sn22.82
sn22.82『満月経』Puṇṇamasuttaṃ
| Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. | ある時、世尊はサーヴァッティーの東園、鹿母(ろくも)講堂に大比丘僧伽と共に住しておられた。 |
| Tena kho pana samayena bhagavā tadahuposathe pannarase puṇṇāya puṇṇamāya rattiyā bhikkhusaṅghaparivuto ajjhokāse nisinno hoti. | さてその時、世尊はその布薩の十五日、満月の満ちた夜に、比丘僧伽に囲まれて野外に坐っておられた。 |
| Atha kho aññataro bhikkhu uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca . | すると、とある比丘が坐から起き上って、上衣を一肩にかけ世尊へ合掌を向けて世尊にこう言った。 |
| ‘‘puccheyyāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ kiñcideva [kañcideva (?)] desaṃ, sace me bhagavā okāsaṃ karoti pañhassa veyyākaraṇāyā’’ti? | 「尊者よ、もし世尊が私へ質問の解答への機会を頂けるなら、私は世尊にいくつかの点を問いたいです」と。 |
| ‘‘Tena hi tvaṃ, bhikkhu, sake āsane nisīditvā puccha yadākaṅkhasī’’ti. | 「それでは比丘よ、君は自分の座処に座ってから望むことを問いなさい」と。 |
| ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā sake āsane nisīditvā bhagavantaṃ etadavoca . | 「尊者よ、そのように」とその比丘は世尊に応えて、自分の座処に座ってから世尊にこう言った。 |
| ‘‘ime nu kho, bhante, pañcupādānakkhandhā, seyyathidaṃ . | 「尊者よ、いったい五取蘊とは、すなわちこれらですか? |
| rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho’’ti. | 色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊です」と。 |
| ‘‘Ime kho pana, bhikkhu, pañcupādānakkhandhā; | 「比丘よ、はたしてこれらが五取蘊です、 |
| seyyathidaṃ . | すなわち、 |
| rūpupādānakkhandho…pe… | 色取蘊、 …中略… |
| viññāṇupādānakkhandho’’ti. | 識取蘊です」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi . | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は世尊の所説に歓喜し、随喜して、さらに世尊に質問をした。 |
| ‘‘Ime kho pana, bhante, pañcupādānakkhandhā kiṃmūlakā’’ti? | 「では尊者よ、これら五取蘊は何を根本としますか?」と。 |
| ‘‘Ime kho, bhikkhu, pañcupādānakkhandhā chandamūlakā’’ti…pe… | 「比丘よ、これら五取蘊は欲を根本とします」と。 …中略… |
| taññeva nu kho, bhante, upādānaṃ te pañcupādānakkhandhā udāhu aññatra pañcahi upādānakkhandhehi upādānanti? | 「尊者よ、いったいかの(十二縁起の)取は、じつにそれら五取蘊のことですか、それとも五取蘊以外の取ですか?」と。 |
| ‘‘Na kho, bhikkhu, taññeva upādānaṃ te pañcupādānakkhandhā nāpi aññatra pañcahi upādānakkhandhehi upādānaṃ, api ca yo tattha chandarāgo taṃ tattha upādāna’’nti. | 「比丘よ、かの(十二縁起の)取はそれら五取蘊のことではなく、五取蘊以外の取でもありません。しかしそこでの愛着、それがそこでの取です」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| uttariṃ pañhaṃ apucchi . | さらに質問をした。 |
| ‘‘Siyā pana, bhante, pañcupādānakkhandhesu chandarāgavemattatā’’ti? | 「では尊者よ、五取蘊への愛着の相違性はありえますか?」と。 |
| ‘‘Siyā, bhikkhū’’ti bhagavā avoca . | 「比丘よ、ありえます。」と世尊は言われた。 |
| ‘‘idha, bhikkhu, ekaccassa evaṃ hoti . | 「ここで比丘よ、ある者にはこのような(思い)があります。 |
| ‘evaṃrūpo siyaṃ anāgatamaddhānaṃ, evaṃvedano siyaṃ anāgatamaddhānaṃ, evaṃsañño siyaṃ anāgatamaddhānaṃ, evaṃsaṅkhāro siyaṃ anāgatamaddhānaṃ, evaṃviññāṇo siyaṃ anāgatamaddhāna’nti. | 『未来の時このような色でありたい、未来の時このような受でありたい、未来の時このような想でありたい、未来の時このような行でありたい、未来の時このような識でありたい』と。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, siyā pañcupādānakkhandhesu chandarāgavemattatā’’ti? | 比丘よ、このように五取蘊への愛着の相違性はありえます」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| uttariṃ pañhaṃ apucchi . | さらに質問をした。 |
| ‘‘Kittāvatā nu kho, bhante, khandhānaṃ khandhādhivacana’’nti? | 「尊者よ、いったい何をもって諸蘊の『蘊』の指示語としますか?」と。 |
| ‘‘Yaṃ kiñci, bhikkhu, rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, ayaṃ vuccati rūpakkhandho. | 「比丘よ、過去・未来・現在のいかなる色であれ、内の、外の、粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くのもの、これが色蘊と呼ばれます。 |
| Yā kāci vedanā… | およそ … いかなる受であれ、 … |
| yā kāci saññā … | およそ … いかなる想であれ、 … |
| ye keci saṅkhārā… | およそ … いかなる行であれ、 … |
| yaṃ kiñci viññāṇaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, ayaṃ vuccati viññāṇakkhandho. | 過去・未来・現在のいかなる識であれ、内の、外の、粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くのもの、これが識蘊と呼ばれます。 |
| Ettāvatā kho, bhikkhu, khandhānaṃ khandhādhivacana’’nti. | 比丘よ、これをもって諸蘊の『蘊』の指示語とします」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| apucchi . | 質問をした。 |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo rūpakkhandhassa paññāpanāya; | 「尊者よ、いったい色蘊の告知には、何が因であり、何が縁ですか。 |
| ko hetu ko paccayo vedanākkhandhassa paññāpanāya; | 受蘊の告知には、何が因であり、何が縁ですか。 |
| ko hetu ko paccayo saññākkhandhassa paññāpanāya; | 想蘊の告知には、何が因であり、何が縁ですか。 |
| ko hetu ko paccayo saṅkhārakkhandhassa paññāpanāya; | 行蘊の告知には、何が因であり、何が縁ですか。 |
| ko hetu ko paccayo viññāṇakkhandhassa paññāpanāyā’’ti? | 識蘊の告知には、何が因であり、何が縁ですか?」と。 |
| ‘‘Cattāro kho, bhikkhu, mahābhūtā hetu, cattāro mahābhūtā paccayo rūpakkhandhassa paññāpanāya. | 「比丘よ、色蘊の告知には、四大種が因であり、四大種が縁です。 |
| Phasso hetu phasso paccayo vedanākkhandhassa paññāpanāya. | 受蘊の告知には、触が因であり、触が縁です。 |
| Phasso hetu phasso paccayo saññākkhandhassa paññāpanāya. | 想蘊の告知には、触が因であり、触が縁です。 |
| Phasso hetu, phasso paccayo saṅkhārakkhandhassa paññāpanāya. | 行蘊の告知には、触が因であり、触が縁です。 |
| Nāmarūpaṃ hetu, nāmarūpaṃ paccayo viññāṇakkhandhassa paññāpanāyā’’ti. | 識蘊の告知には、名色が因であり、名色が縁です」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| apucchi . | 質問をした。 |
| ‘‘Kathaṃ nu kho, bhante, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti? | 「尊者よ、いったいどのように有身見がありますか?」と。 |
| ‘‘Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; | 「比丘よ、ここに聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されない無聞の凡夫は色を我と見なし、あるいは我を色あるものと、 |
| attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ; | 色を我のなかにあると、我を色のなかにあると(見なします)。 |
| vedanaṃ… | 受を … |
| saññaṃ… | 想を … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ… attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; | 識を … 我と見なし、あるいは我を識あるものと、 |
| attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. | 識を我のなかにあると、我を識のなかにあると(見なします)。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti. | 比丘よ、このように有身見があります」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| apucchi . | 質問をした。 |
| ‘‘Kathaṃ pana, bhante, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti? | 「では尊者よ、どのように有身見がないのですか?」と。 |
| ‘‘Idha, bhikkhu, sutavā ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ; | 「比丘よ、ここに聖者たちを見る、聖法を熟知する、聖法にてよく教導され、善人たちを見る、善人法を熟知する、善人法にてよく教導された既聞の聖弟子は色を我と見なさず、また我を色あるものとも、 |
| na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ; | 色を我のなかにあるとも、我を色のなかにあるとも(見なしません)。 |
| na vedanaṃ… | 受を我と見なさず、 … |
| na saññaṃ… | 想を我と見なさず、 … |
| na saṅkhāre… | 行を我と見なさず、… |
| na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; | 彼は識を我と見なさず、また我を識あるものとも、 |
| na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. | 識を我のなかにあるとも、我を識のなかにあるとも(見なしません)。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti. | 比丘よ、このように有身見がないのです」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu…pe… | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は …中略… |
| apucchi . | 質問をした。 |
| ‘‘Ko nu kho, bhante, rūpassa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ; | 「いったい何が色の楽味で、何が危難で、何が出離ですか、 |
| ko vedanāya… | 何が受の … |
| ko saññāya… | 何が想の … |
| ko saṅkhārānaṃ… | 何が行の … |
| ko viññāṇassa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇa’’nti? | 何が識の楽味で、何が危難で、何が出離ですか?」と。 |
| ‘‘Yaṃ kho, bhikkhu, rūpaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ . | 「比丘よ、色に縁りて生じる楽と嬉、 |
| ayaṃ rūpassa assādo. | これが色の楽味です。 |
| Yaṃ rūpaṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ . | 色が無常、苦、変壊法であること、 |
| ayaṃ rūpassa ādīnavo. | これが色の危難です。 |
| Yo rūpasmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ . | 色への愛着の調伏、愛着の断、 |
| idaṃ rūpassa nissaraṇaṃ. | これが色の出離です。 |
| Yaṃ vedanaṃ paṭicca… | 受に縁りて … |
| yaṃ saññaṃ paṭicca… | 想に縁りて … |
| ye saṅkhāre paṭicca… | 行に縁りて … |
| yaṃ viññāṇaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ . | 識に縁りて生じる楽と嬉、 |
| ayaṃ viññāṇassa assādo. | これが識の楽味です。 |
| Yaṃ viññāṇaṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ . | 識が無常、苦、変壊法であること、 |
| ayaṃ viññāṇassa ādīnavo. | これが識の危難です。 |
| Yo viññāṇasmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ . | 識への愛着の調伏、愛着の断、 |
| idaṃ viññāṇassa nissaraṇa’’nti. | これが識の出離です」と。 |
| ‘‘Sādhu, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi . | 「善きかな、尊者よ」と、その比丘は世尊の所説に歓喜し、随喜して、さらに世尊に質問をした。 |
| ‘‘Kathaṃ nu kho, bhante, jānato, kathaṃ passato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānānusayā na hontī’’ti? | 「尊者よ、いったいどのように知りどのように見る者には、この識ある身における、そして外のあらゆる特相における我執、我所執、慢随眠がないのですか?」と。 |
| ‘‘Yaṃ kiñci, bhikkhu, rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ rūpaṃ . | 「過去・未来・現在のいかなる色であれ、内の、外の、粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くのあらゆる色を、 |
| ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passati. | 『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、そのようにこれを如実に正しい智慧で見ます。 |
| Yā kāci vedanā… | およそ … いかなる受であれ、 … |
| yā kāci saññā… | およそ … いかなる想であれ、 … |
| ye keci saṅkhārā… | およそ … いかなる行であれ、 … |
| yaṃ kiñci viññāṇaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ viññāṇaṃ . | 過去・未来・現在のいかなる識であれ、内の、外の、粗雑な、微細な、劣った、優れた、遠く、近くのあらゆる識を、 |
| ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passati. | 『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、そのようにこれを如実に正しい智慧で見ます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānānusayā na hontī’’ti. | 比丘よ、このように知りこのように見る者には、この識ある身における、そして外のあらゆる特相における我執、我所執、慢随眠がありません」と。 |
| Tena kho pana samayena aññatarassa bhikkhuno evaṃ cetaso parivitakko udapādi . | さてその時、とある比丘のこのような心の考察が生じた、 |
| ‘‘iti kira bho rūpaṃ anattā, vedanā… | 「ああ、かくしてこうなるらしい。色は無我であり、受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ anattā; | 識は無我であり、 |
| anattakatāni kammāni kathamattānaṃ [katamattānaṃ (pī.), kammattānaṃ (syā. kaṃ. ka.)] phusissantī’’ti. | 無我によってなされた諸々の業がどうして(未来に)我に触れるだろうか?」と。 |
| Atha kho bhagavā tassa bhikkhuno cetasā ceto parivitakkamaññāya bhikkhū āmantesi . | さて世尊は心により、その比丘の心の考察を了知して比丘たちに呼びかけられた。 |
| ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco moghapuriso avidvā avijjāgato taṇhādhipateyyena cetasā satthusāsanaṃ atidhāvitabbaṃ maññeyya. | 「さて比丘たちよ、ここに一部の無知な愚か者が渇愛の威力ある心をもって無明に至って、師の教えが超過されるべきと思うようなこともあります。 |
| Iti kira, bho, rūpaṃ anattā, vedanā… | 『ああ、かくしてこうなるらしい。色は無我であり、受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ anattā. | 識は無我であり、 |
| Anattakatāni kammāni kathamattānaṃ phusissantīti? | 無我によってなされた諸々の業がどうして(未来に)我に触れるだろうか?』と。 |
| Paṭipucchāvinītā kho me tumhe, bhikkhave, tatra tatra tesu tesu dhammesu. | (しかし)比丘たちよ、それぞれ、それらの法について君たちは私の問答により教導されています。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「比丘たちよ、これをどう思いますか。色は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 |
| ‘‘Vedanā… | 受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「識は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? | 「では無常なもの、それは苦ですか、楽ですか?」と。 |
| ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. | 「苦です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ . | 「では無常なる苦なる変壊法、いったいそれを見なすことは適切ですか、 |
| ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? | 『これは私のもの、これが私である、これは私の我』?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| Tasmātiha…pe… | 「それゆえここに …中略… |
| evaṃ passaṃ…pe… | このように見る …中略… |
| nāparaṃ itthattāyāti pajānātī’’ti. | 二度とこの状態はない』と了知する」と。 |
| ‘‘Dve khandhā taññeva siyaṃ, adhivacanañca hetunā; | 「蘊から二つ、『(取は)それである』、『私はありたい』、指示語、そして因による(告知) |
| Sakkāyena duve vuttā, assādaviññāṇakena ca; | 有身から二つ、楽味、そして識(ある集まり)によることが説かれた。 |
| Ete dasavidhā vuttā, hoti bhikkhu pucchāyā’’ti. | 比丘が問うて、これら十種が説かれている」と。 |
sn22.82.txt · 最終更新: by h1roemon
