sn36.15
sn36.15『第一阿難経』Paṭhamaānandasuttaṃ
| Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; | さてアーナンダ尊者は世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā ekamantaṃ nisīdi, ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – | 近づいて一隅に座ったアーナンダ尊者は、世尊にこう言った。 |
| ‘‘katamā nu kho, bhante, vedanā, katamo vedanāsamudayo, katamo vedanānirodho, katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā? | 「尊者よ、いったい何が受ですか、何が受の集起ですか、何が受の滅ですか、何が受の滅に至る行道ですか? |
| Ko vedanāya assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇanti? | 何が受の楽味で、何が危難で、何が出離ですか?」 |
| Tisso imā, ānanda, vedanā – | 「アーナンダよ、これら三種の受があります。 |
| sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – | 楽受、苦受、不苦不楽受です。 |
| imā vuccanti, ānanda, vedanā. | アーナンダよ、これらが受と呼ばれます。 |
| Phassasamudayā vedanāsamudayo; | 触の集起ゆえに受の集起があり、 |
| phassanirodhā vedanānirodho. | 触の滅ゆえに受の滅があります。 |
| Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – | この八支聖道こそ受の滅に至る行道です。すなわち、 |
| sammādiṭṭhi…pe… | 正見 …中略… |
| sammāsamādhi. | 正定です。 |
| Yaṃ vedanaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ vedanāya assādo. | 受に縁りて生じる楽と嬉。これが受の楽味であり、 |
| Yā vedanā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ vedanāya ādīnavo. | 受が無常、苦、変壊法であること。これが受の危難であり、 |
| Yo vedanāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ vedanāya nissaraṇaṃ. | 受への愛着の調伏、愛着の断。これが受の出離です。 |
| Atha kho panānanda, mayā anupubbasaṅkhārānaṃ nirodho akkhāto. | さてそこで、アーナンダよ、私は順次の諸行の滅を告げます。 |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā niruddhā hoti…pe… | 初禅に到達した者の語は滅しています。 …中略… |
| saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は滅しています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo niruddho hoti, doso niruddho hoti, moho niruddho hoti. | 漏尽の比丘の貪は滅しており、瞋は滅しており、痴は滅しています。 |
| Atha kho panānanda, mayā anupubbasaṅkhārānaṃ vūpasamo akkhāto. | さてそこで、アーナンダよ、私は順次の諸行の寂静を告げます。 |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā vūpasantā hoti…pe… | 初禅に到達した者の語は寂静になっています。 …中略… |
| saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca vūpasantā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は寂静になっています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo vūpasanto hoti, doso vūpasanto hoti, moho vūpasanto hoti. | 漏尽の比丘の貪は寂静になっており、瞋は寂静になっており、痴は寂静になっています。 |
| Atha kho panānanda, mayā anupubbasaṅkhārānaṃ paṭippassaddhi akkhātā. | さてそこで、アーナンダよ、私は順次の諸行の鎮静を告げます。1) |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā paṭippassaddhā hoti…pe… | 初禅に到達した者の語は鎮静しています。 …中略… |
| ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā paṭippassaddhā hoti. | 虚空無辺処に到達した者の色想は鎮静しています。 |
| Viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti. | 識無辺処に到達した者の虚空無辺処想は鎮静しています。 |
| Ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti. | 無所有処に到達した者の識無辺処想は鎮静しています。 |
| Nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti. | 非想非非想処に到達した者の無所有処想は鎮静しています。 |
| Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca paṭippassaddhā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は鎮静しています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti, doso paṭippassaddho hoti, moho paṭippassaddho hotī’’ti. | 漏尽の比丘の貪は鎮静しており、瞋は鎮静しており、痴は鎮静しています」と。 |
sn36.15.txt · 最終更新: by h1roemon
