| paṇidahati or paṇidheti | paṇidhi | appaṇihita |
| 定置する | 定置 | 定置なき |
| 所望する | 所望 | 所望なき |
| 目指す |
前におく, 定置す, 志向す, 願う, 欲求す aspires to; longs for; puts forth; directs
pa:前に、先に、[強調] + ni:下に、外に、[否定] + dahati:置く、定める、整える
のように分解できますが、nidahati:下に置く、貯蔵する の強調語というようにも考えられます。
用例を見て行くと、外部のものに心を定めること、向かうことのようです。
類語 appaṇihito samādhi:所望なき定、purakkharoti:前におく
🟦定置🟦
| ‘‘Iti kho, ānanda, desitā mayā paṇidhāya bhāvanā, desitā appaṇidhāya bhāvanā. | かくしてアーナンダよ、私は定置しての修養を説き、定置せずの修養を説きました。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, sālisūkaṃ vā yavasūkaṃ vā sammāpaṇihitaṃ hatthena vā pādena vā akkantaṃ hatthaṃ vā pādaṃ vā bhindissati lohitaṃ vā uppādessatīti . | たとえば比丘たちよ、(脱穀の向きに)正しく定置された稲の穂先や麦の穂先が、手や足で押し当てられたとき、手や足を裂いたり、血を生じさせたりするという、 |
| ṭhānametaṃ vijjati. | この道理はありえます。 |
| ‘‘Vācaṃ manañca paṇidhāya sammā, | 「言葉と意を正しく定置して |
| Kāyena pāpāni akubbamāno; | 身により諸悪をなさないなら |
| Bavhannapānaṃ gharamāvasanto, | 食物と飲料が多い家に暮らすだろう |
| Yamariyagarahī [yamariye garahī (syā. kaṃ.), yamariyaṃ garahaṃ (ka.)] nirayaṃ upeti, | 聖者を咎める者は 地獄に入る |
| Vācaṃ manañca paṇidhāya pāpaka’’nti. | 言葉と意を悪しく定置して」と。 |
| upasaṅkamitvā addasa bhagavantaṃ tasmiṃ vanasaṇḍe nisinnaṃ pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. | 近づくと、その森林で、結跏を組んで座り、身をまっすぐに定置し、面前に念を現前された世尊を見た。 |
| ‘‘Tattha cittaṃ paṇidhehi, yattha te vusitaṃ pure; | 「あなたがかつて暮らしたところ そこへ心を定置しなさい1) |
| Tāvatiṃsesu devesu, sabbakāmasamiddhisu; | あらゆる欲の栄えある三十三天へ |
| Purakkhato parivuto, devakaññāhi sobhasī’’ti. | あなたは前におかれ 天女たちに囲まれて輝くだろう」と。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sammāpaṇihitāya diṭṭhiyā sammāpaṇihitāya maggabhāvanāya avijjaṃ bhindati, vijjaṃ uppādeti, nibbānaṃ sacchikarotī’’ti. | 比丘たちよ、このように、比丘は正しく定置された見によって、正しく定置された道の修養によって、無明を破り、明を生じさせ、涅槃を実証するのです」と。 |
| ‘‘Tāvatiṃsā ca yāmā ca, tusitā cāpi devatā; | 「三十三天、夜摩天、兜率天の神々 |
| Nimmānaratino devā, ye devā vasavattino; | 化楽天の神々、およそ自在力ある神々 |
| Tattha cittaṃ paṇidhehi, ratiṃ paccanubhossasī’’ti. | そこに心を定置せよ 君は愉しみを経験するだろう」と。 |
🟦所望🟦
| Atha kho, bhikkhave, tassa purisassa ārakāvassa cetanā ārakā patthanā ārakā paṇidhi. | そのとき比丘たちよ、その人の意図は遠ざかり、願いは遠ざかり、所望は遠ざかるでしょう。 |
| ‘‘Santi, bhikkhu, sītavalāhakā nāma devā. | 「比丘よ、冷雲と称される神々がいます。 |
| Tesaṃ yadā evaṃ hoti . | 彼らには時にこのような(思い)があります。 |
| ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti [rameyyāmāti (sī. syā. kaṃ. pī.) evamuparipi], tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya sītaṃ hoti. | 『我々は自分に快く暮らしてみようか』と、そのとき彼らの心の所望に随って冷たくなります。 |
| Idha, bhikkhu, ekacco aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – | 比丘よ、ここに一部の者はどちらかの天の部類を所望して梵行をします、 |
| ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. | 『私は、この戒や誓いや苦行や梵行によって神や神々の一人となるのだ』と。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhu, amanussaggāho. | 比丘よ、これが『非人間の捕獲者』と呼ばれます。 |
| ‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitaṃ kho, gahapati, bhikkhuṃ tayo phassā phusanti – | 「居士よ、想受滅等至から出定した比丘に、三つの触が触れます —— |
| suññato phasso, animitto phasso, appaṇihito phasso’’ti. | 空性の触と、無相の触と、所望なき触です」と。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, asaṅkhatagāmimaggo? | それでは比丘たちよ、無行作に至る道とは何か? |
| Suññato samādhi, animitto samādhi, appaṇihito samādhi – | 空性の定と、無相の定と、所望なき定です。 |
| ‘‘paṇidhehi, gahapati, anāgatamaddhānaṃ rājā assaṃ cakkavattī’’ti. | 「居士よ、未来の時に輪転王になろうと所望しなさい」と。 |
🟦目指す🟦
| Yo so, gāmaṇi, yodhājīvo saṅgāme ussahati vāyamati, tassa taṃ cittaṃ pubbe gahitaṃ [hīnaṃ (sī. pī.)] dukkaṭaṃ duppaṇihitaṃ . | 団長よ、戦場で敢闘し努力する、かの戦士。その彼の心はこれまで囚われ、悪行に染まり、悪しく目指していました。 |
mn12_1:そのとき炎暑で焼かれ、炎暑に打ち負かされ、疲れ、渇望し、渇いた男が、一本しかない道にそって、ひたすらその燃える穴を目指して来たとする。
snp2.4:「ふさわしい地での居住 前もってなされた功徳 自己の正しき定置 これが最上の吉祥である」
mn48_2:『私の意は(四聖)諦の覚りのためによく定置されて(向けられて)いる』と。2)