正見 [f.] right belief.
samma:正しい + diṭṭhi:見
八支聖道の一つで、下記のように種々の定義があるようです。
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? | それでは比丘たちよ、正見とは何か? |
| Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ – | 比丘たちよ、苦についての智、苦の集起についての智、苦の滅についての智、苦の滅に至る行道についての智。 |
| ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi. | 比丘たちよ、これが正見と呼ばれます。 |
| ‘‘Anicceyeva, bhikkhave, bhikkhu rūpe aniccāti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. | 「比丘たちよ、比丘はただ無常な諸色を『無常』と見る。それが彼の正見です。 |
| aniccaṃyeva, bhikkhave, bhikkhu jivhaṃ aniccanti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. | 比丘たちよ、比丘はただ無常な舌を『無常』と見る。それが彼の正見です。 |
| ‘Dukkhameva uppajjamānaṃ uppajjati, dukkhaṃ nirujjhamānaṃ nirujjhatī’ti na kaṅkhati na vicikicchati aparapaccayā ñāṇamevassa ettha hoti. | 彼は『ただ苦は生じる(条件の)ときに生じ、苦は滅する(条件の)ときに滅する』と疑わず、迷いません。他者(の見)に縁らないゆえ、ここに彼の智だけがあります。 |
| Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti. | カッチャーナよ、これをもって正見となります。 |
mn9ではサーリプッタ尊者が
「聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確然たる浄信を具えた者、この正法に来た者となる」
ような16の理をまとめて詳しく説かれています。
類語
micchādiṭṭhi:邪見
| Micchādiṭṭhiṃ pahāya sammādiṭṭhiko hoti. | 邪見を捨て去り、正見者となります。 |
| Nibbānaninnā, bhikkhave, sammādiṭṭhi nibbānapoṇā nibbānapabbhārā’’ti. | 比丘たちよ、正見は涅槃に向き、涅槃に傾き、涅槃へ傾斜するからです」と。 |
| ‘‘Yato kho, bhikkhave, ariyasāvako evaṃ lokassa samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako diṭṭhisampanno itipi, dassanasampanno itipi, āgato imaṃ saddhammaṃ itipi, | 「比丘たちよ、聖弟子は世界の集起と消滅をこのように如実に了知するゆえ、比丘たちよ、この聖弟子は『正見を具えた』とも、『見を具えた』とも、『この正法に至った』とも、 |
| ‘‘Evameva kho, bhikkhave, ariyasāvakassa diṭṭhisampannassa puggalassa abhisametāvino etadeva bahutaraṃ dukkhaṃ yadidaṃ parikkhīṇaṃ pariyādiṇṇaṃ; | 「まさにそのように比丘たちよ、正見を具えた聖弟子、現観し終えた者にはこれ、すなわち尽き果て取り尽くされた苦こそが、より多く、 |
| Evaṃ mahādhigamo, bhikkhave, diṭṭhisampanno puggalo, evaṃ mahābhiñño’’ti. | 比丘たちよ、正見を具えた者はこのような大会得者、このような大証知者です」と。 |
| ‘‘Ujuko nāma so maggo, abhayā nāma sā disā; | 「“まっすぐ“というその道 ”無畏“というその方角 |
| Ratho akūjano nāma, dhammacakkehi saṃyuto. | 法輪に結ばれた”きしまない”という二輪車 |
| ‘‘Hirī tassa apālambo, satyassa parivāraṇaṃ; | 恥はその安全具 “念“はその幌(ほろ) |
| Dhammāhaṃ sārathiṃ brūmi, sammādiṭṭhipurejavaṃ. | 法を御者、”正見“を先行者と私は述べる |