ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn21_3

mn21(3) 『鋸喩経(3)』 (きょゆきょう、 Kakacūpamasuttaṃ、カカチューパマ・スッタ)

 比丘たちよ、それにより他の語り手たちが君たちに語るであろう、これら五つの話し方がある。
 ふさわしい時、あるいはふさわしくない時による(話し方)。
 事実、あるいは事実でないことによる(話し方)。
 やさしい、あるいは粗悪(語)による(話し方)。
 意義ある、あるいは意義なき(語)による(話し方)。
 慈心、あるいはからの(話し方)。
 比丘たちよ、他の語り手たちはふさわしい時、あるいはふさわしくない時に語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは事実、あるいは事実でないことにより語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちはやさしい、あるいは粗悪(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは意義ある、あるいは意義なき(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは慈心、あるいはにより語る。
 比丘たちよ、そのとき君たちはこのように学ぶべきである、
『我々の変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみを伴うをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、慈しみを伴うをもって、行き渡らせて住しよう』と。


 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 たとえば比丘たちよ、男が鍬(くわ)と籠を取って来たとする。<BOOKMARK:a>

 彼はこのように言う、
『私はこの大地を非地になそう』と。
 彼はあちこち掘り起こし、あちこちにまき散らし、あちこちにつばを吐き、あちこちに放尿するとしよう、
『非地になれ、非地になれ』と。
 比丘たちよ、これをどう思うだろう。いったいその男はこの大地を非地にできるだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「それはなぜか?」
 
「なぜなら尊者よ、この大地は深遠で量り知れず、
 それを非地になすことは容易なことではありません。
 そしてその男は疲労と困惑を受けるだけになるでしょう」と。

「まさにそのように比丘たちよ、それにより他の語り手たちが君たちに語るであろう、これら五つの話し方がある。
 ふさわしい時、あるいはふさわしくない時による(話し方)。
 事実、あるいは事実でないことによる(話し方)。
 やさしい、あるいは粗悪(語)による(話し方)。
 意義ある、あるいは意義なき(語)による(話し方)。
 慈心、あるいはからの(話し方)。
 比丘たちよ、他の語り手たちはふさわしい時、あるいはふさわしくない時に語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは事実、あるいは事実でないことにより語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちはやさしい、あるいは粗悪(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは意義ある、あるいは意義なき(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは慈心、あるいはにより語る。
 比丘たちよ、そのとき君たちはこのように学ぶべきである、
 
『我々の変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみを伴うをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、大地に等しいにより、行き渡らせて住しよう』と。

 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 たとえば比丘たちよ、男が漆や鬱金や藍や深紅を持って来たとしよう。
 彼はこのように言う、
『私はこの虚空色彩を描こう、色彩顕現させよう』と。
 比丘たちよ、これをどう思うだろう。いったいその男はこの虚空色彩を描き、色彩顕現できるだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「それはなぜか?」
 
「尊者よ、この虚空姿なく、不示現だからです。
 そこに色彩を描くこと、色彩顕現をなすことは容易ではありません。
 そしてその男は疲労と困惑を受けるだけになるでしょう」と。

「まさにそのように比丘たちよ、それにより他の語り手たちが君たちに語るであろう、これら五つの話し方がある。ふさわしい時、あるいはふさわしくない時による(話し方)。
 … 中略 …
『我々のは変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、瞋なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみあるをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、虚空に等しいにより、行き渡らせて住しよう』と。
 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 
 たとえば比丘たちよ、男が燃えている草の松明を持って来たとする。
 彼はこのように言う、
『私はこの燃えている草の松明によりガンガー河を熱し、完全に熱くしよう』と。
 比丘たちよ、これをどう思うだろう。いったいその男は燃えている草松明によりガンガー河を熱し、完全に熱くできるだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「それはなぜか?」
 
「尊者よ、このガンガー河は深遠で量り知れないからです。
 
 そしてその男は疲労と困惑を受けるだけになるでしょう」と。

「まさにそのように比丘たちよ、それにより他の語り手たちが君たちに語るであろう、これら五つの話し方がある。ふさわしい時、あるいはふさわしくない時による(話し方)。
 … 中略 …
『我々のは変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、瞋なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみあるをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、ガンガーに等しいにより、行き渡らせて住しよう』と。
 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 
 たとえば比丘たちよ、なめされ、よくなめされ、充分になめされた、柔らかい、綿のような、サッサラ音が断たれ、バッバラ音が断たれた猫皮がある(とする)。
 そこに男が木切れや小石を持って来たとする。

 彼はこのように言う、
『私はこのなめされ、よくなめされ、充分になめされた、柔らかい、綿のような、サッサラ音が断たれ、バッバラ音が断たれた猫皮を、木切れや小石でサラサラ音にさせ、バラバラ音にさせよう』と。
 比丘たちよ、これをどう思うだろう。いったいその男はこのなめされ、よくなめされ、充分になめされた、柔らかい、綿のような、サッサラ音が断たれ、バッバラ音が断たれた猫皮を、木切れや小石でサラサラ音にさせ、バラバラ音にさせられるだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「それはなぜか?」
 
「尊者よ、その猫皮はなめされ、よくなめされ、充分になめされた、柔らかい、綿のような、サッサラ音が断たれ、バッバラ音が断たれているからです。
 それは、木切れや小石でサラサラ音にさせ、バラバラ音にさせることが容易ではありません。
 そしてその男は疲労と困惑を受けるだけになるでしょう」と。

「まさにそのように比丘たちよ、それにより他の語り手たちが君たちに語るであろう、これら五つの話し方がある。ふさわしい時、あるいはふさわしくない時による(話し方)。
 事実、あるいは事実でないことによる(話し方)。
 やさしい、あるいは粗悪(語)による(話し方)。
 意義ある、あるいは意義なき(語)による(話し方)。
 慈心、あるいはからの(話し方)。
 比丘たちよ、他の語り手たちはふさわしい時、あるいはふさわしくない時に語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは事実、あるいは事実でないことにより語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちはやさしい、あるいは粗悪(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは意義ある、あるいは意義なき(語により)語り、
 比丘たちよ、他の語り手たちは慈心、あるいはにより語る。
 比丘たちよ、そのとき君たちはこのように学ぶべきである、
 
『我々の変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみを伴うをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、猫皮に等しいにより、行き渡らせて住しよう』と。

 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 たとえ比丘たちよ、もし両側に柄のあるのこぎりで盗賊たちが肢体をばらばらに切り離すとしても、そのときに憎悪させるような者は、そのことゆえに私の教えをなす者ではない。
 比丘たちよ、そのとき君たちはこのように学ぶべきである、
 
『我々の変壊させまい。悪い言葉を発すまい。(他者に)ためになり憐れみあり慈心ある者、なき者として住しよう。
 そして我々は、その者に対して慈しみを伴うをもって住しよう。またそれを所縁に全世界に対して、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、慈しみを伴うをもって、行き渡らせて住しよう』と。

 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきである。
 
 比丘たちよ、もし君たちがこの『のこぎりの比喩』の訓誡をいつも作意するならば、
 比丘たちよ、君たちは、およそ君たちがそれを耐え忍べないような微小あるいは粗大な話し方を見出すだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「それゆえここに比丘たちよ、この『のこぎりの比喩』の訓誡をいつも作意しなさい。
 それは君たちにとって、長きにわたり恩恵と幸福のためになる」と。
 世尊はこう言われた。
 意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。

‘‘Pañcime, bhikkhave, vacanapathā yehi vo pare vadamānā vadeyyuṃ .

kālena vā akālena vā;
bhūtena vā abhūtena vā;
saṇhena vā pharusena vā;
atthasaṃhitena vā anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā dosantarā vā.
Kālena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ akālena vā;

bhūtena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ abhūtena vā;
saṇhena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ pharusena vā;

atthasaṃhitena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ dosantarā vā.
Tatrāpi vo, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ .
‘na ceva no cittaṃ vipariṇataṃ bhavissati, na ca pāpikaṃ vācaṃ nicchāressāma, hitānukampī ca viharissāma mettacittā, na dosantarā.
Tañca puggalaṃ mettāsahagatena cetasā pharitvā viharissāma, tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cittena vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena [abyāpajjhena (sī. syā. pī.), abyāpajjena (ka.) aṅguttaratikanipātaṭīkā oloketabbā] pharitvā viharissāmā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso āgaccheyya kudālapiṭakaṃ [kuddālapiṭakaṃ (sī. syā. pī.)] ādāya.
So evaṃ vadeyya .
‘ahaṃ imaṃ mahāpathaviṃ apathaviṃ karissāmī’ti.
So tatra tatra vikhaṇeyya [khaṇeyya (sī. syā. pī.)], tatra tatra vikireyya, tatra tatra oṭṭhubheyya, tatra tatra omutteyya .
‘apathavī bhavasi, apathavī bhavasī’ti.
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu so puriso imaṃ mahāpathaviṃ apathaviṃ kareyyā’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Taṃ kissa hetu’’?

‘‘Ayañhi, bhante, mahāpathavī gambhīrā appameyyā.
Sā na sukarā apathavī kātuṃ;
yāvadeva ca pana so puriso kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti.

‘‘Evameva kho, bhikkhave, pañcime vacanapathā yehi vo pare vadamānā vadeyyuṃ .
kālena vā akālena vā;
bhūtena vā abhūtena vā;
saṇhena vā pharusena vā;
atthasaṃhitena vā anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā dosantarā vā.
Kālena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ akālena vā;

bhūtena vā bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ abhūtena vā;
saṇhena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ pharusena vā;

atthasaṃhitena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ dosantarā vā.
Tatrāpi vo, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ .

‘na ceva no cittaṃ vipariṇataṃ bhavissati, na ca pāpikaṃ vācaṃ nicchāressāma, hitānukampī ca viharissāma mettacittā na dosantarā.
Tañca puggalaṃ mettāsahagatena cetasā pharitvā viharissāma, tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ pathavisamena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharissāmā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso āgaccheyya lākhaṃ vā haliddiṃ vā nīlaṃ vā mañjiṭṭhaṃ vā ādāya.
So evaṃ vadeyya .
‘ahaṃ imasmiṃ ākāse rūpaṃ likhissāmi, rūpapātubhāvaṃ karissāmī’ti.
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu so puriso imasmiṃ ākāse rūpaṃ likheyya, rūpapātubhāvaṃ kareyyā’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Taṃ kissa hetu’’?

‘‘Ayañhi, bhante, ākāso arūpī anidassano.
Tattha na sukaraṃ rūpaṃ likhituṃ, rūpapātubhāvaṃ kātuṃ;

yāvadeva ca pana so puriso kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti.

‘‘Evameva kho, bhikkhave, pañcime vacanapathā yehi vo pare vadamānā vadeyyuṃ kālena vā akālena vā …pe…


‘na ceva…

tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ ākāsasamena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharissāmā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso āgaccheyya ādittaṃ tiṇukkaṃ ādāya.
So evaṃ vadeyya .
‘ahaṃ imāya ādittāya tiṇukkāya gaṅgaṃ nadiṃ santāpessāmi saṃparitāpessāmī’ti.

Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu so puriso ādittāya tiṇukkāya gaṅgaṃ nadiṃ santāpeyya saṃparitāpeyyā’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Taṃ kissa hetu’’?

‘‘Gaṅgā hi, bhante, nadī gambhīrā appameyyā.
Sā na sukarā ādittāya tiṇukkāya santāpetuṃ saṃparitāpetuṃ;
yāvadeva ca pana so puriso kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti.

‘‘Evameva kho, bhikkhave, pañcime vacanapathā yehi vo pare vadamānā vadeyyuṃ kālena vā akālena vā…pe…


‘na ceva…

tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ gaṅgāsamena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharissāmā’’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, biḷārabhastā madditā sumadditā suparimadditā, mudukā tūlinī chinnasassarā chinnabhabbharā.

Atha puriso āgaccheyya kaṭṭhaṃ vā kathalaṃ [kaṭhalaṃ (sī. syā. pī.)] vā ādāya.
So evaṃ vadeyya .
‘ahaṃ imaṃ biḷārabhastaṃ madditaṃ sumadditaṃ suparimadditaṃ, mudukaṃ tūliniṃ, chinnasassaraṃ chinnabhabbharaṃ kaṭṭhena vā kathalena vā sarasaraṃ karissāmi bharabharaṃ karissāmī’ti.
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu so puriso amuṃ biḷārabhastaṃ madditaṃ sumadditaṃ suparimadditaṃ, mudukaṃ tūliniṃ, chinnasassaraṃ chinnabhabbharaṃ kaṭṭhena vā kathalena vā sarasaraṃ kareyya, bharabharaṃ kareyyā’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Taṃ kissa hetu’’?

‘‘Amu hi, bhante, biḷārabhastā madditā sumadditā suparimadditā, mudukā tūlinī, chinnasassarā chinnabhabbharā.

Sā na sukarā kaṭṭhena vā kathalena vā sarasaraṃ kātuṃ bharabharaṃ kātuṃ;
yāvadeva ca pana so puriso kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti.

‘‘Evameva kho, bhikkhave, pañcime vacanapathā yehi vo pare vadamānā vadeyyuṃ kālena vā akālena vā;

bhūtena vā abhūtena vā;
saṇhena vā pharusena vā;
atthasaṃhitena vā anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā dosantarā vā.
Kālena vā bhikkhave pare vadamānā vadeyyuṃ akālena vā;

bhūtena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ abhūtena vā;
saṇhena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ pharusena vā;

atthasaṃhitena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ anatthasaṃhitena vā;
mettacittā vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṃ dosantarā vā.
Tatrāpi vo, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ .

‘na ceva no cittaṃ vipariṇataṃ bhavissati, na ca pāpikaṃ vācaṃ nicchāressāma hitānukampī ca viharissāma mettacittā na dosantarā.
Tañca puggalaṃ mettāsahagatena cetasā pharitvā viharissāma, tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ biḷārabhastāsamena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharissāmā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.
‘‘Ubhatodaṇḍakena cepi, bhikkhave, kakacena corā ocarakā aṅgamaṅgāni okanteyyuṃ, tatrāpi yo mano padūseyya, na me so tena sāsanakaro.
Tatrāpi vo, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ .

‘na ceva no cittaṃ vipariṇataṃ bhavissati, na ca pāpikaṃ vācaṃ nicchāressāma, hitānukampī ca viharissāma mettacittā na dosantarā.
Tañca puggalaṃ mettāsahagatena cetasā pharitvā viharissāma tadārammaṇañca sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharissāmā’ti.
Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ.

‘‘Imañca [imañce (?)] tumhe, bhikkhave, kakacūpamaṃ ovādaṃ abhikkhaṇaṃ manasi kareyyātha.
Passatha no tumhe, bhikkhave, taṃ vacanapathaṃ, aṇuṃ vā thūlaṃ vā, yaṃ tumhe nādhivāseyyāthā’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Tasmātiha, bhikkhave, imaṃ kakacūpamaṃ ovādaṃ abhikkhaṇaṃ manasikarotha.
Taṃ vo bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti.

Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

mn21_3.txt · 最終更新: by h1roemon