| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| Atha kho rājā pasenadi kosalo yena bhagavā tenupasaṅkami; | さて、コーサラ国パセーナディ王は世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṃ etadavoca . | 一隅に座ったコーサラ国パセーナディ王は、世尊にこう言った。 |
| ‘‘kati nu kho, bhante, purisassa dhammā ajjhattaṃ uppajjamānā uppajjanti ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāyā’’ti? | 「尊者よ、いったいいくつの法が人の内に生じるとき、不利益・苦・非安住が生じるのですか?」と。 |
| | (世尊は答えられた。) |
| ‘‘Tayo kho, mahārāja, purisassa dhammā ajjhattaṃ uppajjamānā uppajjanti ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 「大王よ、三法が人の内に生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |
| Katame tayo? | いかなる三つか? |
| Lobho kho, mahārāja, purisassa dhammo ajjhattaṃ uppajjamāno uppajjati ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 大王よ、人の内に貪法が生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |
| Doso kho, mahārāja, purisassa dhammo ajjhattaṃ uppajjamāno uppajjati ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 大王よ、人の内に瞋法が生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |
| Moho kho, mahārāja, purisassa dhammo ajjhattaṃ uppajjamāno uppajjati ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāya. | 大王よ、人の内に痴法が生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます。 |
| Ime kho, mahārāja, tayo purisassa dhammā ajjhattaṃ uppajjamānā uppajjanti ahitāya dukkhāya aphāsuvihārāyā’’ti. | 大王よ、これら三法が人の内に生じるとき、不利益・苦・非安住が生じます」と。 |
| Idamavoca…pe… | こうおっしゃり … さらに師はこう言われた、 |
| ‘‘Lobho doso ca moho ca, purisaṃ pāpacetasaṃ; | 「貪、瞋、痴は 悪い心の人を |
| Hiṃsanti attasambhūtā, tacasāraṃva samphala’’nti [sapphalanti (syā. kaṃ.)]. | 自己より生成して傷つける 実のついた竹のように」と。 |