sn5.5『蓮華色経』Uppalavaṇṇāsuttaṃ

Sāvatthinidānaṃ.  サーヴァッティーにちなむ話。 
Atha kho uppalavaṇṇā bhikkhunī pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā…pe…  さてウッパラヴァンナー比丘尼は、午前に着衣して …中略… 
aññatarasmiṃ supupphitasālarukkhamūle aṭṭhāsi.  とある、よく咲いたサーラ樹の木の根元に立った。 
Atha kho māro pāpimā uppalavaṇṇāya bhikkhuniyā bhayaṃ chambhitattaṃ lomahaṃsaṃ uppādetukāmo samādhimhā cāvetukāmo yena uppalavaṇṇā bhikkhunī tenupasaṅkami;  そのとき悪魔はウッパラヴァンナー比丘尼へ恐怖、硬直、身の毛のよだちを起こそう、から退かせようと、ウッパラヴァンナー比丘尼に近づいた。 
upasaṅkamitvā uppalavaṇṇaṃ bhikkhuniṃ gāthāya ajjhabhāsi –  近づくとウッパラヴァンナー比丘尼に偈をもって語りかけた。 
‘‘Supupphitaggaṃ upagamma bhikkhuni,「よく咲いた枝先に近づいて 比丘尼よ
Ekā tuvaṃ tiṭṭhasi sālamūle; ひとり君はサーラ樹の根元に立つ
Na catthi te dutiyā vaṇṇadhātu, 君に匹敵する美貌の人はいない
Bāle na tvaṃ bhāyasi dhuttakāna’’nti. 愚か者よ 君は暴漢どもを恐れないのか」と。
Atha kho uppalavaṇṇāya bhikkhuniyā etadahosi –  そのとき、ウッパラヴァンナー比丘尼にこの(思い)があった。 
‘‘ko nu khvāyaṃ manusso vā amanusso vā gāthaṃ bhāsatī’’ti? 「いったい誰が偈を語るのか これは人間か、非人間か?」と。 
Atha kho uppalavaṇṇāya bhikkhuniyā etadahosi –  そのとき、ウッパラヴァンナー比丘尼にこの(思い)があった。 
‘‘māro kho ayaṃ pāpimā mama bhayaṃ chambhitattaṃ lomahaṃsaṃ uppādetukāmo samādhimhā cāvetukāmo gāthaṃ bhāsatī’’ti. 「これは悪魔が私に恐怖、硬直、身の毛のよだちを起こそう、から退かせようと、偈を語るのだ」と。 
Atha kho uppalavaṇṇā bhikkhunī ‘‘māro ayaṃ pāpimā’’ iti viditvā māraṃ pāpimantaṃ gāthāhi paccabhāsi –  するとウッパラヴァンナー比丘尼は『これは悪魔である』と知って、悪魔へ偈をもって応えた。 
‘‘Sataṃ sahassānipi dhuttakānaṃ,「たとえ暴漢の百人千人が
Idhāgatā tādisakā bhaveyyuṃ; 君のように ここに来ていようと
Lomaṃ na iñjāmi na santasāmi, 私は身の毛も動かさず 怯えない
Na māra bhāyāmi tamekikāpi. よ 私はひとりでも君を恐れない
‘‘Esā antaradhāyāmi, kucchiṃ vā pavisāmi te; この私は消え失せ あるいは君の内部に入る
Pakhumantarikāyampi, tiṭṭhantiṃ maṃ na dakkhasi. まつ毛の隙間に立つ私を 君は見えない
‘‘Cittasmiṃ vasībhūtāmhi, iddhipādā subhāvitā; 私はにおける自在者である 諸神足はよく修養された
Sabbabandhanamuttāmhi, na taṃ bhāyāmi āvuso’’ti. 私はすべての拘束から逃れている 友よ 君を恐れない」と。
Atha kho māro pāpimā ‘‘jānāti maṃ uppalavaṇṇā bhikkhunī’’ti dukkhī dummano tatthevantaradhāyīti. すると悪魔は「ウッパラヴァンナー比丘尼は私を知っている」としみ落胆し、その場で消え失せたという。