ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn70_2

mn70(2) 『枳吒山邑経(2)』 (きたさんろきょう、Kīṭāgirisuttaṃ、キーターギリ・スッタ)

「比丘たちよ、私はすべての比丘たちには『不放逸になされるべきことがある』とは説かない。
 また比丘たちよ、私はすべての比丘たちには『不放逸になされるべきことはない』とも説かない。
 比丘たちよ、かの阿羅漢漏尽者完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、結縛尽き果て、正しく開悟し、解脱した比丘たち。比丘たちよ、私は、そのような比丘たちには『不放逸になされるべきことはない』と説く。
 それはなぜか?
 彼らには(すでに)不放逸になされており、
 彼らが放逸となることはできないから。
 そして比丘たちよ、かの、まだ意を得ていない、無上の瑜伽安穏を願い住する有学の比丘たち。比丘たちよ、私は、そのような比丘たちには『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 それはなぜか?
 これらの尊者たちが順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこれらの比丘たちの、この不放逸を見るので、『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 比丘たちよ、世間にはこれら七つの者がいるのが見られる。
 いかなる七つか?
 両分解脱者、慧解脱者身証者見至者信解脱者法従行者信従行者である。
 
 それでは比丘たちよ、両分解脱者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住し、そして智慧によって見て、彼の諸漏尽き果ている。
 比丘たちよ、この者は両分解脱者と言われ、比丘たちよ、この比丘には『不放逸になされるべきことはない』と私は言う。
 それはなぜか?
 彼には(すでに)不放逸になされており、
 彼が放逸となることはできないから。
 
 それでは比丘たちよ、慧解脱者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住することはないが、しかし智慧によって見て、彼の諸漏尽き果ている。
 比丘たちよ、この者が慧解脱者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘にも『不放逸になされるべきことはない』と私は言う。
 それはなぜか?
 彼には(すでに)不放逸になされており、
 彼が放逸となることはできないから。
 
 それでは比丘たちよ、身証者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住し、そして智慧によって見て、彼の一部の諸漏尽き果ている。
 比丘たちよ、この者が身証者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘には『不放逸になされるべきことがある』と私は言う。
 それはなぜか?
 この尊者が順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこの比丘の、この不放逸を見るので、『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 
 それでは比丘たちよ、見至者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住することはないが、しかし智慧によって見て、彼の一部の諸漏尽き果ている。そして彼には如来の説かれた諸法が、智慧によってたしかに見られ、たしかに行じられている。
 比丘たちよ、この者が見至者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘にも『不放逸になされるべきことがある』と私は言う。
 それはなぜか?
 この尊者が順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこの比丘の、この不放逸を見るので、『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 
 それでは比丘たちよ、信解脱者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住することはないが、しかし智慧によって見て、彼の一部の諸漏尽き果ている。そして彼には如来における留まり、が生じて確立している。
 比丘たちよ、この者が信解脱者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘にも『不放逸になされるべきことがある』と私は言う。
 それはなぜか?
 この尊者が順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこの比丘の、この不放逸を見るので、『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 
 それでは比丘たちよ、法従行者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住することはないが、しかし智慧によって見て、彼の一部の諸漏尽き果ている。そして彼には如来の説かれた諸法は、智慧によってある程度、審慮に耐えられる。また彼にはこれらの諸法もある、すなわち
 信根精進根念根定根慧根

 比丘たちよ、この者が法従行者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘にも『不放逸になされるべきことがある』と私は言う。
 それはなぜか?
 この尊者が順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこの比丘の、この不放逸を見るので『不放逸になされるべきことがある』と説く。
 
 それでは比丘たちよ、信従行者とは誰か?
 比丘たちよ、ここにある者は、およそ超え存在するかの無色なる諸解脱。それらにをもって触れて住することはないが、しかし智慧によって見て、彼の一部の諸漏尽き果ている。そして彼には如来に対してある程度の、ある程度の愛情がある。また彼にはこれらの諸法もある、すなわち
 信根精進根念根定根慧根

 比丘たちよ、この者が信従行者と言われる。
 比丘たちよ、この比丘にも『不放逸になされるべきことがある』と私は言う。
 それはなぜか?
 この尊者が順当坐臥処を受用し、善友たちに従い行き、諸根をよく統制するならば、おそらく、
 良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
 梵行完了現法で自ら証知して、実証して、具足して住するであろうから。
 比丘たちよ、私はこの比丘の、この不放逸を見るので、『不放逸になされるべきことがある』と説く。

‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, sabbesaṃyeva bhikkhūnaṃ ‘appamādena karaṇīya’nti vadāmi;
na panāhaṃ, bhikkhave, sabbesaṃyeva bhikkhūnaṃ ‘na appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Ye te, bhikkhave, bhikkhū arahanto khīṇāsavā vusitavanto katakaraṇīyā ohitabhārā anuppattasadatthā parikkhīṇabhavasaṃyojanā sammadaññā vimuttā, tathārūpānāhaṃ, bhikkhave, bhikkhūnaṃ ‘na appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Kataṃ tesaṃ appamādena.
Abhabbā te pamajjituṃ.
Ye ca kho te, bhikkhave, bhikkhū sekkhā appattamānasā anuttaraṃ yogakkhemaṃ patthayamānā viharanti, tathārūpānāhaṃ, bhikkhave, bhikkhūnaṃ ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāmime āyasmanto anulomikāni senāsanāni paṭisevamānā kalyāṇamitte bhajamānā indriyāni samannānayamānā .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyunti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imesaṃ bhikkhūnaṃ appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.
‘‘Sattime, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
Katame satta?
Ubhatobhāgavimutto, paññāvimutto, kāyasakkhi, diṭṭhippatto, saddhāvimutto, dhammānusārī, saddhānusārī.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo ubhatobhāgavimutto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā [phassitvā (sī. pī.)] viharati paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo ubhatobhāgavimutto imassa kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘na appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Kataṃ tassa appamādena.
Abhabbo so pamajjituṃ.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo paññāvimutto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te na kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo paññāvimutto.
Imassapi kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘na appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Kataṃ tassa appamādena.
Abhabbo so pamajjituṃ.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo kāyasakkhi?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā ekacce āsavā parikkhīṇā honti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo kāyasakkhi.
Imassa kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyāti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imassa bhikkhuno appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo diṭṭhippatto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te na kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā ekacce āsavā parikkhīṇā honti, tathāgatappaveditā cassa dhammā paññāya vodiṭṭhā honti vocaritā.

Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo diṭṭhippatto.
Imassapi kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyāti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imassa bhikkhuno appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo saddhāvimutto.
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te na kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā ekacce āsavā parikkhīṇā honti, tathāgate cassa saddhā niviṭṭhā hoti mūlajātā patiṭṭhitā.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo saddhāvimutto.
Imassapi kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyāti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imassa bhikkhuno appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo dhammānusārī?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te na kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā ekacce āsavā parikkhīṇā [disvā āsavā aparikkhīṇā (sī. pī.)] honti, tathāgatappaveditā cassa dhammā paññāya mattaso nijjhānaṃ khamanti, api cassa ime dhammā honti, seyyathidaṃ .
saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo dhammānusārī.
Imassapi kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘appamādena karaṇīya’nti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyāti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imassa bhikkhuno appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’nti vadāmi.

‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo saddhānusārī?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te na kāyena phusitvā viharati, paññāya cassa disvā ekacce āsavā parikkhīṇā [disvā āsavā aparikkhīṇā (sī. pī.)] honti, tathāgate cassa saddhāmattaṃ hoti pemamattaṃ, api cassa ime dhammā honti, seyyathidaṃ .
saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo saddhānusārī.
Imassapi kho ahaṃ, bhikkhave, bhikkhuno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.
Taṃ kissa hetu?
Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyāti!
Imaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, imassa bhikkhuno appamādaphalaṃ sampassamāno ‘appamādena karaṇīya’ntntti vadāmi.

mn70_2.txt · 最終更新: by h1roemon