sn6.12
sn6.12『提婆達多経』Devadattasuttaṃ
| Evaṃ me sutaṃ . | 私はこのように聞いた。 |
| ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate acirapakkante devadatte. | ある時、デーヴァダッタが去ってまもなく、世尊はラージャガハの霊鷲山に住されていた。 |
| Atha kho brahmā sahampati abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇo kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ pabbataṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkami; | さて夜も更けたころ、容姿うるわしいサハンパティ梵天が霊鷲山を全面に照らして、世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に立った。 |
| Ekamantaṃ ṭhito kho brahmā sahampati devadattaṃ ārabbha bhagavato santike imaṃ gāthaṃ abhāsi . | 一隅に立ったサハンパティ梵天はデーヴァダッタに関して、世尊のもとでこの偈を語った。 |
| ‘‘Phalaṃ ve kadaliṃ hanti, phalaṃ veḷuṃ phalaṃ naḷaṃ; | 「実がバナナの木を 実が竹を 実が葦を打ち倒す |
| Sakkāro kāpurisaṃ hanti, gabbho assatariṃ yathā’’ti. | 胎児がラバに(なす)ごとく 恭敬は邪悪な者を打ち倒す」と。 |
1)
バナナ、竹、葦は実がなるとその木は死に、ラバは胎児を身ごもると死にます。sn17.35参照。
sn6.12.txt · 最終更新: by h1roemon
