ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn35.241

sn35.241『第一丸太比喩経』Paṭhamadārukkhandhopamasuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati gaṅgāya nadiyā tīre.  ある時、世尊はコーサンビーのガンガー河の川岸に住されていた。 
Addasā kho bhagavā mahantaṃ dārukkhandhaṃ gaṅgāya nadiyā sotena vuyhamānaṃ.  世尊は、大きな丸太がガンガー河の流れに運ばれているのを見られた。 
Disvāna bhikkhū āmantesi –  見ると、比丘たちに呼びかけられた。 
‘‘passatha no tumhe, bhikkhave, amuṃ mahantaṃ dārukkhandhaṃ gaṅgāya nadiyā sotena vuyhamāna’’nti? 「比丘たちよ、君たちは、あのガンガー河の流れに運ばれている大きな丸太が見えますか?」と。 
‘‘Evaṃ, bhante’’. 「はい、尊者よ」と。 
‘‘Sace so, bhikkhave, dārukkhandho na orimaṃ tīraṃ upagacchati, na pārimaṃ tīraṃ upagacchati, na majjhe saṃsīdissati, na thale ussīdissati, na manussaggāho gahessati, na amanussaggāho gahessati, na āvaṭṭaggāho gahessati, na antopūti bhavissati; 「比丘たちよ、もしその丸太が此岸に近づかず、彼岸に近づかず、中央で沈没せず、陸地に乗り上げず、人間の捕獲者がつかまえず、非人間の捕獲者がつかまえず、渦巻の捕獲者がつかまえず、内部が腐敗していないならば、 
evañhi so, bhikkhave, dārukkhandho samuddaninno bhavissati samuddapoṇo samuddapabbhāro.  まさにそのようであれば、比丘たちよ、その丸太は、大洋に向き、大洋に傾き、大洋へ傾斜するでしょう。 
Taṃ kissa hetu?  それはなぜか? 
Samuddaninno, bhikkhave, gaṅgāya nadiyā soto samuddapoṇo samuddapabbhāro. 比丘たちよ、ガンガー河の流れは、大洋に向き、大洋に傾き、大洋へ傾斜するからです。
‘‘Evameva kho, bhikkhave, sace tumhepi na orimaṃ tīraṃ upagacchatha, na pārimaṃ tīraṃ upagacchatha;  まさにそのように比丘たちよ、もし君たちも此岸に近づかず、彼岸に近づかず、 
na majjhe saṃsīdissatha, na thale ussīdissatha, na manussaggāho gahessati, na amanussaggāho gahessati, na āvaṭṭaggāho gahessati, na antopūtī bhavissatha;  中央で沈没せず、陸地に乗り上げず、人間の捕獲者がつかまえず、非人間の捕獲者がつかまえず、渦巻の捕獲者がつかまえず、内部が腐敗していないならば、
evaṃ tumhe, bhikkhave, nibbānaninnā bhavissatha nibbānapoṇā nibbānapabbhārā.  比丘たちよ、そのように君たちも涅槃に向き、涅槃に傾き、涅槃へ傾斜するでしょう。 
Taṃ kissa hetu?  それはなぜか? 
Nibbānaninnā, bhikkhave, sammādiṭṭhi nibbānapoṇā nibbānapabbhārā’’ti.  比丘たちよ、正見涅槃に向き、涅槃に傾き、涅槃へ傾斜するからです」と。 
Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca –  このように説かれたとき、とある比丘が世尊にこう言った。 
‘‘kiṃ nu kho, bhante, orimaṃ tīraṃ, kiṃ pārimaṃ tīraṃ, ko majjhe saṃsādo [saṃsīdo (ka.), saṃsīdito (syā. kaṃ.)], ko thale ussādo, ko manussaggāho, ko amanussaggāho, ko āvaṭṭaggāho, ko antopūtibhāvo’’ti?「尊者よ、いったい何が此岸で、何が彼岸で、何が中央で沈没することで、何が陸地に乗り上げることで、何が人間の捕獲者で、何が非人間の捕獲者で、何が渦巻の捕獲者で、何が内部が腐敗していることなのですか?」と。
‘‘‘Orimaṃ tīra’nti kho, bhikkhu, channetaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ.  比丘よ、『此岸』とは六内処指示語です。 
‘Pārimaṃ tīra’nti kho, bhikkhu, channetaṃ bāhirānaṃ āyatanānaṃ adhivacanaṃ.  比丘よ、『彼岸』とは六外処指示語です。 
‘Majjhe saṃsādo’ti kho, bhikkhu, nandīrāgassetaṃ adhivacanaṃ.  比丘よ、『中央で沈没』とは喜び指示語です。 
‘Thale ussādo’ti kho, bhikkhu, asmimānassetaṃ adhivacanaṃ. 比丘よ、『陸地に乗り上げる』とは我慢指示語です。
‘‘Katamo ca, bhikkhu, manussaggāho?  それでは比丘よ、『人間の捕獲者』とは何か? 
Idha, bhikkhu, gihīhi saṃsaṭṭho [gihisaṃsaṭṭho (ka.)] viharati, sahanandī sahasokī, sukhitesu sukhito, dukkhitesu dukkhito, uppannesu kiccakaraṇīyesu attanā tesu yogaṃ āpajjati.  比丘よ、ここに在家者たちと関わる者が共に喜び、共にしみ、(みなが)幸福なときに幸福に、しむときにしみ住し、なすべき所用が生じると自らそれらに専念します。 
Ayaṃ vuccati, bhikkhu, manussaggāho. 比丘よ、これが『人間の捕獲者』と呼ばれます。
‘‘Katamo ca, bhikkhu, amanussaggāho?  それでは比丘よ、『非人間の捕獲者』とは何か? 
Idha, bhikkhu, ekacco aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati –  比丘よ、ここに一部の者はどちらかの天の部類を所望して梵行をします、 
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. 『私は、この誓い苦行梵行によって神々の一人となるのだ』と。 
Ayaṃ vuccati, bhikkhu, amanussaggāho.  比丘よ、これが『非人間の捕獲者』と呼ばれます。 
‘Āvaṭṭaggāho’ti kho, bhikkhu, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. 比丘よ、『渦巻の捕獲者』とは五欲指示語です。
‘‘Katamo ca, bhikkhu, antopūtibhāvo?  それでは比丘よ、『内部が腐敗している』とは何か? 
Idha, bhikkhu, ekacco dussīlo hoti pāpadhammo asucisaṅkassarasamācāro paṭicchannakammanto assamaṇo samaṇapaṭiñño abrahmacārī brahmacāripaṭiñño antopūti avassuto kasambujāto.  比丘よ、ここに一部の者は破戒者悪しき性質の者、行動が汚く怪しい者、行為を隠す者、沙門を自称する非沙門、梵行者を自称する非梵行者、内側の腐敗が漏洩する者、劣情の生じた者です。 
Ayaṃ vuccati, bhikkhu, ‘antopūtibhāvo’’’ti. 比丘よ、これが『内部が腐敗している』と呼ばれます」と。
Tena kho pana samayena nando gopālako bhagavato avidūre ṭhito hoti.  さてその時、牛飼いのナンダは世尊の遠くない所で立っていた。 
Atha kho nando gopālako bhagavantaṃ etadavoca –  すると牛飼いのナンダは世尊にこう言った。 
‘‘ahaṃ kho, bhante, na orimaṃ tīraṃ upagacchāmi, na pārimaṃ tīraṃ upagacchāmi, na majjhe saṃsīdissāmi, na thale ussīdissāmi, na maṃ manussaggāho gahessati, na amanussaggāho gahessati, na āvaṭṭaggāho gahessati, na antopūti bhavissāmi. 「尊者よ、これから私は此岸に近づかず、彼岸に近づかず、中央で沈没せず、陸地に乗り上げず、人間の捕獲者がつかまえず、非人間の捕獲者がつかまえず、渦巻の捕獲者がつかまえず、内部が腐敗しない者となります。 
Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.  尊者よ、私は世尊のもとで出家し、具足戒を受けたいと存じます」と。 
‘‘Tena hi tvaṃ, nanda, sāmikānaṃ gāvo niyyātehī’’ti [nīyyādehīti (sī.), niyyādehīti (syā. kaṃ. pī.)]. 「それではナンダよ、君は持ち主へ牛たちを返しなさい」と。 
‘‘Gamissanti, bhante, gāvo vacchagiddhiniyo’’ti. 「尊者よ、仔牛を貪求する牛たちは(自ら)向かうでしょう」と。 
‘‘Niyyāteheva tvaṃ, nanda, sāmikānaṃ gāvo’’ti. 「ナンダよ、君は持ち主へ、たしかに牛たちを返しなさい」と。 
Atha kho nando gopālako sāmikānaṃ gāvo niyyātetvā yena bhagavā tenupasaṅkami;  そこで牛飼いナンダは、持ち主へ牛たちを返すと、世尊のもとに近づいた。 
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavoca –  近づくと世尊にこう言った。 
‘‘niyyātitā [niyyātā (syā. kaṃ. ka. sī. aṭṭha.)], bhante, sāmikānaṃ gāvo. 「尊者よ、牛たちは、持ち主へ返されました。
Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.  尊者よ、私は世尊のもとで出家し、具足戒を受けたいと存じます」と。 
Alattha kho nando gopālako bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ.  牛飼いナンダは世尊のもとで出家し、具足戒を受けた。 
Acirūpasampanno ca panāyasmā nando eko vūpakaṭṭho…pe…  具足戒を受けてまもなくナンダ尊者はひとり引き離れて、 …中略… 
aññataro ca panāyasmā nando arahataṃ ahosīti.  かくしてナンダ尊者は、阿羅漢のひとりとなったという。
sn35.241.txt · 最終更新: by h1roemon