sn12.12
sn12.12『摩利亜白那経』Moḷiyaphaggunasuttaṃ
| Sāvatthiyaṃ viharati…pe… | (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。…中略… |
| ‘‘cattārome, bhikkhave, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā sambhavesīnaṃ vā anuggahāya. | 「比丘たちよ、これら四つは、存在する生類の存続のため、生成を求める者たちの支援のための、食です。 |
| Katame cattāro? | 四とは何か? |
| Kabaḷīkāro āhāro – | 粗雑または微細な段食、 |
| oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ. | 第二に触(触食)、第三に意思(意思食)、第四に識(識食)。 |
| Ime kho, bhikkhave, cattāro āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā sambhavesīnaṃ vā anuggahāyā’’ti. | 比丘たちよ、これら四つは食です。存在する生類の存続のため、生成を求める者たちの支援のための」と。 |
| Evaṃ vutte, āyasmā moḷiyaphagguno bhagavantaṃ etadavoca . | このように説かれたとき、モーリヤ・パッグナ尊者は世尊にこう言った。 |
| ‘‘ko nu kho, bhante, viññāṇāhāraṃ āhāretī’’ti? | 「尊者よ、いったい誰が識食を食べる1)のですか」と。 |
| ‘‘No kallo pañho’’ti bhagavā avoca . | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘‘āhāretī’ti ahaṃ na vadāmi. | 「私は、『食べる』とは言いません。 |
| ‘Āhāretī’ti cāhaṃ vadeyyaṃ, tatrassa kallo pañho . | もし私が『食べる』と言うなら、そのとき質問は適切です、 |
| ‘ko nu kho, bhante, āhāretī’ti? | 『尊者よ、いったい誰が食べるのですか』とは。 |
| Evaṃ cāhaṃ na vadāmi. | しかし私はそのように言いません。 |
| Evaṃ maṃ avadantaṃ yo evaṃ puccheyya – | そのように言わない私には、このように問うこと、 |
| ‘kissa nu kho, bhante, viññāṇāhāro’ti, esa kallo pañho. | 『尊者よ、いったい何のため識食があるのか』と、この質問は適切です。 |
| Tatra kallaṃ veyyākaraṇaṃ . | そのとき適切な解答は、 |
| ‘viññāṇāhāro āyatiṃ punabbhavābhinibbattiyā paccayo, tasmiṃ bhūte sati saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso’’’ti. | 『識食は、将来に再有・転生のための縁であり、それがあるならば六処があり、六処に縁りて触がある』」と。2) |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, phusatī’’ti? | 「尊者よ、いったい誰が触れる3)のですか」と。 |
| ‘‘No kallo pañho’’ti bhagavā avoca . | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘‘phusatī’ti ahaṃ na vadāmi. | 「私は、『触れる』とは言いません。 |
| ‘Phusatī’ti cāhaṃ vadeyyaṃ, tatrassa kallo pañho . | もし私が『触れる』と言うなら、そのとき質問は適切です、 |
| ‘ko nu kho, bhante, phusatī’ti? | 『尊者よ、いったい誰が触れるのですか』とは。 |
| Evaṃ cāhaṃ na vadāmi. | しかし私はそのように言いません。 |
| Evaṃ maṃ avadantaṃ yo evaṃ puccheyya – | そのように言わない私には、このように問うこと、 |
| ‘kiṃpaccayā nu kho, bhante, phasso’ti, esa kallo pañho. | 『尊者よ、いったい何に縁りて触があるのですか』と、この質問は適切です。 |
| Tatra kallaṃ veyyākaraṇaṃ . | そのとき適切な解答は、 |
| ‘saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā’’’ti. | 『六処に縁りて触があり、触に縁りて受がある。』」と。 |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, vedayatī’’ti [vediyatīti (sī. pī. ka.)]? | 「尊者よ、いったい誰が感受する4)のですか」と。 |
| ‘‘No kallo pañho’’ti bhagavā avoca . | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘‘vedayatī’ti ahaṃ na vadāmi. | 「私は、『感受する』とは言いません。 |
| ‘Vedayatī’ti cāhaṃ vadeyyaṃ, tatrassa kallo pañho . | もし私が『感受する』と言うなら、そのとき質問は適切です、 |
| ‘ko nu kho, bhante, vedayatī’ti? | 『尊者よ、いったい誰が感受するのですか』とは。 |
| Evaṃ cāhaṃ na vadāmi. | しかし私はそのように言いません。 |
| Evaṃ maṃ avadantaṃ yo evaṃ puccheyya – | そのように言わない私には、このように問うこと、 |
| ‘kiṃpaccayā nu kho, bhante, vedanā’ti, esa kallo pañho. | 『尊者よ、いったい何に縁りて受があるのですか』と、この質問は適切です。 |
| Tatra kallaṃ veyyākaraṇaṃ . | そのとき適切な解答は、 |
| ‘phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā’’’ti. | 『触に縁りて受があり、受に縁りて渇愛がある。』」と。 |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, tasatī’’ti [taṇhīyatīti (sī. syā. kaṃ.)]? | 「尊者よ、いったい誰が渇求する5)のですか」と。 |
| ‘‘No kallo pañho’’ti bhagavā avoca . | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘‘tasatī’ti ahaṃ na vadāmi. | 「私は、『渇求する』とは言いません。 |
| ‘Tasatī’ti cāhaṃ vadeyyaṃ, tatrassa kallo pañho . | もし私が『渇求する』と言うなら、そのとき質問は適切です、 |
| ‘ko nu kho, bhante, tasatī’ti? | 『尊者よ、いったい誰が渇求するのですか』とは。 |
| Evaṃ cāhaṃ na vadāmi. | しかし私はそのように言いません。 |
| Evaṃ maṃ avadantaṃ yo evaṃ puccheyya – | そのように言わない私には、このように問うこと、 |
| ‘kiṃpaccayā nu kho, bhante, taṇhā’ti, esa kallo pañho. | 『尊者よ、いったい何に縁りて渇愛があるのですか』と、この質問は適切です。 |
| Tatra kallaṃ veyyākaraṇaṃ . | そのとき適切な解答は、 |
| ‘vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādāna’’’nti. | 『受に縁りて渇愛があり、渇愛に縁りて取がある。』」と。 |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, upādiyatī’’ti? | 「尊者よ、いったい誰が取着する6)のですか」と。 |
| ‘‘No kallo pañho’’ti bhagavā avoca . | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘‘upādiyatī’ti ahaṃ na vadāmi. | 「私は、『取着する』とは言いません。 |
| ‘Upādiyatī’ti cāhaṃ vadeyyaṃ, tatrassa kallo pañho . | もし私が『取着する』と言うなら、そのとき質問は適切です、 |
| ‘ko nu kho, bhante, upādiyatī’ti? | 『尊者よ、いったい誰が取着するのですか』とは。 |
| Evaṃ cāhaṃ na vadāmi. | しかし私はそのように言いません。 |
| Evaṃ maṃ avadantaṃ yo evaṃ puccheyya – | そのように言わない私には、このように問うこと、 |
| ‘kiṃpaccayā nu kho, bhante, upādāna’nti, esa kallo pañho. | 『尊者よ、いったい何に縁りて取があるのですか』と、この質問は適切です。 |
| Tatra kallaṃ veyyākaraṇaṃ . | そのとき適切な解答は、 |
| ‘taṇhāpaccayā upādānaṃ; | 『渇愛に縁りて取があり、 |
| upādānapaccayā bhavo’ti…pe… | 取に縁りて 有がある』と。 …中略… |
| evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. | このように、この苦蘊全体の集起があります。 |
| ‘‘Channaṃ tveva, phagguna, phassāyatanānaṃ asesavirāganirodhā phassanirodho; | パッグナよ、しかし六つの触処の残りなき離貪と滅ゆえに触の滅があり、 |
| phassanirodhā vedanānirodho; | 触の滅ゆえに受の滅があり、 |
| vedanānirodhā taṇhānirodho; | 受の滅ゆえに渇愛の滅があり、 |
| taṇhānirodhā upādānanirodho; | 渇愛の滅ゆえに取の滅があり、 |
| upādānanirodhā bhavanirodho; | 取の滅ゆえに有の滅があり、 |
| bhavanirodhā jātinirodho; | 有の滅ゆえに生の滅があり、 |
| jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. | 生の滅ゆえに老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が滅する。 |
| Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti. | このように、この苦蘊全体の滅があります」と。 |
sn12.12.txt · 最終更新: by h1roemon
