| cetanā | sañcetanā |
| 思、 意図、 意思 |
思, 意思 intention
ceteti;cetayati:”意図する”の名詞形のようです。
●ここでsañcetanāは、他の語と結びつくときの変化形になります。sañ:[=saṃ,sam]共に + cetanā:思
”思い、意図”といった意味で、”身体”と”語”と”意”とそれぞれ共に結びつきます。
-
-
-
●sn22.56では
| Chayime, bhikkhave, cetanākāyā . | 比丘たちよ、これら六思の集まり、 |
| rūpasañcetanā, saddasañcetanā, gandhasañcetanā, rasasañcetanā, phoṭṭhabbasañcetanā, dhammasañcetanā. | 色思、声思、香思、味思、接触思、法思。 |
| Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhārā. | 比丘たちよ、これらが行と呼ばれます。 |
また、名の一要素とされています。
| Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro . | 受、想、思、触、作意。 |
| idaṃ vuccati nāmaṃ. | これが名と呼ばれます。 |
| ‘‘Rūpasañcetanā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; | 「比丘たちよ、色思は無常で変壊し変異するものであり、 |
| saddasañcetanā… | 声思は … |
| gandhasañcetanā… | 香思は … |
| rasasañcetanā… | 味思は … |
| phoṭṭhabbasañcetanā… | 接触思は … |
| dhammasañcetanā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. | 法思は無常で変壊し変異するものです。 |
| ‘‘Kāye vā hānanda, sati kāyasañcetanāhetu uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. | アーナンダよ、身があるとき身思を因として内に苦楽が生じます。 |
| Atha kho, bhikkhave, tassa purisassa ārakāvassa cetanā ārakā patthanā ārakā paṇidhi. | そのとき比丘たちよ、その人の意図は遠ざかり、願いは遠ざかり、所望は遠ざかるでしょう。 |
| Hīnaṃ, kaccāna, dhātuṃ paṭicca uppajjati hīnā saññā, hīnā diṭṭhi, hīno vitakko, hīnā cetanā, hīnā patthanā, hīno paṇidhi, hīno puggalo, hīnā vācā; | カッチャーナよ、劣等の界に縁りて劣等の想、劣等の見、劣等の尋、劣等の思、劣等の願い、劣等の所望、劣等の人、劣等の語が生じ、 |
| ‘‘taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpasañcetanā niccā vā aniccā vā’’ti? | 「ラーフラよ、これをどう思いますか。色思は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Āyu usmā ca viññāṇaṃ, yadā kāyaṃ jahantimaṃ; | 余命、熱、そして識が この身を去るとき |
| Apaviddho [apaviṭṭho (syā. kaṃ.)] tadā seti, parabhattaṃ acetanaṃ. | そのとき、除かれた、意思なき、他の(生物の)食は横たわる |
| yo dhammasañcetanāya uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. | 法思の生起、存続、転生、顕現。それは苦の生起、諸病の存続、老死の顕現です。 |
sn27.7:「比丘たちよ、色思への愛着。それは心の不純物である。」