sn12.51
sn12.51『遍査経』Parivīmaṃsanasuttaṃ
| Evaṃ me sutaṃ . | 私はこのように聞いた。 |
| ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. | ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。 |
| Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi . | そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。 |
| ‘‘bhikkhavo’’ti. | 「比丘たちよ」と。 |
| ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. | 「尊者よ」と、比丘たちは世尊に応じた。 |
| Bhagavā etadavoca . | 世尊はこう言われた。 |
| ‘‘Kittāvatā nu kho, bhikkhave, bhikkhū parivīmaṃsamāno parivīmaṃseyya sabbaso sammā dukkhakkhayāyā’’ti? | 「比丘たちよ、いったいどれほど遍査する比丘は苦の尽滅のため完全に正しく遍査するのでしょうか?」と。1) |
| ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā. | 「尊者よ、我々の法は世尊を根本とし、世尊を導き手とし、世尊を頼みとします。 |
| Sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho. | 尊者よ、どうか世尊はこの所説の意味を、明らかにされますように。 |
| Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. | 世尊の(法を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。 |
| ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. | 「それでは比丘たちよ、君たちは聞き、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。 |
| ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. | 「尊者よ、そのように」と、比丘たちは世尊に応じた。 |
| Bhagavā etadavoca . | 世尊はこう言われた。 |
| ‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati . | 「比丘たちよ、ここに遍査する比丘は遍査します、 |
| ‘yaṃ kho idaṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ dukkhaṃ loke uppajjati jarāmaraṇaṃ; | 『多種多様に世界に生じる苦である、この老死、 |
| idaṃ nu kho dukkhaṃ kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ? | いったいこの苦は何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか? |
| Kismiṃ sati jarāmaraṇaṃ hoti, kismiṃ asati jarāmaraṇaṃ na hotī’ti? | 何があれば老死があり、何がなければ老死はないのか?』と。 |
| So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . | 遍査する彼はこう了知します。 |
| ‘yaṃ kho idaṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ dukkhaṃ loke uppajjati jarāmaraṇaṃ, idaṃ kho dukkhaṃ jātinidānaṃ jātisamudayaṃ jātijātikaṃ jātippabhavaṃ. | 『多種多様に世界に生じる苦である、この老死。この苦は生が起因で、生が起源で、生が出処で、生が発生源である。 |
| Jātiyā sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātiyā asati jarāmaraṇaṃ na hotī’’’ti. | 生があれば老死があり、生がなければ老死はない。』」と。 |
| ‘‘So jarāmaraṇañca pajānāti, jarāmaraṇasamudayañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhañca pajānāti, yā ca jarāmaraṇanirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī; | 「彼は老死を了知し、老死の集起を了知し、老死の滅を了知し、老死の滅へ導く適切な行道を了知し、そのように行道して随法行者となります。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno jarāmaraṇanirodhāya. | 比丘たちよ、この比丘は苦の尽滅のため、老死の滅のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。 |
| ‘‘Athāparaṃ parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati . | そしてさらに、遍査する者は遍査します、 |
| ‘jāti panāyaṃ kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā, kismiṃ sati jāti hoti, kismiṃ asati jāti na hotī’ti? | 『では、この生は何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?何があれば生があり、何がなければ生はないのか?』と。 |
| So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . | 遍査する彼はこう了知します。 |
| ‘jāti bhavanidānā bhavasamudayā bhavajātikā bhavappabhavā; | 『生は有が起因で、有が起源で、有が出処で、有が発生源である、 |
| bhave sati jāti hoti, bhave asati jāti na hotī’’’ti. | 有があれば生があり、有がなければ生はない。』」と。 |
| ‘‘So jātiñca pajānāti, jātisamudayañca pajānāti, jātinirodhañca pajānāti, yā ca jātinirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī; | 「彼は生を了知し、生の集起を了知し、生の滅を了知し、生の滅へ導く適切な行道を了知し、そのように行道して随法行者となります。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno jātinirodhāya. | 比丘たちよ、この比丘は苦の尽滅のため、生の滅のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。 |
| ‘‘Athāparaṃ parivīmaṃsamāno parivīmaṃsati . | そしてさらに、遍査する者は遍査します、 |
| ‘bhavo panāyaṃ kiṃnidāno…pe… | 『では、この有は何が起因で、 …中略… |
| upādānaṃ panidaṃ kiṃnidānaṃ… | では、この取は何が起因で、 … |
| taṇhā panāyaṃ kiṃnidānā… | では、この渇愛は何が起因で、 … |
| vedanā… | 受は … |
| phasso… | 触は … |
| saḷāyatanaṃ panidaṃ kiṃnidānaṃ… | では、この六処は何が起因で、 … |
| nāmarūpaṃ panidaṃ… | では、この名色は何が起因で、 … |
| viññāṇaṃ panidaṃ… | では、この識は何が起因で、 … |
| saṅkhārā panime kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā; | では、この行は何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか、 |
| kismiṃ sati saṅkhārā honti, kismiṃ asati saṅkhārā na hontī’ti? | 何があれば行があり、何がなければ行はないのか?』と。 |
| So parivīmaṃsamāno evaṃ pajānāti . | 遍査する彼はこう了知します。 |
| ‘saṅkhārā avijjānidānā avijjāsamudayā avijjājātikā avijjāpabhavā; | 『行は、無明が起因で、無明が起源で、無明が出処で、無明が発生源であり、 |
| avijjāya sati saṅkhārā honti, avijjāya asati saṅkhārā na hontī’’’ti. | 無明があれば行があり、無明がなければ行はない。』」と。 |
| ‘‘So saṅkhāre ca pajānāti, saṅkhārasamudayañca pajānāti, saṅkhāranirodhañca pajānāti, yā ca saṅkhāranirodhasāruppagāminī paṭipadā tañca pajānāti, tathā paṭipanno ca hoti anudhammacārī; | 「彼は行を了知し、行の集起を了知し、行の滅を了知し、行の滅へ導く適切な行道を了知し、そのように行道して随法行者となります。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu sabbaso sammā dukkhakkhayāya paṭipanno saṅkhāranirodhāya. | 比丘たちよ、この比丘は苦の尽滅のため、行の滅のため完全に正しく行道した者と呼ばれます。 |
| ‘‘Avijjāgato yaṃ, bhikkhave, purisapuggalo puññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, puññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | 比丘たちよ、もし無明に至った人物が福行を為作すれば、福に至る識があります。 |
| Apuññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, apuññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | もし非福行を為作すれば、非福に至る識があります。 |
| Āneñjaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti āneñjūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | もし不動行を為作すれば、不動に至る識があります。 |
| Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno avijjā pahīnā hoti vijjā uppannā, so avijjāvirāgā vijjuppādā neva puññābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti na apuññābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti na āneñjābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. | (しかし)比丘たちよ、比丘の無明が断じられ明が生じているならば、無明の離貪ゆえ明の生起ゆえに、彼は福行も為作せず、非福行も為作せず、不動行も為作しません。 |
| Anabhisaṅkharonto anabhisañcetayanto na kiñci loke upādiyati; | 為作せず為思念しない者は、世間で何であれ取着せず、 |
| anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. | 取着しない者は動揺せず、動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します。 |
| ‘‘So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | そしてもし楽受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。2) |
| Dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | もし苦受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。 |
| Adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | もし不苦不楽受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。 |
| So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati. | そしてもし楽受を感受するなら、離縛してそれを感受します。 |
| Dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ [taṃ vedanaṃ (sī. pī.), vedanaṃ (ka.)] vedayati. | もし苦受を感受するなら、離縛してそれを感受します。 |
| Adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati. | もし不苦不楽受を感受するなら、離縛してそれを感受します。 |
| ‘‘So kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti. | そして身の終極までの受を感受しているなら『私は身の終極までの受を感受している』と了知し、命の終極までの受を感受しているなら『命の終極までの受を感受している』と了知します。 |
| Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissanti, sarīrāni avasissantīti pajānāti. | 身の崩壊、命の遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは歓喜されることなく、冷たくなり、遺体が残るであろうと了知します。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso kumbhakārapākā uṇhaṃ kumbhaṃ uddharitvā same bhūmibhāge paṭisisseyya [paṭiviseyya (sī.), patiṭṭhapeyya (syā. kaṃ. pī.), paṭiseveyya (ṭīkā)]. | たとえば比丘たちよ、男が陶工の釜から熱い瓶を引き上げて、平らな地面に置くとします。 |
| Tatra yāyaṃ usmā sā tattheva vūpasameyya, kapallāni avasisseyyuṃ. | そこでのその熱、それはまさにそこで寂静となり、壺が残るでしょう。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti. | まさにそのように比丘たちよ、比丘は身の終極までの受を感受しているなら『身の終極までの受を感受している』と了知し、命の終極までの受を感受しているなら『命の終極までの受を感受している』と了知します。 |
| Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissanti, sarīrāni avasissantīti pajānāti. | 身の崩壊、命の遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは歓喜されることなく、冷たくなり、遺体が残るであろうと了知します。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu kho khīṇāsavo bhikkhu puññābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyya apuññābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyya āneñjābhisaṅkhāraṃ vā abhisaṅkhareyyā’’ti? | 比丘たちよ、これをどう思いますか。いったい漏尽の比丘は福行を為作し、あるいは非福行を為作し、あるいは不動行を為作しますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana saṅkhāresu asati, saṅkhāranirodhā api nu kho viññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に行がなければ、行の滅より(後に)いったい識は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana viññāṇe asati, viññāṇanirodhā api nu kho nāmarūpaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に識がなければ、識の滅より(後に)いったい名色は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana nāmarūpe asati, nāmarūpanirodhā api nu kho saḷāyatanaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に名色がなければ、名色の滅より(後に)いったい六処は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana saḷāyatane asati, saḷāyatananirodhā api nu kho phasso paññāyethā’’ti? | 「では完全に六処がなければ、六処の滅より(後に)いったい触は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana phasse asati, phassanirodhā api nu kho vedanā paññāyethā’’ti? | 「では完全に触がなければ、触の滅より(後に)いったい受は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana vedanāya asati, vedanānirodhā api nu kho taṇhā paññāyethā’’ti? | 「では完全に受がなければ、受の滅より(後に)いったい渇愛は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana taṇhāya asati, taṇhānirodhā api nu kho upādānaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に渇愛がなければ、渇愛の滅より(後に)いったい取は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana upādāne asati, upādānanirodhā api nu kho bhavo paññāyethā’’ti. | 「では完全に取がなければ、取の滅より(後に)いったい有は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana bhave asati, bhavanirodhā api nu kho jāti paññāyethā’’ti? | 「では完全に有がなければ、有の滅より(後に)いったい生は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sabbaso vā pana jātiyā asati, jātinirodhā api nu kho jarāmaraṇaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に生がなければ、生の滅より(後に)いったい老死は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sādhu sādhu, bhikkhave, evametaṃ, bhikkhave, netaṃ aññathā. | 「善きかな、善きかな比丘たちよ、これはこのようであり、比丘たちよ、これに違いありません。 |
| Saddahatha me taṃ, bhikkhave, adhimuccatha, nikkaṅkhā ettha hotha nibbicikicchā. | 比丘たちよ、私のそれを信じ、信解しなさい。これについて疑いなく迷いなくありなさい。 |
| Esevanto dukkhassā’’ti. | これこそ苦の終わりです」と。 |
sn12.51.txt · 最終更新: by h1roemon
