ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn22.55

sn22.55『感興句経』Udānasuttaṃ

Sāvatthinidānaṃ. サーヴァッティーにちなむ話。
Tatra kho bhagavā udānaṃ udānesi . そのとき世尊は感興句を発せられた。
‘‘‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti .「『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、1)
evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti. このように信解する比丘なら下分を切断するでしょう」と。
Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca . このように説かれたとき、とある比丘が世尊にこう言った。
‘‘yathā kathaṃ pana, bhante, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti .「では尊者よ、どのように『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、
evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti? このように信解する比丘なら下分を切断するのでしょうか?」と。
‘‘Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī…pe…「比丘よ、ここに聖者たちをず、 …中略…
sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; 善人法にて教導されない無聞の凡夫は見なし、あるいはあるものと、
attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. のなかにあると、のなかにあると(見なします)。
Vedanaṃ… を …
saññaṃ… を …
saṅkhāre… を …
viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; 彼は見なし、あるいはあるものと、
attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. のなかにあると、のなかにあると(見なします)。
‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ vedanaṃ ‘aniccā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ saññaṃ ‘aniccā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anicce saṅkhāre ‘aniccā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. 彼は無常なるを『無常なる』と如実了知せず、無常なるを『無常なる』と如実了知せず、無常なるを『無常なる』と如実了知せず、無常なるを『無常なる』と如実了知せず、無常なるを『無常なる』と如実了知しません。
‘‘Dukkhaṃ rūpaṃ ‘dukkhaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ… なるを『なる』と如実了知せず、なるを …
dukkhaṃ saññaṃ… なるを …
dukkhe saṅkhāre… なるを …
dukkhaṃ viññāṇaṃ ‘dukkhaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. なるを『なる』と如実了知しません。
‘‘Anattaṃ rūpaṃ ‘anattā rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ vedanaṃ ‘anattā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ saññaṃ ‘anattā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anatte saṅkhāre ‘anattā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ viññāṇaṃ ‘anattā viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. 彼は無我なるを『無我なる』と如実了知せず、無我なるを『無我なる』と如実了知せず、無我なるを『無我なる』と如実了知せず、無我なるを『無我なる』と如実了知せず、無我なるを『無我なる』と如実了知しません。
‘‘Saṅkhataṃ rūpaṃ ‘saṅkhataṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, saṅkhataṃ vedanaṃ… 行作されたを『行作された』と如実了知せず、行作されたを …
saṅkhataṃ saññaṃ… 行作されたを …
saṅkhate saṅkhāre… 行作されたを …
saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. 行作されたを『行作された』と如実了知しません。
Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti. 無有になると如実了知せず、
Vedanā vibhavissati… 無有になると …
saññā vibhavissati… 無有になると …
saṅkhārā vibhavissanti… 無有になると …
viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti. 無有になると如実了知しません。
‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati…pe… しかし比丘よ、聖者たちを見る、聖法熟知する、聖法にてよく教導され、善人たちを見る、善人法熟知する、善人法にてよく教導された既聞聖弟子見なさず、 …中略…
na vedanaṃ… を我と見なさず、 …
na saññaṃ… を我と見なさず、 …
na saṅkhāre… を我と見なさず、 …
na viññāṇaṃ attato samanupassati. 見なしません。
‘‘So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. 彼は無常なるを『無常なる』と如実了知し、
Aniccaṃ vedanaṃ… 無常なるを …
aniccaṃ saññaṃ… 無常なるを …
anicce saṅkhāre… 無常なるを …
aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. 無常なるを『無常なる』と如実了知します。
Dukkhaṃ rūpaṃ…pe… なるを …中略…
dukkhaṃ viññāṇaṃ… なるを …
anattaṃ rūpaṃ…pe… 彼は無我なるを …中略…
anattaṃ viññāṇaṃ… 無我なるを …
saṅkhataṃ rūpaṃ…pe… 行作されたを …中略…
saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. 行作されたを『行作された』と如実了知します。
Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti. 無有になると如実了知し、
Vedanā… は …
saññā… は …
saṅkhārā… は …
viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti. 無有になると如実了知します。
‘‘So rūpassa vibhavā, vedanāya vibhavā, saññā vibhavā, saṅkhārānaṃ vibhavā, viññāṇassa vibhavā, evaṃ kho, bhikkhu, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti . 比丘よ、彼が無有ゆえ無有ゆえ無有ゆえ無有ゆえ無有ゆえに、そのように『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と、
evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti. このように信解する比丘なら下分を切断するでしょう」と。
‘‘Evaṃ adhimuccamāno, bhante, bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī’’ti.「尊者よ、そのように信解する比丘なら下分を切断するでしょう」と。
‘‘Kathaṃ pana, bhante, jānato kathaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī’’ti?「では尊者よ、どのように知りどのように見る者には無間諸漏尽滅があるのですか?」と。
‘‘Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano atasitāye ṭhāne tāsaṃ āpajjati.「比丘よ、ここに無聞凡夫は、怖れるべきでないところで身震いに至ります。
Tāso heso [hesā (ka.)] bhikkhu assutavato puthujjanassa . 比丘よ、じつに無聞凡夫にはこの身震いがあります、
‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’’’ti.『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と。
‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako atasitāye ṭhāne na tāsaṃ āpajjati. しかし比丘よ、既聞聖弟子は、怖れるべきでないところで身震いに至りません。
Na heso [na hesā (ka.)], bhikkhu, tāso sutavato ariyasāvakassa . 比丘よ、既聞聖弟子にはこの身震いは決してありません、
‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti.『私がないなら私のものもなく、私がいなければ(未来に)私のものもない。』と。
Rūpupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. 比丘よ、接近とどまとどまるとき、所縁とし拠り所とし喜び散布しながら、成長繁茂繁栄に至るでしょう。
Vedanupayaṃ vā, bhikkhu… あるいは比丘よ、接近し、 …
saññupayaṃ vā, bhikkhu… あるいは比丘よ、接近し、 …
saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. あるいは比丘よ、接近とどまとどまるとき、所縁とし拠り所とし喜び散布しながら、成長繁茂繁栄に至るでしょう。
‘‘Yo [so (sabbattha)] bhikkhu evaṃ vadeyya . 比丘よ、このように語る者、
‘ahamaññatra rūpā, aññatra vedanāya, aññatra saññāya, aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.『私はを除いてを除いてを除いてを除いて、の来、去、再生成長繁茂繁栄告知しよう。』ということはありえません。
‘‘Rūpadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. 比丘よ、もしについて比丘のじられているなら、
Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. ゆえに所縁は分断されて、拠り所はありません。
Vedanādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… 比丘よ、もしについて比丘の …
saññādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… 比丘よ、もしについて比丘の …
saṅkhāradhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… 比丘よ、もしについて比丘の …
viññāṇadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. 比丘よ、もしについて比丘のじられているなら、
Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. ゆえに所縁は分断されて、拠り所はありません。
Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhārañca vimuttaṃ. その拠り所なき繁茂せず、為作せず、解脱します。
Vimuttattā ṭhitaṃ. 解脱したゆえにとどまり、
Ṭhitattā santusitaṃ. とどまるゆえに満足し、
Santusitattā na paritassati. 満足したゆえに動揺せず、
Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、
‘Khīṇā jāti…pe…尽き、 …中略…
nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. 二度とこの状態はない』と了知します。
Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī’’ti. 比丘よ、このように知りこのように見る者には無間諸漏尽滅があります」と。
1)
この句は下分結の切断まで導きますが、漏尽までは届かない断見とされています。sn22.81sn22.153参照。
sn22.55.txt · 最終更新: by h1roemon