ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn3.19

sn3.19『第一無子経』Paṭhamaaputtakasuttaṃ

Sāvatthinidānaṃ.  サーヴァッティーにちなむ話。 
Atha kho rājā pasenadi kosalo divā divassa yena bhagavā tenupasaṅkami;  さてコーサラ国パセーナディ王は、昼日中に世尊のもとに近づいた。 
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.  近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho rājānaṃ pasenadiṃ kosalaṃ bhagavā etadavoca –  一隅に座ったコーサラ国パセーナディ王に、世尊はこう言われた。 
‘‘handa, kuto nu tvaṃ, mahārāja, āgacchasi divā divassā’’ti?「おや大王よ、いったいどうしてあなたは真昼に来られたのですか?」と。
‘‘Idha, bhante, sāvatthiyaṃ seṭṭhi gahapati kālaṅkato. 「尊者よ、ここでサーヴァッティーの富豪の居士最期を迎えました。 
Tamahaṃ aputtakaṃ sāpateyyaṃ rājantepuraṃ atiharitvā āgacchāmi.  私はその、子なき者の財産を王宮に運び込んで来たのです。 
Asīti, bhante, satasahassāni hiraññasseva, ko pana vādo rūpiyassa!  尊者よ、じつに地金の(財産)は八百万、銀の(財産)は言い表せないほどでした。 
Tassa kho pana, bhante, seṭṭhissa gahapatissa evarūpo bhattabhogo ahosi –  しかし尊者よ、その富豪の居士の食事の受用はこのようでした。 
kaṇājakaṃ bhuñjati bilaṅgadutiyaṃ.  ぬか飯と副食の酢粥を食べていたのです。 
Evarūpo vatthabhogo ahosi –  服の受用はこのようでした。 
sāṇaṃ dhāreti tipakkhavasanaṃ.  三片の麻衣を着ていたのです。 
Evarūpo yānabhogo ahosi –  乗り物の受用はこのようでした。 
jajjararathakena yāti paṇṇachattakena dhāriyamānenā’’ti. 葉っぱの日傘を付けた、古ぼけた小車で移動したのです」と。
‘‘Evametaṃ, mahārāja, evametaṃ, mahārāja! 「大王よ、その通りです。大王よ、その通りです。 
Asappuriso kho, mahārāja, uḷāre bhoge labhitvā nevattānaṃ sukheti pīṇeti, na mātāpitaro sukheti pīṇeti, na puttadāraṃ sukheti pīṇeti, na dāsakammakaraporise sukheti pīṇeti, 大王よ、不善人は大いなる財産を得ても、決して自己しませず満足させず、父母をしませず満足させず、妻子をしませず満足させず、奴隷、人夫、雇い人をしませず満足させず、
na mittāmacce sukheti pīṇeti, na samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ.  友や仲間をしませず満足させず、上昇・生天を目差し、果報ある、天に導く、沙門・婆羅門への供養確立させません。 
Tassa te bhoge evaṃ sammā aparibhuñjiyamāne [aparibhuñjamāno (sabbattha)] rājāno vā haranti corā vā haranti aggi vā ḍahati udakaṃ vā vahati appiyā vā dāyādā haranti.  このように正しく受用されない彼のその財産を王が持ち去り、盗賊が奪い、火が焼き、水が運び、愛しくない相続人が持ち去ります。 
Evaṃsa te [evaṃ sante (sī. pī.)], mahārāja, bhogā sammā aparibhuñjiyamānā parikkhayaṃ gacchanti, no paribhogaṃ. そのように大王よ、正しく受用されないそれらの財産は、受用されず尽き果ててゆきます。
‘‘Seyyathāpi, mahārāja, amanussaṭṭhāne pokkharaṇī acchodakā sītodakā sātodakā setodakā supatitthā ramaṇīyā.  たとえば大王よ、人なきところに透明な水、冷たい水、い水、透き通った水の美しい岸の、心地よい蓮池があります。 
Taṃ jano neva hareyya na piveyya na nahāyeyya na yathāpaccayaṃ vā kareyya.  人々がそれ(水)を運ばず、飲まず、沐浴せず、必要に応じて使わないなら、 
Evañhi taṃ, mahārāja, udakaṃ sammā aparibhuñjiyamānaṃ [aparibhuñjamānaṃ (syā. kaṃ.)] parikkhayaṃ gaccheyya, no paribhogaṃ.  そのように大王よ、正しく受用されないその水は、受用されず尽き果ててゆくでしょう。 
Evameva kho, mahārāja, asappuriso uḷāre bhoge labhitvā nevattānaṃ sukheti pīṇeti, na mātāpitaro sukheti pīṇeti, na puttadāraṃ sukheti pīṇeti, まさにそのように大王よ、不善人は大いなる財産を得ても、決して自己しませず満足させず、父母をしませず満足させず、妻子をしませず満足させず、
na dāsakammakaraporise sukheti pīṇeti, na mittāmacce sukheti pīṇeti, na samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. 奴隷、人夫、雇い人をしませず満足させず、友や仲間をしませず満足させず、上昇・生天を目差し、果報ある、天に導く、沙門・婆羅門への供養確立させません。
Tassa te bhoge evaṃ sammā aparibhuñjiyamāne rājāno vā haranti corā vā haranti aggi vā ḍahati udakaṃ vā vahati appiyā vā dāyādā haranti.  このように正しく受用されない彼のその財産を王が持ち去り、盗賊が奪い、火が焼き、水が運び、愛しくない相続人が持ち去ります。 
Evaṃsa te [evaṃ sante (sī. pī.)], mahārāja, bhogā sammā aparibhuñjiyamānā parikkhayaṃ gacchanti, no paribhogaṃ. そのように大王よ、正しく受用されないそれらの財産は、受用されず尽き果ててゆきます。
‘‘Sappuriso ca kho, mahārāja, uḷāre bhoge labhitvā attānaṃ sukheti pīṇeti, mātāpitaro sukheti pīṇeti, puttadāraṃ sukheti pīṇeti, dāsakammakaraporise sukheti pīṇeti, しかし大王よ、善人は大いなる財産を得ると、自己しませ満足させ、父母をしませ満足させ、妻子をしませ満足させ、奴隷、人夫、雇い人をしませ満足させ、
mittāmacce sukheti pīṇeti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ.  友や仲間をしませ満足させ、上昇・生天を目差し、果報ある、天に導く、沙門・婆羅門への供養確立させます。 
Tassa te bhoge evaṃ sammā paribhuñjiyamāne neva rājāno haranti, na corā haranti, na aggi ḍahati, na udakaṃ vahati, na appiyā dāyādā haranti.  このように正しく受用される彼のその財産を王は持ち去らず、盗賊は奪わず、火は焼かず、水は運ばず、愛しくない相続人は持ち去りません。 
Evaṃsa te, mahārāja, bhogā sammā paribhuñjiyamānā paribhogaṃ gacchanti, no parikkhayaṃ. そのように大王よ、正しく受用されるそれらの財産は尽き果てず受用されてゆきます。
‘‘Seyyathāpi, mahārāja, gāmassa vā nigamassa vā avidūre pokkharaṇī acchodakā sītodakā sātodakā setodakā supatitthā ramaṇīyā.  たとえば大王よ、村や町の遠くないところに、透明な水、冷たい水、い水、透き通った水の美しい岸の、心地よい蓮池があります。 
Tañca udakaṃ jano hareyyapi piveyyapi nahāyeyyapi yathāpaccayampi kareyya.  人々はその水を運び、飲み、沐浴し、必要に応じて使うなら、 
Evañhi taṃ, mahārāja, udakaṃ sammā paribhuñjiyamānaṃ paribhogaṃ gaccheyya, no parikkhayaṃ.  そのように大王よ、正しく受用されるその水は、尽き果てず受用されてゆくでしょう。 
Evameva kho, mahārāja, sappuriso uḷāre bhoge labhitvā attānaṃ sukheti pīṇeti, mātāpitaro sukheti pīṇeti, puttadāraṃ sukheti pīṇeti, dāsakammakaraporise sukheti pīṇeti まさにそのように大王よ、善人は大いなる財産を得ると、自己しませ満足させ、父母をしませ満足させ、妻子をしませ満足させ、奴隷、人夫、雇い人をしませ満足させ、
mittāmacce sukheti pīṇeti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ.  友や仲間をしませ満足させ、上昇・生天を目差し、果報ある、天に導く、沙門・婆羅門への供養確立させます。 
Tassa te bhoge evaṃ sammā paribhuñjiyamāne neva rājāno haranti, na corā haranti, na aggi ḍahati, na udakaṃ vahati, na appiyā dāyādā haranti.  このように正しく受用される彼のその財産を王は持ち去らず、盗賊は奪わず、火は焼かず、水は運ばず、愛しくない相続人は持ち去りません。 
Evaṃsa te, mahārāja, bhogā sammā paribhuñjiyamānā paribhogaṃ gacchanti, no parikkhaya’’nti. そのように大王よ、正しく受用されるそれらの財産は尽き果てず受用されてゆきます」と。
‘‘Amanussaṭṭhāne udakaṃva sītaṃ,「人なきところの 冷たい水のように
Tadapeyyamānaṃ parisosameti; それは飲まれないまま 干上がってゆく
Evaṃ dhanaṃ kāpuriso labhitvā, そのように邪悪な者は財を得ても
Nevattanā bhuñjati no dadāti. 自ら受用せず与えもしない
Dhīro ca viññū adhigamma bhoge, しかし賢人識者は財物を得ると
So bhuñjati kiccakaro ca hoti; 彼は受用し、なすべきをなす者となる
So ñātisaṅghaṃ nisabho bharitvā, 彼は牛王として親族衆を養い
Anindito saggamupeti ṭhāna’’nti. そしられることなく 天の境地に近づく」と。

1)

sn3.19.txt · 最終更新: by h1roemon