhakkhayāyā’’ti?「比丘たちよ、いったいどれほど遍査する比丘は尽滅のため完全に正しく遍査するのでしょうか?」と。1)
‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā.「尊者よ、我々のは世尊を根本とし、世尊を導き手とし、世尊を頼みとします。
Sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho. 尊者よ、どうか世尊はこの所説の意味を、明らかにされますように。
Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. 世尊の(法を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.「それでは比丘たちよ、君たちは聞き、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.「尊者よ、そのように」と、比丘たちは世尊に応じた。
Bhagavā etadavoca . 世尊はこう言われた。
‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati .「比丘たちよ、ここに遍査する比丘は遍査します、
‘yaṃ kho idaṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ dukkhaṃ loke uppajjati jarāmaraṇaṃ;『多種多様に世界生じるである、この
idaṃ nu kho dukkhaṃ kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ? いったいこのは何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
Kismiṃ sati jarāmaraṇaṃ hoti, kismiṃ asati jarāmaraṇaṃ na hotī’ti? 何があればがあり、何がなければはないのか?』と。
So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . 遍査する彼はこう了知します。
‘yaṃ kho idaṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ dukkhaṃ loke uppajjati jarāmaraṇaṃ, idaṃ kho dukkhaṃ jātinidānaṃ jātisamudayaṃ jātijātikaṃ jātippabhavaṃ.『多種多様に世界生じるである、この。この起因で、起源で、が出処で、発生源である。
Jātiyā sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātiyā asati jarāmaraṇaṃ na hotī’’’ti. があればがあり、がなければはない。』」と。
‘‘So jarāmaraṇañca pajānāti, jarāmaraṇasamudayañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhañca pajānāti, yā ca jarāmaraṇanirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī;「彼は了知し、集起了知し、了知し、へ導く適切な行道了知し、そのように行道して随法行者となります。
ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno jarāmaraṇanirodhāya. 比丘たちよ、この比丘は尽滅のため、のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。
‘‘Athāparaṃ parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati . そしてさらに、遍査する者は遍査します、
‘jāti panāyaṃ kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā, kismiṃ sati jāti hoti, kismiṃ asati jāti na hotī’ti?『では、このは何が起因で、何が起源で、何が出で、何が発生源なのか?何があればがあり、何がなければはないのか?』と。
So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . 遍査する彼はこう了知します。
‘jāti bhavanidānā bhavasamudayā bhavajātikā bhavappabhavā;起因で、起源で、が出処で、発生源である、
bhave sati jāti hoti, bhave asati jāti na hotī’’’ti. があればがあり、がなければはない。』」と。
‘‘So jātiñca pajānāti, jātisamudayañca pajānāti, jātinirodhañca pajānāti, yā ca jātinirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī;「彼は了知し、集起了知し、了知し、へ導く適切な行道了知し、そのように行道して随法行者となります。
ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno jātinirodhāya. 比丘たちよ、この比丘は尽滅のため、のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。
‘‘Athāparaṃ parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati . そしてさらに、遍査する者は遍査します、
‘bhavo panāyaṃ kiṃnidāno…pe…『では、このは何が起因で、 …中略…
upādānaṃ panidaṃ kiṃnidānaṃ… では、このは何が起因で、 …
taṇhā panāyaṃ kiṃnidānā… では、この渇愛は何が起因で、 …
vedanā… は …
phasso… は …
saḷāyatanaṃ panidaṃ kiṃnidānaṃ… では、この六処は何が起因で、 …
nāmarūpaṃ panidaṃ… では、この名色は何が起因で、 …
viññāṇaṃ panidaṃ… では、このは何が起因で、 …
saṅkhārā panime kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā; では、このは何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか、
kismiṃ sati saṅkhārā honti, kismiṃ asati saṅkhārā na hontī’ti? 何があればがあり、何がなければはないのか?』と。
So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . 遍査する彼はこう了知します。
‘saṅkhārā avijjānidānā avijjāsamudayā avijjājātikā avijjāpabhavā;は、無明起因で、無明起源で、無明が出処で、無明発生源であり、
avijjāya sati saṅkhārā honti, avijjāya asati saṅkhārā na hontī’’’ti. 無明があればがあり、無明がなければはない。』」と。
‘‘So saṅkhāre ca pajānāti, saṅkhārasamudayañca pajānāti, saṅkhāranirodhañca pajānāti, yā ca saṅkhāranirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī;「彼は了知し、集起了知し、了知し、へ導く適切な行道了知し、そのように行道して随法行者となります。
ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno saṅkhāranirodhāya. 比丘たちよ、この比丘は尽滅のため、のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。
‘‘Avijjāgato yaṃ, bhikkhave, purisapuggalo puññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, puññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. 比丘たちよ、もし無明に至った人物が為作すれば、に至るがあります。
Apuññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, apuññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. もし非福為作すれば、非福に至るがあります。
Āneñjaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti āneñjūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. もし不動為作すれば、不動に至るがあります。
Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno avijjā pahīnā hoti vijjā uppannā, so avijjāvirāgā vijjuppādā neva puññābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti na apuññābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti na āneñjābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. (しかし)比丘たちよ、比丘の無明じられが生じているならば、無明離貪ゆえ生起ゆえに、彼は為作せず、非福為作せず、不動為作しません。
Anabhisaṅkharonto anabhisañcetayanto na kiñci loke upādiyati; 為作せず為思念しない者は、世間で何であれ取着せず、
anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. 取着しない者は動揺せず、動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します。
‘‘So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. そしてもし楽受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。2)
Dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. もし苦受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。
Adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. もし不苦不楽受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。
So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati. そしてもし楽受感受するなら、離縛してそれを感受します。
Dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ [taṃ vedanaṃ (sī. pī.), vedanaṃ (ka.)] vedayati. もし苦受感受するなら、離縛してそれを感受します。
Adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati. もし不苦不楽受感受するなら、離縛してそれを感受します。
‘‘So kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti. そしての終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知し、の終極までの感受しているなら『の終極までの感受している』と了知します。
Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissanti, sarīrāni avasissantīti pajānāti. 身の崩壊遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは歓喜されることなく、冷たくなり、遺体が残るであろうと了知します。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso kumbhakārapākā uṇhaṃ kumbhaṃ uddharitvā same bhūmibhāge paṭisisseyya [paṭiviseyya (sī.), patiṭṭhapeyya (syā. kaṃ. pī.), paṭiseveyya (ṭīkā)]. たとえば比丘たちよ、男が陶工の釜から熱い瓶を引き上げて、平らな地面に置くとします。
Tatra yāyaṃ usmā sā tattheva vūpasameyya, kapallāni avasisseyyuṃ. そこでのその、それはまさにそこで寂静となり、壺が残るでしょう。
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti. まさにそのように比丘たちよ、比丘はの終極までの感受しているなら『の終極までの感受している』と了知し、の終極までの感受しているなら『の終極までの感受している』と了知します。
Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissanti, sarīrāni avasissantīti pajānāti. 身の崩壊遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは歓喜されることなく、冷たくなり、遺体が残るであろうと了知します。
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu kho khīṇāsavo bhikkhu puññābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyya apuññābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyya āneñjābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyyā’’ti? 比丘たちよ、これをどう思いますか。いったい漏尽の比丘は為作し、あるいは非福為作し、あるいは不動為作しますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana saṅkhāresu asati, saṅkhāranirodhā api nu kho viññāṇaṃ paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana viññāṇe asati, viññāṇanirodhā api nu kho nāmarūpaṃ paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい名色知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana nāmarūpe asati, nāmarūpanirodhā api nu kho saḷāyatanaṃ paññāyethā’’ti?「では完全に名色がなければ、名色より(後に)いったい六処知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana saḷāyatane asati, saḷāyatananirodhā api nu kho phasso paññāyethā’’ti?「では完全に六処がなければ、六処より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana phasse asati, phassanirodhā api nu kho vedanā paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana vedanāya asati, vedanānirodhā api nu kho taṇhā paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい渇愛知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana taṇhāya asati, taṇhānirodhā api nu kho upādānaṃ paññāyethā’’ti?「では完全に渇愛がなければ、渇愛より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana upādāne asati, upādānanirodhā api nu kho bhavo paññāyethā’’ti.「では完全にがなければ、より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana bhave asati, bhavanirodhā api nu kho jāti paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sabbaso vā pana jātiyā asati, jātinirodhā api nu kho jarāmaraṇaṃ paññāyethā’’ti?「では完全にがなければ、より(後に)いったい知られますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Sādhu sādhu, bhikkhave, evametaṃ, bhikkhave, netaṃ aññathā.善きかな善きかな比丘たちよ、これはこのようであり、比丘たちよ、これに違いありません。
Saddahatha me taṃ, bhikkhave, adhimuccatha, nikkaṅkhā ettha hotha nibbicikicchā. 比丘たちよ、私のそれをじ、信解しなさい。これについて疑いなく迷いなくありなさい。
Esevanto dukkhassā’’ti. これこその終わりです」と。
2)
sn22.88に同表現あり。
sn12.51.txt · 最終更新: by h1roemon