sn4.2『象王姿経』Hatthirājavaṇṇasuttaṃ

Evaṃ me sutaṃ . 私はこのように聞いた。
ekaṃ samayaṃ bhagavā uruvelāyaṃ viharati najjā nerañjarāya tīre ajapālanigrodhamūle paṭhamābhisambuddho. ある時、世尊はウルヴェーラーのネーランジャラー河の岸辺、アジャパーラのニグローダ樹の根元に、現等覚した直後に住されていた。
Tena kho pana samayena bhagavā rattandhakāratimisāyaṃ abbhokāse nisinno hoti, devo ca ekamekaṃ phusāyati. さてその時、世尊は真っ黒な暗闇の夜に野外に座られており、また雨が、ぽつぽつと降っていた。
Atha kho māro pāpimā bhagavato bhayaṃ chambhitattaṃ lomahaṃsaṃ uppādetukāmo mahantaṃ hatthirājavaṇṇaṃ abhinimminitvā yena bhagavā tenupasaṅkami. そのとき悪魔は世尊に恐怖、硬直、身の毛のよだちを起こそうと、大きな象王の姿に変化して世尊のもとに近づいた。
Seyyathāpi nāma mahāariṭṭhako maṇi, evamassa sīsaṃ hoti. その頭は、まるでムクロジの大きい(実の)宝珠のようであった。
Seyyathāpi nāma suddhaṃ rūpiyaṃ, evamassa dantā honti. またその牙は、まるで清らかな白銀のようであった。
Seyyathāpi nāma mahatī naṅgalīsā [naṅgalasīsā (pī. ka.)], evamassa soṇḍo hoti. またその象の鼻は、まるで大きな鍬(すき)の柄のようであった。
Atha kho bhagavā ‘‘māro ayaṃ pāpimā’’ iti viditvā māraṃ pāpimantaṃ gāthāya ajjhabhāsi . さて世尊は『これは悪魔である』と知って、悪魔に偈をもって語りかけられた。
‘‘Saṃsaraṃ dīghamaddhānaṃ, vaṇṇaṃ katvā subhāsubhaṃ;「長い間 輪廻しつつ 浄と不浄の容姿をなして
Alaṃ te tena pāpima, nihato tvamasi antakā’’ti. 悪しき者よ お前のそれはもう十分だ 死神よ お前は打ち負かされている」と。
Atha kho māro pāpimā ‘‘jānāti maṃ bhagavā, jānāti maṃ sugato’’ti dukkhī dummano tatthevantaradhāyīti. すると悪魔は「世尊は私を知っている、善逝は私を知っている」としみ落胆し、その場で消え失せたという。