sn22.54
sn22.54『種子経』Bījasuttaṃ
| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, bījajātāni. | 「比丘たちよ、これら五つの種の種類があります。 |
| Katamāni pañca? | 五とは何か。 |
| Mūlabījaṃ, khandhabījaṃ, aggabījaṃ, phalubījaṃ, bījabījaññeva pañcamaṃ. | 根である種、幹である種、枝先である種、節である種、第五にまさに種子である種です。 |
| Imāni cassu, bhikkhave, pañca bījajātāni akhaṇḍāni apūtikāni avātātapahatāni sārādāni [sārādāyīni (katthaci)] sukhasayitāni, pathavī [paṭhavī (sī. syā. kaṃ. pī.)] ca nāssa, āpo ca nāssa; | しかし比丘たちよ、これら五種類の、欠けなき、腐敗なき、風や熱に害されてない、中身の詰まった種が安置されていても、地もなく水もないならば、 |
| api numāni [api nu imāni (sī. pī.)], bhikkhave, pañca bījajātāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyu’’nti? | 比丘たちよ、いったいこれら五種類の種は成長、繁茂、繁栄に至りますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Imāni cassu, bhikkhave, pañca bījajātāni akhaṇḍāni…pe… | 「しかし比丘たちよ、これら五種類の、欠けなき …中略… |
| sukhasayitāni, pathavī ca assa, āpo ca assa; | 安置されており、地もあり水もあるならば、 |
| api numāni, bhikkhave, pañca bījajātāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyu’’nti? | 比丘たちよ、いったいこれら五種類の種は成長、繁茂、繁栄に至りますか?」と。 |
| ‘‘Evaṃ, bhante’’. | 「はい、尊者よ」と。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, pathavīdhātu, evaṃ catasso viññāṇaṭṭhitiyo daṭṭhabbā. | 「たとえば地界のように、比丘たちよ、そのように識の四つのとどまりは見られるべきです。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, āpodhātu, evaṃ nandirāgo daṭṭhabbo. | たとえば水界のように、比丘たちよ、そのように喜び、貪は見られるべきです。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, pañca bījajātāni, evaṃ viññāṇaṃ sāhāraṃ daṭṭhabbaṃ’’. | たとえば五種類の種のように、比丘たちよ、そのように食ある識は見られるべきです。 |
| ‘‘Rūpupayaṃ, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | 比丘たちよ、色に接近しとどまる識がとどまるとき、色を所縁とし色を拠り所とし喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| Vedanupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya…pe… | あるいは比丘たちよ、受に接近しとどまる識がとどまるとき、 |
| saññupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya…pe… | あるいは比丘たちよ、想に接近しとどまる識がとどまるとき、 |
| saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | あるいは比丘たちよ、行に接近しとどまる識がとどまるとき、行を所縁とし行を拠り所とし喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| ‘‘Yo, bhikkhave, evaṃ vadeyya . | 比丘たちよ、このように語る者、 |
| ‘ahamaññatra rūpā aññatra vedanāya aññatra saññāya aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. | 『私は色を除いて受を除いて想を除いて行を除いて、識の来、去、没、再生、成長、繁茂、繁栄を告知しよう。』ということはありえません。 |
| ‘‘Rūpadhātuyā ceva, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘たちよ、もし色界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| Vedanādhātuyā ce… | もし受界について … |
| saññādhātuyā ce… | もし想界について … |
| saṅkhāradhātuyā ce… | もし行界について … |
| viññāṇadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘たちよ、もし識界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhaccavimuttaṃ. | その拠り所なき識は繁茂せず、為作せず、解脱します。 |
| Vimuttattā ṭhitaṃ. | 解脱したゆえにとどまり、 |
| Ṭhitattā santusitaṃ. | とどまるゆえに満足し、 |
| Santusitattā na paritassati. | 満足したゆえに動揺せず、 |
| Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. | 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
sn22.54.txt · 最終更新: by h1roemon
