mn28(1) 『象跡喩大経(1)』 (ぞうせきゆだいきょう、 Mahāhatthipadopamasuttaṃ、チューラハッティパドーパマ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そこでサーリプッタ尊者は比丘たちに呼びかけた。
「友よ、比丘たちよ」と。
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
「たとえば友よ、何であれ荒野の生命の生んだ足跡。それらすべては象の足跡の中に収まり、象の足跡はその大きさによりそれらの最上と言われる、
まさにそのように友よ、なんであれすべての諸善法、それらは四聖諦の中に包含される。
どの四つの中にか?
苦の聖諦に、苦の集起の聖諦に、苦の滅の聖諦に、苦の滅に至る行道の聖諦に。
では友よ、苦の聖諦とは何か?
生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、悲、悲嘆、苦、憂、悩も苦であり、求めてもそれを得られないのも苦である(求不得苦)。
まとめると五取蘊は苦である。
では友よ、五取蘊とは何か?
それはすなわち色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。
では友よ、色取蘊とは何か?
四大種、そして四大種の取による色。
では友よ、四大種とは何か?
地界、水界、火界、風界。
では友よ、地界とは何か?
地界は、内にもあり、外にもある。
では友よ、内の地界とは何か?
およそ内部の、各々の、硬い、固まった姿の、取されたもの。すなわち
髪・毛・爪・歯・皮膚・肉・筋・骨・骨髄・腎臓・心臓・肝臓・肋膜・脾臓・肺・腸・腸間膜・胃の内容物・大便、あるいは他の何であれ、内部の、各々の、硬い、固まった姿の、取されたもの。
友よ、これが内の地界と呼ばれる。
そしておよそ内の地界と、およそ外の地界、これが地界である。
『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、
それは、このように正しい智慧で如実に見られるべきである。
このように正しい智慧で如実に見て、地界から厭離し、地界から心を離貪させる。
友よ、外の水界が大動転するような、その時がある。
その時、外の地界は消え失せる。
そのときこそ友よ、じつに外の地界について、老婆1)によってさえ無常性が知られ、尽法性が知られ、衰滅法性が知られ、変壊法性が知られる。
それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこの身には『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。
友よ、もしその比丘を他者たちがののしり、悪口を言い、悩ませ困らせるなら、彼はこのように了知する。
『私には、この耳触から生じた苦受が生じた。
そしてそれは縁りて(生じて)、縁らず(生じた)のではない。
何に縁りてか?
触に縁りて』
彼は触は無常であると見、受は無常であると見、想は無常であると見、諸行は無常であると見、識は無常であると見る。2)
界を所縁として、彼の心は躍動し、浄信し、住立し、信解する。
友よ、もしその比丘を、他者たちが望ましくない不快で嫌なものにより実行するなら、
手の触により、土塊の触により、棒の触により、また、刀の触により。
彼はこう了知する、
『この身は、その身という存在に手の触が入り、土塊の触が入り、棒の触が入り、また刀の触が入る、そのような存在である。
しかし、世尊はこののこぎりの比喩の訓誡3)も説かれた、
『たとえ比丘たちよ、もし両側に柄のあるのこぎりで盗賊たちが肢体をばらばらに切り離すとしても、そのときに意を憎悪させるような者は、そのことゆえに私の教えをなす者ではない』と。
そして私には沈滞なき精進が励まれ、念が現前して忘失されず、身は情熱なく軽安となり、心は一境に定まるであろう。
さあこの身に、欲しいままに、手の触は入れ、土塊の触は入れ、棒の触は入れ、また刀の触は入るがよい。なぜならこの諸仏の教えがなされるから』と。
友よ、もしその比丘がこのように仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶しながら、善に依止した捨が住立しないなら、
彼はそれにより畏怖し、畏怖に陥る。
『じつに私の損失だ。じつに私には利得がない。じつに私には悪く得られた。じつに私にはよく得られてない。このように私が仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶しながら、善に依止した捨が住立しないことは』と。
まるで友よ、嫁が姑を見て畏怖し、畏怖に陥るようなものだ。
友よ、もしその比丘がこのように仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶しながら、善に依止した捨が住立しないなら、彼はそれにより畏怖し、畏怖に陥る。
『じつに私の損失だ。じつに私には利得がない。じつに私には悪く得られた。じつに私にはよく得られてない。このように私が仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶しながら、善に依止した捨が住立しないことは』と。
友よ、もしその比丘がこのように仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶し、善に依止した捨が住立するならば、彼はそれにより意に適った者となる。
友よ、これだけでも比丘には多益である。
では友よ、水界とは何か?
水界は、内にもあり、外にもある。
では友よ、内の水界とは何か?
およそ内部の、各々の、水である、水の姿の、取されたもの。すなわち
胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪・涙・膏・唾液・鼻汁・関節滑液・尿、あるいは他の何であれ、内部の、各々の、水である、水の姿の、取されたもの。
友よ、これが内の水界と呼ばれる。
およそ内の水界と、およそ外の水界、これが水界である。
そして『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、それは如実に正しい智慧で見られるべきである。
このように正しい智慧で如実に見て、水界から厭離し、水界から心を離貪させる。
友よ、外の水界が大動転するような、その時がある。
それは村も運び、町も運び、街も運び、地方も運び、国の地域も運ぶ。
友よ、およそ大海に、百由旬の水が沈み、二百由旬の水が沈み、三百由旬の水が沈み、
四百由旬の水が沈み、五百由旬の水が沈み、六百由旬の水が沈み、七百由旬の水が沈むような、その時がある。
友よ、およそ大海に、七ターラ(高さの単位、扇椰子の樹高)の水が残り、六ターラの水が残り、五ターラの水が残り、
四ターラの水が残り、三ターラの水が残り、二ターラの水が残り、ターラほどの水が残るような、その時がある。
友よ、およそ大海に、七ポーリサ(高さの単位、人の身長)の水が残り、六ポーリサの水が残り、五ポーリサの水が残り、
四ポーリサの水が残り、三ポーリサの水が残り、二ポーリサの水が残り、ポーリサほどの水が残るような、その時がある。
友よ、およそ大海に、半ポーリサの水が残り、腰ほどの水が残り、膝ほどの水が残り、くるぶしほどの水が残るような、その時がある。
友よ、大海に指の節をぬらすほどの水もないような、その時がある。
そのときこそ友よ、じつに外の水界について、老婆によってさえ無常性が知られ、尽法性が知られ、衰滅法性が知られ、変壊法性が知られる。
それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこの身には『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。 …中略…
友よ、もしその比丘がこのように仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶しながら、善に依止した捨が住立するなら、
彼はそれにより意に適った者となる。
友よ、これだけでも比丘には多益である。
では友よ、火界とは何か?
火界は、内にもあり、外にもある。
では友よ、内の火界とは何か?
およそ内部の、各々の、火である、火に影響された、取されたもの。すなわち
それにより(体温が)熱される、それにより老いる4)、それにより(食べた物が)燃やされる、それにより食べられ、飲まれ、噛まれ、味わわれ、正しく消化に至る。あるいは他の何であれ、内部の、各々の、火である、火に影響された、取されたもの。
友よ、これが内の火界と呼ばれる。
およそ内の火界と、およそ外の火界、これが火界である。
そして『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、それは如実に正しい智慧で見られるべきである。
このように正しい智慧で如実に見て、火界から厭離し、火界から心を離貪させる。
友よ、外の火界が大動転するような、その時がある。
それは村も焼き、町も焼き、街も焼き、地方も焼き、国の地域も焼く。
それは緑の果てまで、道の果てまで、岩の果てまで、水の果てまで、あるいは心地よい土地に来て、食(燃料)なきゆえに鎮火する。
友よ、およそ鶏の羽毛により、またダッドゥラ米の筋により火を探すような5)、その時がある。
そのときこそ友よ、じつに外の火界について、老婆によってさえ無常性が知られ、尽法性が知られ、衰滅法性が知られ、変壊法性が知られる。
それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこの身には『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。 …中略…
友よ、もしその比丘がこのように仏陀を追憶し、このように法を追憶し、このように僧伽を追憶し、善に依止した捨が住立するならば、彼はそれにより意に適った者となる。
友よ、これだけでも比丘には多益である。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi .
‘‘āvuso bhikkhave’’ti.
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘seyyathāpi, āvuso, yāni kānici jaṅgalānaṃ pāṇānaṃ padajātāni sabbāni tāni hatthipade samodhānaṃ gacchanti, hatthipadaṃ tesaṃ aggamakkhāyati yadidaṃ mahantattena;
evameva kho, āvuso, ye keci kusalā dhammā sabbete catūsu ariyasaccesu saṅgahaṃ gacchanti.
Katamesu catūsu?
Dukkhe ariyasacce, dukkhasamudaye ariyasacce, dukkhanirodhe ariyasacce, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ariyasacce’’.
‘‘Katamañcāvuso, dukkhaṃ ariyasaccaṃ?
Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ;
saṃkhittena, pañcupādānakkhandhā dukkhā.
Katame cāvuso, pañcupādānakkhandhā?
Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
‘‘Katamo cāvuso, rūpupādānakkhandho?
Cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāya rūpaṃ.
‘‘Katamā cāvuso, cattāro mahābhūtā?
Pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu.
‘‘Katamā cāvuso, pathavīdhātu?
Pathavīdhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso, ajjhattikā pathavīdhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .
kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ upādinnaṃ.
Ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā pathavīdhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā pathavīdhātu, yā ca bāhirā pathavīdhātu, pathavīdhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā pathavīdhātuyā nibbindati, pathavīdhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā āpodhātu pakuppati [pathavīdhātu pakuppati (ka.)].
Antarahitā tasmiṃ samaye bāhirā pathavīdhātu hoti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya pathavīdhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmī’ti vā?
Atha khvāssa notevettha hoti.
‘‘Tañce, āvuso, bhikkhuṃ pare akkosanti paribhāsanti rosenti vihesenti, so evaṃ pajānāti .
‘uppannā kho me ayaṃ sotasamphassajā dukkhavedanā.
Sā ca kho paṭicca, no apaṭicca.
Kiṃ paṭicca?
Phassaṃ paṭicca’.
So [sopikho (syā.), sopi (ka.)] phasso aniccoti passati, vedanā aniccāti passati, saññā aniccāti passati, saṅkhārā aniccāti passati, viññāṇaṃ aniccanti passati.
Tassa dhātārammaṇameva cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati adhimuccati.
‘‘Tañce, āvuso, bhikkhuṃ pare aniṭṭhehi akantehi amanāpehi samudācaranti .
pāṇisamphassenapi leḍḍusamphassenapi daṇḍasamphassenapi satthasamphassenapi.
So evaṃ pajānāti .
‘tathābhūto kho ayaṃ kāyo yathābhūtasmiṃ kāye pāṇisamphassāpi kamanti, leḍḍusamphassāpi kamanti, daṇḍasamphassāpi kamanti, satthasamphassāpi kamanti.
Vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā kakacūpamovāde .
‘‘ubhatodaṇḍakena cepi, bhikkhave, kakacena corā ocarakā aṅgamaṅgāni okanteyyuṃ, tatrāpi yo mano padūseyya na me so tena sāsanakaro’’ti.
Āraddhaṃ kho pana me vīriyaṃ bhavissati asallīnaṃ, upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā, passaddho kāyo asāraddho, samāhitaṃ cittaṃ ekaggaṃ.
Kāmaṃ dāni imasmiṃ kāye pāṇisamphassāpi kamantu, leḍḍusamphassāpi kamantu, daṇḍasamphassāpi kamantu, satthasamphassāpi kamantu, karīyati hidaṃ buddhānaṃ sāsana’nti.
‘‘Tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā na saṇṭhāti.
So tena saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati .
‘alābhā vata me, na vata me lābhā, dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ, yassa me evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhātī’ti.
Seyyathāpi, āvuso, suṇisā sasuraṃ disvā saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati;
evameva kho, āvuso, tassa ce bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhāti, so tena saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati .
‘alābhā vata me na vata me lābhā, dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ, yassa me evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhātī’ti.
Tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti, so tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.
‘‘Katamā cāvuso, āpodhātu?
Āpodhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso ajjhattikā āpodhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ āpo āpogataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .
pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā muttaṃ, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ āpo āpogataṃ upādinnaṃ .
ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā āpodhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā āpodhātu yā ca bāhirā āpodhātu, āpodhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā āpodhātuyā nibbindati, āpodhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā āpodhātu pakuppati.
Sā gāmampi vahati, nigamampi vahati, nagarampi vahati, janapadampi vahati, janapadapadesampi vahati.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde yojanasatikānipi udakāni ogacchanti, dviyojanasatikānipi udakāni ogacchanti, tiyojanasatikānipi udakāni ogacchanti,
catuyojanasatikānipi udakāni ogacchanti, pañcayojanasatikānipi udakāni ogacchanti, chayojanasatikānipi udakāni ogacchanti, sattayojanasatikānipi udakāni ogacchanti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde sattatālampi udakaṃ saṇṭhāti, chattālampi udakaṃ saṇṭhāti, pañcatālampi udakaṃ saṇṭhāti,
catuttālampi udakaṃ saṇṭhāti, titālampi udakaṃ saṇṭhāti, dvitālampi udakaṃ saṇṭhāti, tālamattampi [tālaṃpi (sī.)] udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde sattaporisampi udakaṃ saṇṭhāti, chapporisampi udakaṃ saṇṭhāti, pañcaporisampi udakaṃ saṇṭhāti,
catupporisampi udakaṃ saṇṭhāti, tiporisampi udakaṃ saṇṭhāti, dviporisampi udakaṃ saṇṭhāti, porisamattampi [porisaṃpi (sī.)] udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde aḍḍhaporisampi udakaṃ saṇṭhāti, kaṭimattampi udakaṃ saṇṭhāti, jāṇukamattampi udakaṃ saṇṭhāti, gopphakamattampi udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo, yaṃ mahāsamudde aṅgulipabbatemanamattampi udakaṃ na hoti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya āpodhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmīti’ vā?
Atha khvāssa notevettha hoti…pe…
tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti.
So tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.
‘‘Katamā cāvuso, tejodhātu?
Tejodhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso, ajjhattikā tejodhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .
yena ca santappati, yena ca jīrīyati, yena ca pariḍayhati, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṃ sammā pariṇāmaṃ gacchati, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ upādinnaṃ .
ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā tejodhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā tejodhātu yā ca bāhirā tejodhātu, tejodhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā tejodhātuyā nibbindati, tejodhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā tejodhātu pakuppati.
Sā gāmampi dahati, nigamampi dahati, nagarampi dahati, janapadampi dahati, janapadapadesampi dahati.
Sā haritantaṃ vā panthantaṃ vā selantaṃ vā udakantaṃ vā ramaṇīyaṃ vā bhūmibhāgaṃ āgamma anāhārā nibbāyati.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ kukkuṭapattenapi nhārudaddulenapi aggiṃ gavesanti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya tejodhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmī’ti vā?
Atha khvāssa notevettha hoti…pe…
tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti, so tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.
