mn63(2) 『摩羅迦小経(2)』 (まらきゃしょうきょう、Cūḷamālukyasuttaṃ、チューラマールキャ・スッタ)
「マールキャプッタよ、およそ次のように言う者、
”尊者よ、私は世尊のもとで梵行をなしません、世尊が私に
『世界は永遠である』とか、『世界は永遠でない』とか、…中略…
『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない。』等々と解答されない限り”と。マールキャプッタよ、如来によってそれが解答されないならば、その場合、その者は最期を迎えるだろう。
たとえばマールキャプッタよ、毒の厚く塗布された矢に射抜かれた男がいるとしよう。
彼の友や仲間、親族、血縁者は外科の医者に診させる。
(しかし)彼はこう言う、
『私を射抜いたその者が士族、婆羅門、庶民、あるいは奴隷であると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその者がこういう名、こういう姓、等々と私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその者(の背)が長い、短い、あるいは中くらいであると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその者が黒い、黒褐色、あるいは黄褐色の肌であると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその者が、こういう村、町、あるいは城の者であると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその弓を、弓それとも石弓であると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその弦を、アッカ草製、葦製、腱製、麻製、それとも乳葉樹製であると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその矢を、藪のもの、それとも植えたものであると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその矢を、ハゲタカの、アオサギの、鷹の、孔雀の、あるいはシティラハヌ鳥の羽をつけたものであると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその矢を、牛の、水牛の、ロールヴァ鹿、あるいは猿の腱で巻かれたものであると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
彼はこう言う、
『私を射抜いたその矢を、小刀矢、鉤矢、鉄矢、仔牛歯の矢、あるいはキョウチクトウの矢をつけたものであると私が知らない限り、私はこの矢を取り去らない』と。
マールキャプッタよ、その男によりそれが知られないなら、その場合、その男は最期を迎えるだろう。
まさにそのようにマールキャプッタよ、およそ次のように言う者、
”尊者よ、私は世尊のもとで梵行をなしません、世尊が私に、
『世界は永遠である』とか、『世界は永遠でない』とか、…中略…
『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない。』等々と解答されない限り” と。
マールキャプッタよ、如来によってそれが解答されないならば、その場合、その者は最期を迎えるだろう。
マールキャプッタよ、【『世界は永遠である』との見があるなら梵行住がある】と、そういうことではない。マールキャプッタよ、【『世界は永遠でない』との見があるなら梵行住がある】とそういうことではない。マールキャプッタよ、『世界は永遠である』との見があろうと、『世界は永遠でない』との見があろうと、
およそ私がそれらについて現法における破壊を告知するところの生があり、老があり、死があり、悲・悲嘆・苦・憂・悩がある。
マールキャプッタよ、【『世界は果てがある』との見があるなら梵行住がある】と、そういうことではない。マールキャプッタよ、【『世界は果てがない』との見があるなら梵行住がある】とそういうことではない。マールキャプッタよ、『世界は果てがある』との見があろうと、『世界は果てがない』との見があろうと、
およそ私がそれらについて現法における破壊を告知するところの生があり、老があり、死があり、悲・悲嘆・苦・憂・悩がある。
マールキャプッタよ、【『命と体は同一である』との見があるなら梵行住がある】と、そういうことではない。マールキャプッタよ、【『命と体は異なる』との見があるなら梵行住がある】とそういうことではない。マールキャプッタよ、『命と体は同一である』との見があろうと、『命と体は異なる』との見があろうと、
およそ私がそれらについて現法における破壊を告知するところの生があり、老があり、死があり、悲・悲嘆・苦・憂・悩がある。
マールキャプッタよ、【『如来は死後に存在する』との見があるなら梵行住がある】と、そういうことではない。マールキャプッタよ、【『如来は死後に存在しない』との見があるなら梵行住がある】とそういうことではない。マールキャプッタよ、『如来は死後に存在する』との見があろうと、『如来は死後に存在しない』との見があろうと、
およそ私がそれらについて現法における破壊を告知するところの生があり、老があり、死があり、悲・悲嘆・苦・憂・悩がある。
マールキャプッタよ、【『如来は死後に存在し、かつ存在しない』との見があるなら梵行住がある】と、そういうことではない。マールキャプッタよ、【『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない』との見があるなら梵行住がある】とそういうことではない。マールキャプッタよ、『如来は死後に存在し、かつ存在しない』との見があろうと、『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない』との見があろうと、
およそ私がそれらについて現法における破壊を告知するところの生があり、老があり、死があり、悲・悲嘆・苦・憂・悩がある。
それゆえここにマールキャプッタよ、私により明言されなかったことを、解答されない(無記)と、君たちは保持しなさい。
私により明言されたことを、解答されたと保持しなさい。
ではマールキャプッタよ、何が私により明言されないのか?
マールキャプッタよ、『世界は永遠である』とは私により明言されない。
『世界は永遠でない』とは、
私により明言されない。
『世界は果てがある』とは、
私により明言されない。
『世界は果てがない』とは、
私により明言されない。
『命と体は同一。』とは、
私により明言されない。
『命と体は異なる。』とは、
私により明言されない。
『如来は死後に存在する』とは、
私により明言されない。
『如来は死後に存在しない』とは、
私により明言されない。
『如来は死後に存在し、そして存在しない』とは、
私により明言されない。
『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない』とは、
私により明言されない。
ではマールキャプッタよ、これがなぜ私により明言されないのか?
なぜならマールキャプッタよ、これは利益を伴わず、梵行の起点ではなく、厭離、離貪、滅、静寂、証知、等覚、涅槃へ転じないから。
それゆえそれは私により明言されない。
ではマールキャプッタよ、何が私により明言されたのか?
マールキャプッタよ、『これは苦である』と私により明言された。
『これは苦の集起である』と、
私により明言された。
『これは苦の滅である』と、
私により明言された。
『これは苦の滅に至る行道である』と、
私により明言された。
ではマールキャプッタよ、これがなぜ私により明言されたのか?
なぜならマールキャプッタよ、これは利益にかなうもの、これは梵行の起点であり、厭離、離貪、滅、静寂、証知、等覚、涅槃へと転じるから。
それゆえそれは私により明言された。
それゆえここにマールキャプッタよ、私により明言されなかったことを、解答されない(無記)と、君たちは保持しなさい。
私により明言されたことを、解答されたと保持しなさい」と。
世尊はこう言われた。
意に適ったマールキャプッタ尊者は、世尊の所説に歓喜したという。
‘‘Yo kho, mālukyaputta, evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ bhagavati brahmacariyaṃ carissāmi yāva me bhagavā na byākarissati .
‘‘sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti vā…pe…
‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vāti, abyākatameva taṃ, mālukyaputta, tathāgatena assa, atha so puggalo kālaṃ kareyya.
Seyyathāpi, mālukyaputta, puriso sallena viddho assa savisena gāḷhapalepanena.
Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhapeyyuṃ.
So evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ purisaṃ jānāmi yenamhi viddho, khattiyo vā brāhmaṇo vā vesso vā suddo vā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ purisaṃ jānāmi yenamhi viddho, evaṃnāmo evaṃgotto iti vā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ purisaṃ jānāmi yenamhi viddho, dīgho vā rasso vā majjhimo vā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ purisaṃ jānāmi yenamhi viddho, kāḷo vā sāmo vā maṅguracchavī vā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ purisaṃ jānāmi yenamhi viddho, amukasmiṃ gāme vā nigame vā nagare vā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ dhanuṃ jānāmi yenamhi viddho, yadi vā cāpo yadi vā kodaṇḍo’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ jiyaṃ jānāmi yāyamhi viddho, yadi vā akkassa yadi vā saṇhassa [saṇṭhassa (sī. syā. kaṃ. pī.)] yadi vā nhārussa yadi vā maruvāya yadi vā khīrapaṇṇino’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ kaṇḍaṃ jānāmi yenamhi viddho, yadi vā gacchaṃ yadi vā ropima’nti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ kaṇḍaṃ jānāmi yenamhi viddho, yassa pattehi vājitaṃ [vākhittaṃ (ka.)] yadi vā gijjhassa yadi vā kaṅkassa yadi vā kulalassa yadi vā morassa yadi vā sithilahanuno’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ kaṇḍaṃ jānāmi yenamhi viddho, yassa nhārunā parikkhittaṃ yadi vā gavassa yadi vā mahiṃsassa yadi vā bheravassa [roruvassa (sī. syā. kaṃ. pī.)] yadi vā semhārassā’ti;
so evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ imaṃ sallaṃ āharissāmi yāva na taṃ sallaṃ jānāmi yenamhi viddho, yadi vā sallaṃ yadi vā khurappaṃ yadi vā vekaṇḍaṃ yadi vā nārācaṃ yadi vā vacchadantaṃ yadi vā karavīrapatta’nti .
aññātameva taṃ, mālukyaputta, tena purisena assa, atha so puriso kālaṃ kareyya.
Evameva kho, mālukyaputta, yo evaṃ vadeyya .
‘na tāvāhaṃ bhagavati brahmacariyaṃ carissāmi yāva me bhagavā na byākarissati .
‘‘sassato loko’’ti vā ‘‘asassato loko’’ti vā…pe…
‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vāti .
abyākatameva taṃ, mālukyaputta, tathāgatena assa, atha so puggalo kālaṅkareyya.
‘‘‘Sassato loko’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evaṃ ‘no asassato loko’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evampi ‘no sassato loko’ti vā, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati, ‘asassato loko’ti vā diṭṭhiyā sati attheva jāti, atthi jarā, atthi maraṇaṃ, santi sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā;
yesāhaṃ diṭṭheva dhamme nighātaṃ paññapemi.
‘Antavā loko’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evaṃ ‘no anantavā loko’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evampi ‘no antavā loko’ti vā, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati, ‘anantavā loko’ti vā diṭṭhiyā sati attheva jāti, atthi jarā, atthi maraṇaṃ, santi sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā;
yesāhaṃ diṭṭheva dhamme nighātaṃ paññapemi.
‘Taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evaṃ ‘no aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evampi ‘no taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā diṭṭhiyā sati attheva jāti…pe…
nighātaṃ paññapemi.
‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evaṃ ‘no na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evampi ‘no hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā diṭṭhiyā sati attheva jāti…pe…
yesāhaṃ diṭṭheva dhamme nighātaṃ paññapemi.
‘Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evaṃ ‘no neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati brahmacariyavāso abhavissāti, evampi ‘no hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, mālukyaputta, diṭṭhiyā sati, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā diṭṭhiyā sati attheva jāti…pe…
yesāhaṃ diṭṭheva dhamme nighātaṃ paññapemi.
‘‘Tasmātiha, mālukyaputta, abyākatañca me abyākatato dhāretha;
byākatañca me byākatato dhāretha.
Kiñca, mālukyaputta, mayā abyākataṃ?
‘Sassato loko’ti mālukyaputta, mayā abyākataṃ;
‘asassato loko’ti .
mayā abyākataṃ;
‘antavā loko’ti .
mayā abyākataṃ;
‘anantavā loko’ti .
mayā abyākataṃ;
‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti .
mayā abyākataṃ;
‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti .
mayā abyākataṃ;
‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti .
mayā abyākataṃ;
‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti .
mayā abyākataṃ;
‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti .
mayā abyākataṃ;
‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti .
mayā abyākataṃ.
Kasmā cetaṃ, mālukyaputta, mayā abyākataṃ?
Na hetaṃ, mālukyaputta, atthasaṃhitaṃ na ādibrahmacariyakaṃ na [netaṃ (sī.)] nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattati.
Tasmā taṃ mayā abyākataṃ.
Kiñca, mālukyaputta, mayā byākataṃ?
‘Idaṃ dukkha’nti, mālukyaputta, mayā byākataṃ;
‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti .
mayā byākataṃ;
‘ayaṃ dukkhanirodho’ti .
mayā byākataṃ;
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti .
mayā byākataṃ.
Kasmā cetaṃ, mālukyaputta, mayā byākataṃ?
Etañhi, mālukyaputta, atthasaṃhitaṃ etaṃ ādibrahmacariyakaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
Tasmā taṃ mayā byākataṃ.
Tasmātiha, mālukyaputta, abyākatañca me abyākatato dhāretha;
byākatañca me byākatato dhārethā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamano āyasmā mālukyaputto bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
