sn22.55
sn22.55『感興句経』Udānasuttaṃ
| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| Tatra kho bhagavā udānaṃ udānesi . | そのとき世尊は感興句を発せられた。 |
| ‘‘‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti . | 「『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、1) |
| evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti. | このように信解する比丘なら下分結を切断するでしょう」と。 |
| Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca . | このように説かれたとき、とある比丘が世尊にこう言った。 |
| ‘‘yathā kathaṃ pana, bhante, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti . | 「では尊者よ、どのように『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、 |
| evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti? | このように信解する比丘なら下分結を切断するのでしょうか?」と。 |
| ‘‘Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī…pe… | 「比丘よ、ここに聖者たちを見ず、 …中略… |
| sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; | 善人法にて教導されない無聞の凡夫は色を我と見なし、あるいは我を色あるものと、 |
| attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. | 色を我のなかにあると、我を色のなかにあると(見なします)。 |
| Vedanaṃ… | 受を … |
| saññaṃ… | 想を … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; | 彼は識を我と見なし、あるいは我を識あるものと、 |
| attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. | 識を我のなかにあると、我を識のなかにあると(見なします)。 |
| ‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ vedanaṃ ‘aniccā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ saññaṃ ‘aniccā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anicce saṅkhāre ‘aniccā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 彼は無常なる色を『無常なる色』と如実に了知せず、無常なる受を『無常なる受』と如実に了知せず、無常なる想を『無常なる想』と如実に了知せず、無常なる行を『無常なる行』と如実に了知せず、無常なる識を『無常なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Dukkhaṃ rūpaṃ ‘dukkhaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ… | 苦なる色を『苦なる色』と如実に了知せず、苦なる受を … |
| dukkhaṃ saññaṃ… | 苦なる想を … |
| dukkhe saṅkhāre… | 苦なる行を … |
| dukkhaṃ viññāṇaṃ ‘dukkhaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 苦なる識を『苦なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Anattaṃ rūpaṃ ‘anattā rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ vedanaṃ ‘anattā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ saññaṃ ‘anattā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anatte saṅkhāre ‘anattā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ viññāṇaṃ ‘anattā viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 彼は無我なる色を『無我なる色』と如実に了知せず、無我なる受を『無我なる受』と如実に了知せず、無我なる想を『無我なる想』と如実に了知せず、無我なる行を『無我なる行』と如実に了知せず、無我なる識を『無我なる識』と如実に了知しません。 |
| ‘‘Saṅkhataṃ rūpaṃ ‘saṅkhataṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, saṅkhataṃ vedanaṃ… | 行作された色を『行作された色』と如実に了知せず、行作された受を … |
| saṅkhataṃ saññaṃ… | 行作された想を … |
| saṅkhate saṅkhāre… | 行作された行を … |
| saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 行作された識を『行作された識』と如実に了知しません。 |
| Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 色は無有になると如実に了知せず、 |
| Vedanā vibhavissati… | 受は無有になると … |
| saññā vibhavissati… | 想は無有になると … |
| saṅkhārā vibhavissanti… | 行は無有になると … |
| viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti. | 識は無有になると如実に了知しません。 |
| ‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati…pe… | しかし比丘よ、聖者たちを見る、聖法を熟知する、聖法にてよく教導され、善人たちを見る、善人法を熟知する、善人法にてよく教導された既聞の聖弟子は色を我と見なさず、 …中略… |
| na vedanaṃ… | 受を我と見なさず、 … |
| na saññaṃ… | 想を我と見なさず、 … |
| na saṅkhāre… | 行を我と見なさず、 … |
| na viññāṇaṃ attato samanupassati. | 識を我と見なしません。 |
| ‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 彼は無常なる色を『無常なる色』と如実に了知し、 |
| Aniccaṃ vedanaṃ… | 無常なる受を … |
| aniccaṃ saññaṃ… | 無常なる想を … |
| anicce saṅkhāre… | 無常なる行を … |
| aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 無常なる識を『無常なる識』と如実に了知します。 |
| Dukkhaṃ rūpaṃ…pe… | 苦なる色を …中略… |
| dukkhaṃ viññāṇaṃ… | 苦なる識を … |
| anattaṃ rūpaṃ…pe… | 彼は無我なる色を …中略… |
| anattaṃ viññāṇaṃ… | 無我なる識を … |
| saṅkhataṃ rūpaṃ…pe… | 行作された色を …中略… |
| saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. | 行作された識を『行作された識』と如実に了知します。 |
| Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti. | 色は無有になると如実に了知し、 |
| Vedanā… | 受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti. | 識は無有になると如実に了知します。 |
| ‘‘So rūpassa vibhavā, vedanāya vibhavā, saññā vibhavā, saṅkhārānaṃ vibhavā, viññāṇassa vibhavā, evaṃ kho, bhikkhu, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti . | 比丘よ、彼が色の無有ゆえ受の無有ゆえ想の無有ゆえ行の無有ゆえ識の無有ゆえに、そのように『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、 |
| evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti. | このように信解する比丘なら下分結を切断するでしょう」と。 |
| ‘‘Evaṃ adhimuccamāno, bhante, bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti. | 「尊者よ、そのように信解する比丘なら下分結を切断するでしょう」と。 |
| ‘‘Kathaṃ pana, bhante, jānato kathaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī’’ti? | 「では尊者よ、どのように知りどのように見る者には無間に諸漏の尽滅があるのですか?」と。 |
| ‘‘Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano atasitāye ṭhāne tāsaṃ āpajjati. | 「比丘よ、ここに無聞の凡夫は、怖れるべきでないところで身震いに至ります。 |
| Tāso heso [hesā (ka.)] bhikkhu assutavato puthujjanassa . | 比丘よ、じつに無聞の凡夫にはこの身震いがあります、 |
| ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’’’ti. | 『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と。 |
| ‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako atasitāye ṭhāne na tāsaṃ āpajjati. | しかし比丘よ、既聞の聖弟子は、怖れるべきでないところで身震いに至りません。 |
| Na heso [na hesā (ka.)], bhikkhu, tāso sutavato ariyasāvakassa . | 比丘よ、既聞の聖弟子にはこの身震いは決してありません、 |
| ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti. | 『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と。 |
| Rūpupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | 比丘よ、色に接近しとどまる識がとどまるとき、色を所縁とし色を拠り所とし喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| Vedanupayaṃ vā, bhikkhu… | あるいは比丘よ、受に接近し、 … |
| saññupayaṃ vā, bhikkhu… | あるいは比丘よ、想に接近し、 … |
| saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | あるいは比丘よ、行に接近しとどまる識がとどまるとき、行を所縁とし行を拠り所とし喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| ‘‘Yo [so (sabbattha)] bhikkhu evaṃ vadeyya . | 比丘よ、このように語る者、 |
| ‘ahamaññatra rūpā, aññatra vedanāya, aññatra saññāya, aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. | 『私は色を除いて受を除いて想を除いて行を除いて、識の来、去、没、再生、成長、繁茂、繁栄を告知しよう。』ということはありえません。 |
| ‘‘Rūpadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘よ、もし色界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| Vedanādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… | 比丘よ、もし受界について比丘の … |
| saññādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… | 比丘よ、もし想界について比丘の … |
| saṅkhāradhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… | 比丘よ、もし行界について比丘の … |
| viññāṇadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘よ、もし識界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhārañca vimuttaṃ. | その拠り所なき識は繁茂せず、為作せず、解脱します。 |
| Vimuttattā ṭhitaṃ. | 解脱したゆえにとどまり、 |
| Ṭhitattā santusitaṃ. | とどまるゆえに満足し、 |
| Santusitattā na paritassati. | 満足したゆえに動揺せず、 |
| Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. | 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、 |
| ‘Khīṇā jāti…pe… | 『生は尽き、 …中略… |
| nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. | 二度とこの状態はない』と了知します。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī’’ti. | 比丘よ、このように知りこのように見る者には無間に諸漏の尽滅があります」と。 |
sn22.55.txt · 最終更新: by h1roemon
