a:否定 + dukkha:苦 + a:否定 + sukha:楽
苦でもなく楽でもない静かな受のことですが、それを具体的に知るのは簡単ではないようです。
●第四禅の記述に登場します。
| ‘‘Ahaṃ, bhikkhave, yāvadeva ākaṅkhāmi sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. | 比丘たちよ、私は望むままに、楽の断ゆえに苦の断ゆえに、以前の嬉、憂の消滅ゆえに不苦不楽なる、捨と念により遍浄な第四禅を成就して住します。 |
●ブッダは在家の人々にはこのように説かれる場合がありました。
| ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā. | 「尊者ウダーイよ、三種の受を世尊は説かれたのではなく、 |
| Dve vedanā vuttā bhagavatā – | 二種の受を世尊は説かれました。 |
| sukhā vedanā, dukkhā vedanā. | 楽受、苦受です。 |
| Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā, santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. | 尊者よ、この不苦不楽受は、静かで優れた楽のうちにあるものとして世尊は説かれました」と。 |
類語 dukkha vedanā:苦受、sukha vedanā:楽受
| ‘‘Yo sukhaṃ dukkhato adda, dukkhamaddakkhi sallato; | 「楽を苦と見て 苦を矢と見て |
| Adukkhamasukhaṃ santaṃ, addakkhi naṃ aniccato. | 静まった不苦不楽 それを無常と見た |
| ‘‘Sa ve sammaddaso bhikkhu, parijānāti vedanā; | 正しく見るその比丘は たしかに受を遍知する |
| ‘‘Adukkhamasukhaṃ santaṃ, bhūripaññena desitaṃ; | 静まった不苦不楽が 智慧に富む者によって説かれたが |
| Tañcāpi abhinandati, neva dukkhā pamuccati. | もしそれに歓喜するならば 決して苦から解放されない |
| adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. | 不苦不楽を受けうる触に縁りて不苦不楽受が生じます。 |
| Vedayatīti kho, bhikkhave, tasmā ‘vedanā’ti vuccati. | 比丘たちよ、『感受する(vedayati)』それゆえ『受(vedanā)』と言われます。 |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccato jānato passato avijjā pahīyati, vijjā uppajjati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常と知り見る者の無明は断じられ、明が生じます。 |
| Saṃvijjati kho, gahapati, cakkhudhātu, rūpā ca manāpā upekkhāvedaniyā, cakkhuviññāṇañca adukkhamasukhavedaniyaṃ. | 居士よ、眼界が存在し、捨を受けうる諸色1)、そして不苦不楽を受けうる眼識があるとき、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhā vedanā…pe… | 触に縁りて不苦不楽受が生じます。 …中略… |
| Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ appajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so anuseti. | それらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知しない者には、不苦不楽受への無明の随眠。それが随眠します。 |
| Tatra, bhikkhave, yadidaṃ upekkhindriyaṃ, adukkhamasukhā sā vedanā daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、そのうちのこの捨根。それは不苦不楽受と見られるべきです。 |