a:否定の接頭辞 + pamāda:放逸 ⇒ 放逸でないこと、怠けないこと
類語
pamāda:放逸
| ‘‘Ye keci, bhikkhave, dhammā kusalā kusalabhāgiyā kusalapakkhikā, sabbe te appamādamūlakā appamādasamosaraṇā; | 「比丘たちよ、善に資する、善側の、いかなる善法であれ、それらすべては不放逸を根本とし、不放逸で合流します。 |
| appamādo tesaṃ dhammānaṃ aggamakkhāyati. | 不放逸はそれらの法の最上と告げられます。 |
| ‘‘Appamādo kho, mahārāja, eko dhammo, yo ubho atthe samadhiggayha tiṭṭhati - diṭṭhadhammikañceva atthaṃ samparāyikañcāti. | 「大王よ、不放逸は一法で、現法の利益と来世の利益、その両方を掴みとどまります。 |
| Ye ca khvassa, ānanda, appamattassa ātāpino pahitattassa viharato diṭṭhadhammasukhavihārā adhigatā tesāhamassa lābhasakkārasilokaṃ antarāyāya vadāmi. | しかしアーナンダよ、およそ彼が不放逸に熱心に自ら勤め住するとき得られる現法楽住。利得、恭敬、名誉はそこにおける彼の障害になると私は説きます。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ . | それゆえ比丘たちよ、ここでこのように学ぶべきです。 |
| ‘appamattā viharissāmā’ti. | 『我々は不放逸に住しよう』と。 |
| Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhaṃ gacchati. | 諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, appamādavihārī hotī’’ti. | 比丘たちよ、不放逸住者はこのようです」と。 |
| ‘yeme pañca kāmaguṇā cetaso samphuṭṭhapubbā atītā niruddhā vipariṇatā, tatra me attarūpena appamādo sati cetaso ārakkho karaṇīyo’. | 『私の心には、かつて触れ過去に滅し変壊した五欲があるが、それに対して自分自身で不放逸、念、心の守護がなされるべきである。』 |
| Ye ca kho te, bhikkhave, bhikkhū sekkhā [sekhā (sī. syā. kaṃ. pī. ka.)] appattamānasā anuttaraṃ yogakkhemaṃ patthayamānā viharanti, tesāhaṃ, bhikkhave, bhikkhūnaṃ chasu phassāyatanesu appamādena karaṇīyanti vadāmi. | そして比丘たちよ、まだ意を得ておらず、無上の瑜伽安穏を願い住するかの有学の比丘たち。比丘たちよ、私はかの比丘たちに『六触処において不放逸になすべきことがある』と説きます。 |
| ‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhā vedanā, so evaṃ pajānāti . | 比丘たちよ、このように念じ、正知し、不放逸に、熱心に、自ら勤め住するその比丘に、もし楽受が生じるなら、彼はこう了知します。 |